Juris: Deregulácia cien energií bude postupná, vytvoríme aj regulovaný produkt

Andrej Juris
Predseda ÚRSO Andrej Juris Foto: ÚRSO

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pracuje na postupnej deregulácii cien energií. Pre zákazníkov, ktorí nechcú byť aktívni na trhu s dodávkami energií, plánuje vytvoriť regulovaný produkt. V rozhovore pre portál vEnergetike.sk to povedal predseda úradu Andrej Juris.

So šéfom regulačného úradu sme sa online rozprávali aj o nastavení cien energií v tomto roku, o dočasnej novej tarife pre elektromobily, o repoweringu, energetickej chudobe či o prípravách novej regulačnej politiky.

Prvýkrát ste ako predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zažili cenové konania. Ako ich hodnotíte? Bol to veľký boj v rámci toho, ako sú nastavené v súčasnosti regulačné podmienky?

Bol to pomerne náročný proces. Ten proces je celkovo náročný, ale v minulom roku to bolo ešte ťažšie, keďže tu máme vplyv pandémie koronavírusu. Mnohé ukazovatele, ktoré vstupujú do cenových konaní, ako napríklad budúcoročná spotreba, sa veľmi ťažko predpokladali. Okrem toho sme sa museli vysporiadať s historickým dlhom pre distribučné spoločnosti pri tarife za prevádzkovanie systému (TPS). Privítali sme, že aspoň časť dlhu sa vykryla zo štátneho rozpočtu, čo nám pomohlo pri kalkulácii budúcoročnej výšky TPS.

Môžete povedať, že ste spokojný s tým, ako dopadlo cenové konania? Nedalo sa niečo viac urobiť preto, aby boli tie energie pre domácnosti a malé podniky ešte lacnejšie?

Prirodzene, všetci tu na úrade, tak ako všade, sme len ľudia. Vždy je snaha ísť na maximum, ale na konci je to o umení možného. Absolútne kľúčové je, že úrad sa pohybuje rovnako ako regulované subjekty v nejakom legislatívnom rámci, ktorý je definovaný primárnou legislatívou a pri cenových konaniach a rozhodnutiach sú to primárne naše vyhlášky. Toto bolo absolútne kľúčové z čoho sme vychádzali, pretože úrad nemá a ani nemôže vychádzať v podstate zo žiadnych pravidiel, ktoré si sám vymyslí priamo počas konania.

Prirodzene, tá legislatíva je tu nejako napísaná a sú určité veci, ktoré už v súčasnosti vidíme, že sú prekonané. Mali sme napríklad pomerne veľkú debatu pri tarifikácií a nastavovaní cien, hlavne distribúcie elektriny. O tom, ako umožniť alebo rozšíriť ponuku taríf, hlavne pre elektromobilitu. Je to sektor, ktorý sa rozvíja a má aj pomerne veľkú podporu z Európskej únie (EÚ).

V súčasnom systéme taríf užívatelia elektromobilov nevidia v podstate nejakú tarifu, ktorá by reflektovala ich potreby. No tým, že naša vyhláška je pomerne striktne napísaná v tom, aké rôzne typy taríf existujú, tak sme našli zatiaľ provizórne riešenie, že jednu z tých taríf aj po dohode s distribučnými spoločnosťami budú môcť používať elektromobily.

Čiže elektromobilita už má svoju tarifu, po ktorej tak všetci zainteresovaní volali?

Zatiaľ ide o dočasné riešenie. Chceme urobiť v prvom polroku tohto roku novú vyhlášku, aby sme práve takéto aspekty, či už tarifikáciu pre elektromobily, ale aj pre takzvaných aktívnych spotrebiteľov alebo pre skladovanie elektriny, do budúcna vyriešili.
Už aj politici čím ďalej tým viac hovoria o postupnej deregulácii cien energií. Ako vidí túto problematiku regulačný úrad?

Súčasný systém je pomerne rigidný. Na jednej strane úplne prirodzene silne chráni odberateľov, ktorí nie sú nejako zásadne aktívni na liberalizovanom trhu s energiami. Teda vyžadujú férové ceny a chcú mať viac-menej kľud a pokoj od dodávateľov energií. Súčasný systém, ich chráni pomerne dobre. Na druhej strane je tu rastúci počet zákazníkov, ktorí majú stále nové potreby, a týmto ľuďom súčasný systém v podstate bráni hľadať riešenia.

Z môjho pohľadu je potrebné prenastaviť spôsob regulácie tak, aby pre odberateľov, ktorí požadujú a chcú mať férovú cenu, bol nejaký produkt, ktorý bude regulovaný. Ale pre veľkú množinu odberateľov chceme systém nastaviť tak, aby mali možnosť si hľadať a vyberať produkty, ktoré voľne ponúkajú dodávatelia.

