Pod rúškom ušľachtilých cieľov prichádzame o chránené lesy na Slovensku aj v ďalších krajinách

OZE
Ilustračné foto pixabay.com

Nedávne vyšetrovanie ornitologickej spoločnosti Birdlife odhalilo výrub celých stromov vo viacerých európskych krajinách vrátane Slovenska. Drevo z chránených lesov je využívané za účelom produkcie bioenergie, pričom sú odstraňované celé stromy, nielen drevnaté zvyšky.

Deravá legislatíva?

Takmer 65 % produkcie z obnoviteľných zdrojov energie na európskom kontinente v súčasnosti pochádza z bioenergie produkovanej z drevných paliet a triesok. Pri správnom postupe by sa na jej výrobu mali využívať len zvyšky lesných porastov. Správa spoločnosti Birdlife však poukazuje na skutočnosť, že európska legislatíva nevyžaduje od spoločností pôsobiacich v tejto oblasti žiadne reálne dôkazy o tom, že ich drevné produkty naozaj pochádzajú len z udržateľných zdrojov.

V rámci realizovaného vyšetrovania tak spoločnosť Birdlife zistila, že ťažba dreva na uvedené účely sa uskutočňuje aj v chránených zónach, ako je napríklad Národný park Poloniny na východnom Slovensku alebo v okolí regiónu Emilia-Romagna na severe Talianska. Výrub lesov v týchto oblastiach je podľa zverejnenej správy klamlivo označený ako ochrana pred záplavami. Birdlife zároveň potvrdila, že drevné produkty sa nevyrábajú len z uvedených zvyškov a na ich produkciu sú využívané celé stromy pochádzajúce z týchto chránených území.

Podporujeme ničenie vlastných lesov

Čierna kniha bioenergie zostavená spoločnosťou Birdlife prezradila, že na Slovensku spôsobila snaha o dosiahnutie európskych cieľov až 72-percentný nárast vo využívaní dreva za účelom produkcie bioenergie od roku 2007. Sini Eräjää zo spoločnosti Birdlife v tejto súvislosti uviedla:

„Táto správa je jasným dôkazom o tom, že európska politika obnoviteľných zdrojov energie viedla k výrubu celých stromov a používaniu poľnohospodárskych plodín za účelom výroby energie. Sami tak podporujeme rozsiahlu environmentálnu deštrukciu, ku ktorej nedochádza niekde v Indonézii alebo v USA, ale priamo na našom vlastnom dvore.“

Sini Eräjää zároveň upozorňuje, že výrub stromov uvoľňuje všetok absorbovaný uhlík a ničí tak potenciál na ďalšie pohlcovanie emisií. Aj keby boli vysadené nové stromy, potrvá minimálne 50 rokov, kým budú tieto stromy schopné nahradiť vyrúbané porasty. V súčasnosti sa pritom odhaduje, že v Európe by sa mal zmenšiť obsah uhlíka o približne 100 mil. ton v rozmedzí rokov 2020 a 2030, pričom k tomuto cieľu by malo aktívne prispieť aj spracovanie dreva za účelom výroby bioenergie.

Kde nastala chyba?

Nemenovaný zdroj blízky situácii prezradil pre britský denník The Guardian, že problémom organizácií pôsobiacich v tejto oblasti je miera. „Ak idete do lesa, kde je voľne dostupných 30 % drevného zvyšku, môžete ho jednoducho pozbierať bez akýchkoľvek problémov. Ak sa však chcete dostať ďalej za túto hranicu, v skutočnosti nemáte inú možnosť, ako vysekať viac lesa. Je to také jednoduché, tak ako to je,“ dodal. Možno, že aj uvedená situácia je tak jedným z dôvodov, prečo sa globálne emisie oxidu uhličitého v ovzduší neznižujú, ba dokonca nasledujú úplne opačný trend.

Na sociálnej sieti Twitter sa nedávno objavila informácia Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA), ktorá by mohla doplniť vyššie načrtnutý scenár. Výkonný riaditeľ agentúry, Faith Birol, informoval o tom, že aj napriek masívnemu nárastu vo využívaní obnoviteľných zdrojov energií, sa emisie oxidu uhličitého v atmosfére aj naďalej zvyšujú. Táto skutočnosť podľa jeho slov len ukazuje na to, že je okamžite potrebné pristúpiť k reálnemu konaniu, a to na všetkých frontoch. Podľa jeho slov to znamená, že do tohto postupu musia byť zahrnuté všetky riešenia v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, cielené zníženie emisií, zlepšenie efektivity a urýchlenie investícií do inovácií vrátane zachytávania uhlíka, jeho využitie a skladovanie.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom