Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Jadro zdroje energií
Ilustračné foto pixabay.com
15. 05. 2019 11:20 Aktuality od SITA

Nemecko možno čaká energetický kolaps

Veľkým problémom Nemecka zostáva preprava elektriny z prímorských veterných elektrární na severe krajiny do Bavorska.

Proces energetickej transformácie v Nemecku (Energiewende) nepokračuje podľa plánu a najambicióznejšiemu politickému projektu od zjednotenia krajiny v roku 1990 hrozí kolaps. Ako uvádza nemecký týždenník Der Spiegel, dôvodom má byť rozhodnutie kabinetu kancelárky Angely Merkelovej spred ôsmich rokov o postupnom definitívnom rozchode s jadrovou energiou.

Po uplynutí ôsmich rokov veterné a slnečné elektrárne v Nemecku pribúdajú. Emisie oxidu uhličitého a ani celková spotreba energií sa však neznižujú. Veľkým problémom zostáva preprava elektriny z prímorských veterných elektrární na severe krajiny do Bavorska a ďalších južných priemyselných regiónov. Výstavbu potrebných prenosových sústav totiž brzdí odpor obyvateľov a environmentálnych organizácií.

Der Spiegel pripomína, že už pred desiatimi rokmi sa počítalo s vybudovaním 7 700 kilometrov prenosových sietí, z čoho má byť v súčasnosti v prevádzke iba 950 kilometrov. Najväčšia svetová ekonomika tak stále získava väčšinu spotrebovanej elektriny spaľovaním uhlia. Vysoké ceny energií navyše zaťažujú domácnosti a tlačia na konkurencieschopnosť nemeckého priemyslu.

Podľa údajov Federálneho úradu audítora (Bundesrechnungshof) stála Energiewende počas uplynulých piatich rokov najmenej 160 miliárd eur. Vynaložené náklady sú v „obrovskej nerovnováhe vo vzťahu k doterajším skromným výsledkom“, cituje Der Spiegel vyjadrenie šéfa úradu Kaya Schellera z jesene minulého roka. Týždenník tak považuje za hlavnú chybu, že vláda pri rozhodnutí opustiť jadro pred ôsmimi rokmi neschválila aj stratégiu rozchodu s uhlím.

Der Spiegel na záver cituje akademikov z oblasti technických a prírodných vied združených v iniciatíve Energetické systémy budúcnosti (ESYS), podľa ktorých je možné do roku 2050 dosiahnuť úplnú energetickú nezávislosť na fosílnych palivách. To by si vyžadovalo päť až sedemnásobné zvýšenie kapacity solárnych a veterných elektrární, systematickú podporu rozvoja syntetických palív a ekologické dane na emisie oxidu uhličitého vo všetkých sektoroch. Náklady systémovej zmeny odborníci vyčíslili na zhruba 70 miliárd eur ročne, alebo dve percentá hrubého domáceho produktu Nemecka. Do roku 2050 by sa celkové náklady vyšplhali na 2 až 3,4 bilióna eur.

Odporúčané články

Ministerstvu sa zvýšili peniaze, dá ich na likvidáciu jadra Previezli vyhorené jadrové palivo z Mochoviec do Bohuníc

Témy

Diskusia

Bezplatné novinky emailom z energetiky raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Neprehliadnite

Za pokles preferencií OĽaNO môže podľa politológa do istej miery aj vznikajúca Kiskova strana Víťazná séria trénera Kozáka sa skončila, „šošoni“ neprehrali ani na pôde ŠK Slovan Bratislava Pre štyri okresy platí výstraha pred vysokými teplotami, na celom Slovensku hrozia aj búrky Foto: Čelnú zrážku dvoch áut v obci Zábiedovo neprežili štyria mladí ľudia Údajné Kočnerove správy vyvolávajú u ľudí agresivitu, na jeseň sa pridajú depresie (podcast) Aktualizované: Muž udrel 70-ročného dôchodcu do tváre a nožom ho pichal do hrudníka Video: Polícia proti demonštrantom v Hongkongu prvýkrát použila vodné delo, padol aj varovný výstrel

Aktuálne témy

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.

X