Téma deregulácie je tak absolútne na mieste. Sme súčasťou pracovnej skupiny na ministerstve hospodárstva, ktorá pripravuje transpozíciu zimného energetické balíčka EÚ do slovenskej legislatívy a súčasťou diskusií je aj deregulácia trhu s dodávkami elektriny a plynu. Podľa predbežných debát by mala byť deregulácia postupná. Na najbližšie tri, štyri roky by mal byť aj nejaký produkt, ktorý bude regulovaný. Aby zákazníci, ktorí sú zraniteľní alebo nemajú záujem aktívne hľadať ten najlepší produkt na trhu, mali možnosť si vybrať regulovanú cenu.

Tá zásadná zmena by už mohla nastať pri zmene zákona o regulácii sieťových odvetví a zákona o energetike.

Deregulácia cien energií by mala začať u malých podnikoch?

Áno, malé podniky by boli prvá vlna liberalizácie a následne by sa zaviedla deregulácia aj pre jednotlivé segmenty domácností.

Čiže v horizonte troch, štyroch rokoch by sa mohla regulácia cien energií, ako ju dnes poznáme, zrušiť.

Ja verím, že aj skôr. Verím, že do roka alebo dvoch ju zmeníme. Tá zásadná zmena by už mohla nastať pri zmene zákona o regulácii sieťových odvetví a zákona o energetike, ktorá bude prebiehať ešte tento rok v rámci transpozície zimného energetického balíčka.

Keď sa zruší regulácia cien energií, bude mať význam, aby ÚRSO ešte existovalo?

V úvode mojej kariéry hovorili akademici, že najlepší regulátor je ten, ktorý sa dereguluje až do svojej neexistencie (smiech). Regulačný úrad však bude aj po deregulácii cien dodávky energií pre domácnosti a malé podniky regulovať prirodzené monopoly, ako sú napríklad distribučné spoločnosti. Pripomínam, že všetky krajiny EÚ, ale aj Veľká Británia, či USA svojho národného regulátora v oblasti energetiky majú.

Pri debatách o deregulácii cien energií by sa malo hovoriť aj o riešení energetickej chudoby. Viacerým  vládam sa táto problematika nepodarila vyriešiť. Pracuje v súčasnosti ÚRSO na riešení energetickej chudoby?

Musíme pre zraniteľných odberateľov vytvoriť produkt, ktorý im zabezpečí dodávku základných energií. Napríklad vo viacerých krajinách už platí, že ak sa zraniteľný odberateľ dostane počas zimy do pozície, že nemôže platiť za energie, dodávateľ energií ho nemôže odpojiť. Tento produkt by sme radi vytvorili aj na Slovensku.

V najbližších týždňoch a mesiacoch budeme riešiť spolu s ministerstvom hospodárstva definíciu, ktorá by nám určila odberateľov zasiahnutých energetickou chudobou. Neexistuje totiž nejaký predpis, ktorý by povedal, že toto sú kritéria, na základe ktorých sa môže daný odberateľ kvalifikovať do kategórie energetickej chudoby.

Kedy by ste chceli mať energetickú chudobu vyriešenú? Už tento rok?

Téma energetickej chudoby je súčasťou zimného energetického balíčka. Takže ja verím, že v priebehu tohto roka minimálne dospejeme k definovaniu kritérií a aj k nejakému inštitucionálnemu nastaveniu.

Ako vidíte budúcnosť pri podpore obnoviteľných zdrojov energií (OZE) a kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET)?

Z pohľadu ÚRSO je do budúcna absolútne kľúčové, aby akákoľvek podpora nezaťažovala ceny elektriny, tak ako je to v súčasnosti cez TPS. Pri podpore OZE a KVET napríklad vidíme trend dať podporu viac na prvotnú investíciu, čiže na kapitálové výdavky, a potom už menej na prevádzkové náklady. Tým pádom je to jednorazová podpora pri inštalácii zdroja a potom prevádzka je už plus-mínus na komerčnej báze a nevytvára ďalší tlak na financovanie. Toto je smerovanie, ktoré je z nášho pohľadu vhodné.

Pri už podporovaných zelených zdrojoch chcete presadiť takzvaný repowering.

