Národný jadrový fond bude mať v rokoch 2019 až 2021 na likvidáciu jadra od podnikateľov namiesto pôvodne plánovaných 184 miliónov eur vyše 215 miliónov eur.
Na likvidáciu jadra, takzvaný zadný palivový cyklus, by malo mať Slovensko od budúceho roka viac peňazí. Parlament totiž definitívne schválil novelu zákona o Národnom jadrovom fonde, vďaka ktorej by sa prevádzkovateľom jadrových zariadení mali zvýšiť príspevky do fondu. Taktiež by sa mali zaviesť príspevky aj pre spoločnosti vlastniace jadrové zariadenia, ktoré nevyrábajú elektrinu. Národný jadrový fond by mal v rokoch 2019 až 2021 dostať od spomínaných subjektov navyše viac ako 31 miliónov eur.
Zvýšenie príspevkov, respektíve zavedenie nových sa na Slovensku týka dvoch spoločností. Slovenských elektrární, ktoré vlastnia a prevádzkujú jadrové bloky, ako aj štátnej Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti (JAVYS), ktorá vlastní jadrové zariadenia určené na vyradenie. Podľa novely, Slovenské elektrárne počas budúcich troch rokov zaplatia na zadný palivový cyklus oproti doteraz platnej legislatíve navyše 17,7 milióna eur a JAVYS prispeje sumou 13,4 milióna eur. Ministerstvo hospodárstva SR ešte v predloženom návrhu novely nepočítal s príspevkami za tretí a štvrtý blok Atómovej elektrárne Mochovce, ktoré majú byť dostavané koncom tohto roka, respektíve koncom budúceho roka.
Národný jadrový fond (NJF) tak bude mať v rokoch 2019 až 2021 na likvidáciu jadra od podnikateľov namiesto pôvodne plánovaných 184 miliónov eur vyše 215 miliónov eur. „V prípade zachovania pôvodného zákona, v zmysle ktorého je výška povinných príspevkov naviazaná na cenu elektrickej energie na trhu, je veľká pravdepodobnosť, že Národný jadrový fond by nedisponoval požadovaným množstvom finančných prostriedkov na pokrytie všetkých činností záverečnej časti jadrovej energetiky,“ zdôvodnilo potrebu novelizácie ministerstvo.
Rezort hospodárstva priznáva, že novela zákona o Národnom jadrovom fonde bude mať negatívny vplyv na konkurencieschopnosť Slovenských elektrární ako dominantného výrobcu elektriny na Slovensku. „Zvýšenie povinných príspevkov do NJF o približne 10 percent sa negatívne odzrkadlí na hospodárení spoločnosti, keďže tieto náklady vzhľadom na voľný obchod s elektrickou energiou nemôžu byť prenesené na koncových spotrebiteľov. Pri nízkych trhových cenách elektrickej energie je tento vplyv ešte výraznejší,“ podotklo ministerstvo.
Ako rezort doplnil, novela zákona bude mať negatívny vplyv aj na konkurencieschopnosť štátnej JAVYS. „Zavedenie povinných príspevkov do NJF vo výške viac ako 4 milióny eur ročne sa negatívne odzrkadlí na hospodárení spoločnosti, keďže tieto náklady budú musieť byť prenesené do cenových kalkulácií za poskytované služby nakladania s rádioaktívnym odpadom,“ konštatovalo ministerstvo.
Podľa doteraz platného zákona o Národnom jadrovom fonde prispievajú na likvidáciu jadra spotrebitelia elektriny v cenách elektriny, a to 3,21 eura za každú odobratú megawatthodinu (od júla tohto roku to bude pre infláciu 3,27 eura). Prevádzkovatelia platia do Národného jadrového fondu ročný fixný poplatok vo výške 14,6 tis. eur za každý megawatt inštalovaného výkonu, pričom táto suma je každoročne valorizovaná o infláciu. Prevádzkovatelia jadrových zariadení platia aj variabilný príspevok, ktorý je stanovený vo výške 5,95 % z predajnej ceny elektriny vyrobenej v jadrovom zariadení za uplynulý rok.
