Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Ropovod
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Ilustračné foto zdroj: pixabay.com
31. 05. 2019 10:59 Aktuality od vEnergetike.skvEnergetike.sk/SITA

Na ropovode do rakúskeho Schwechatu stále pracujú

Realizácia ropovodného projektu je však podľa šéfa spoločnosti Bratislava-Schwechat Pipeline Roberta Nemcsicsa podmienená zmenou legislatívy a zmenou postoja zo strany samospráv.

Slovensko sa nevzdalo projektu výstavby ropovodu z Bratislavy do rakúskeho Schwechatu. Spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline, ktorú založili slovenský Transpetrol (74-percentný vlastník) a rakúsky OMV (26-percentný), považuje ropovodný projekt stále za reálny. „Projekt ropovodu z pohľadu EÚ, ako aj Rakúskej republiky je stále aktuálny. V prípade Slovenskej republiky je projekt z hľadiska hospodárskej stratégie a významu rovnako aktuálny,“ uviedol pre portál vEnergetike.sk šéf spoločnosti Bratislava-Schwechat Pipeline Robert Nemcsics.

Treba zmeniť vnímanie samospráv

Realizácia projektu je však podľa neho podmienená potrebou legislatívnych zmien v súčasne platnej legislatíve pre tento druh líniových stavieb na území Slovenska. „Ale taktiež aj zmenou postoja a vnímania projektu zo strany samospráv,“ doplnil Nemcsics. V súčasnosti je totiž stále v platnosti uznesenie mesta Bratislava spred štyroch rokov, ktoré jednoznačne hovorí o negatívnom postoji hlavného mesta k spomínanému ropovodnému projektu. Samospráva hlavného mesta odmieta trasovanie ropovodu na jej území.

Hotová nová štúdia

Vláda SR na konci roka 2017 dala spoločnosti Bratislava-Schwechat Pipeline osemnásť mesiacov, aby vyriešila problémy s trasovaním ropovodu na slovenskej strane. Inak projekt ministerstvo hospodárstva, ako jediný akcionár spoločnosti Transpetrol, zmrazí. Podľa Nemcsicsa má projekt v súčasnosti už detailne spracovanú štúdiu realizovateľnosti. „Detailne spracovaná rozsiahla štúdia vychádza z pôvodne navrhnutého trasovania s koridorom vyčlenenom v platnom územnom pláne hlavného mesta pre tento druh líniovej stavby,“ dodal Nemcsics. Štúdia pozostáva z technicko-technologickej, geograficko-majetkovej, právnej a environmentálnej časti. „Každá z nich je spracovaná samostatne prostredníctvom renomovaných nezávislých firiem a autorov,“ dodal Nemcsics.

Pripravení Rakúšania

Úsek ropovodu prechádzajúci územím Rakúskej republiky je už dlhodobo pripravený z hľadiska projekčných prác a inžinieringu na okamžitú realizáciu, vrátane stavebných povolení, práv prechodu a ďalších potrebných náležitostí. „Trasa na území Rakúska zároveň reprezentuje viac ako 80 % celkovej trasy ropovodu a rešpektuje všetky najprísnejšie normy a kritériá pre výstavbu a prevádzku tohto druhu líniových stavieb, keďže prechádza aj viacerými chránenými krajinnými územiami, či vodohospodárskymi oblasťami,“ uviedol Nemcsics.

Strategický projekt

Projekt slovensko-rakúskeho ropovodu zaradila Európska komisia opakovane medzi strategické projekty EÚ v rámci energetiky. „Prepojenie ropovodných sústav východ – západ je z pohľadu energetickej bezpečnosti EÚ aktuálnou témou a to bez ohľadu na posledný vývoj v kauze znečistenej ropy a následnej odstávky jej prepravy na ropovode Družba. Táto situácia len zvýraznila strategickosť nášho projektu, nakoľko je projektovaný, ako reverzný a spoločnosť OMV garantuje dostatočnú kapacitu pre potreby SR v prípade jeho reverzného využitia,“ zdôraznil Nemcsics.

Okrem tohto je podľa neho nový ropovod medzi Slovenskom a rakúskom dôležitý pre dodávky ruskej ropy do rafinérie Schwechat. „Slovenská republika je viazaná medzinárodnými a bilaterálnymi dohodami k tomu, aby takýto prístup rakúskej strane umožnila,“ konštatoval Nemcsics s tým, že nový ropovod by v neposlednom rade zvýšil objem prepravovanej ropy ropovodom Družba, a teda by sa zvýšili príjmy do štátnej kasy.

Mestský a karpatský koridor

Projekt ropovodu je z hľadiska trasovania spracovaný vo variantných riešeniach. Tie sa týkajú výlučne úseku, ktorý vedie územím SR. Vo verzii projektu z roku 2008 mal ropovod smerovať cez územie Žitného ostrova. Neskôr spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline vypracovala návrh desiatich trás v takzvanom karpatskom alebo mestskom koridore. Mestský koridor má viesť cez Bratislavu, karpatský má smerovať cez Karpaty do rakúskej obce Marchegg. Modely vedené cez Karpaty, ktoré sú pre aktivistov prijateľnejšie, sú však podľa firmy Bratislava-Schwechat Pipeline finančne nákladnejšie. Ropovod by mal stáť podľa pôvodných odhadov 75 až 140 miliónov eur.

Pätnásťročný projekt

Slovensko malo začať s výstavbou ropovodu na jeseň roku 2004. Pre problémy s trasovaním ropovodu na slovenskom území sa však projekt neustále posúva. Na výhodnosti projektu sa zhodli skoro všetky slovenské politické strany. Proti výstavbe sa vyjadrovala len strana Most-Híd, ktorá je v súčasnosti vo vládnej koalícii. Proti slovensko-rakúskemu ropovodu už dlhší čas bojujú aktivisti.

Odporúčané články

Čo sa zmenilo v energetickej legislatíve? (jún 2019) Slovenský InoBat spolu s ČEZom preskúmajú skladovanie energie

Témy

Diskusia

Bezplatné novinky emailom z energetiky raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Neprehliadnite

Video: Z obľúbenej pláže v Chorvátsku pre požiar evakuovali tisícky ľudí (aktualizované) Hanby Bratislavy: Schátranú nemocnicu v Starom Meste obnovujú za státisíce eur Čaputová nepôjde na Dúhový Pride ani na pochod Hrdí na rodinu, ale snahy oboch komunít rešpektuje Bol jedným z najväčších konkurentov Sagana v špurtoch, teraz je na Tour de France v inej úlohe Exprezident by mal poberať výhody len z jednej funkcie, podľa OĽaNO je to neférové voči Slovákom

Aktuálne témy

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.

X