Ide o prenastavenie súčasného systému podpory OZE. V súčasnom systéme majú zelené zdroje 15-ročnú dĺžku trvania podpory. Naša snaha je predĺžiť dĺžku podpory o päť až desať rokov. Ten finančný balík, ktorý by dostali prevádzkovatelia zelených zdrojov v súčasnom systéme, by sa tak rozdelil do ďalších rokov. Tým pádom na ročnej báze by sme na podporu zaplatili menej. Nechceme to však robiť nasilu, chceme, aby to bolo na dobrovoľnej báze.

Ako doteraz reagovali výrobcovia zelenej elektriny na vašu ponuku?

Stretávame sa s nimi pravidelne. Aj nás oslovujú jednotliví výrobcovia. Zatiaľ sme nezaznamenali niečo také, ako totálne odmietnutie. Pre mnohých to dáva zmysel. Pretože napríklad životnosť pri solárnej elektrárni je väčšinou dlhšia ako 15 rokov podpory. Čiže pre nich dáva zmysel predĺženie prevádzky. Tiež sme sa rozprávali so zástupcami malých vodných elektrární, ktorí indikovali, že malá vodná elektráreň pri dobrej údržbe vydrží aj 30 či 40 rokov. Takže aj pri nich je relevantné predĺžiť podporu.

Naozaj platí, že pôjde o decentralizáciu, demokratizáciu, dereguláciu, digitalizáciu energetiky.

Kedy by ste teda chceli repowering uviesť do praxe?

Diskutujeme so všetkými združeniami, snažíme sa pochopiť špecificitu každej technológie. Na základe toho urobíme detailnejší rámec za akých finančných, ekonomických, technických, či prevádzkových podmienok by mohol repowering fungovať. V najbližších týždňoch by sme predstavili detailnejší rámec. Máme veľmi úzku komunikáciu s ministerstvom hospodárstva, pretože bude potrebné urobiť zmeny v legislatíve. Ja verím, že v tomto roku sa príjme potrebná legislatíva.

Viackrát ste spomenuli implementáciu zimného energetického balíčka do slovenskej legislatívy. Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že v tomto roku európsky energetický balíček stihne premietnuť do našich zákonov. Myslíte si, že je reálne? Nebude to šité horúcou ihlou?

Sme súčasťou toho procesu. Nezačíname od nuly. S ministerstvom intenzívne komunikujeme, takže podľa nás je reálne, aby sa implementácia primárnej legislatívy stihla v tomto roku. Následne niekoľko rokov bude celý proces dobiehať, keďže bude treba prijať viacero sekundárnej legislatívy, čiže súvisiacich vyhlášok.

Prinesie zimný energetický balíček pre slovenskú energetiku viac pozitív ako negatív? Nejde len o nejakú ďalšiu zbytočnú byrokraciu?

Ja si myslím, že prinesie veľa pozitívnych vecí. Celý balík vnímam ako takú zásadnú evolúciu v energetike, hlavne v elektroenergetike. Naozaj platí, že pôjde o decentralizáciu, demokratizáciu, dereguláciu, digitalizáciu energetiky. Vytvára sa rad nových hráčov, ktorí môžu pomôcť odberateľom. Nastavuje sa celý rad optimalizácií spotreby energií a nástroje, ktoré prinesú úsporu na strane spotreby energií.

Na prijatie zimného energetického balíčka do slovenskej legislatívy bude zrejme reflektovať aj nová regulačná politika. V súčasnosti platnú ste si predĺžili o rok. Ako to teda vyzerá s prípravou novej?

Áno, platnosť súčasnej regulačnej politiky sme predĺžili do konca roka 2022. Tým, že v súčasnosti sa bude meniť primárna legislatíva, bolo by chybou paralelne robiť aj na sekundárnej legislatíve, čiže na regulačnej politike.

Aké kľúčové zmeny čaká regulačnú politiku?

Tie najkľúčovejšie veci, ktoré chceme integrovať, prichádzajú so zimným energetickým balíčkom. Potrebujeme vytvoriť v regulačnej politike pozíciu pre nových hráčov na energetickom trhu. Nová regulačná politika už bude reflektovať na dereguláciu cien za dodávku elektriny a plynu. V plynárenstve sa budeme baviť o ekologizácii. Nastavíme úlohu biometánu a zeleného vodíka v energetike. Prenastavíme v novej regulačnej politike tarifikácie, vrátane veľmi „smutne známeho“ g-komponentu. A pokryjeme aj ochranu zraniteľných odberateľov.

Kedy by sa mohla odborná, ale aj laická verejnosť oboznámiť s novou regulačnou politikou?

Už v priebehu najbližších týždňoch predstavíme čiastkové návrhy a v novembri by mala ísť regulačná politika do pripomienkového konania.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Andrej Juris
Firmy a inštitúcie ÚRSO Úrad pre reguláciu sieťových odvetví