Zlacňovanie benzínov a nafty sa môže zastaviť, analytička priblížila dôvod

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Tankovanie, benzín
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Slovenskí motoristi by sa mohli dočkať ďalšieho znižovania cien pohonných látok na čerpacích staniciach. Nevylučuje to analytička 365.bank Jana Glasová. Podľa nej ale všetko bude záležať od ďalšieho vývoja svetových cien ropy.

„Ceny benzínov na našich pumpách v posledných týždňoch klesali ako odozva na znižujúce sa ceny ropy na svetom trhu. Vývoj cien benzínu na pumpách bude závisieť od toho, akým smerom sa bude ďalej ropa uberať. Ak sa bude ropa držať pod 100-dolárovou hladinou, prípadne pôjde smerom k úrovni 90 dolárov za barel, otvorí to ďalší priestor pre zlacňovanie benzínu. A ak sa ale zlacňovanie ropy zastaví a jej ceny pôjdu opäť nad 100-dolárovú hladinu, tak je predpoklad, že zlacňovanie pohonných látok sa zastaví,“ povedala pre agentúru SITA Glasová.

Najvýraznejší rast zaznamenáva nafta

Podľa údajov Štatistického úradu SR za 31. tohtoročný týždeň ceny benzínu na pumpách opäť klesli, a to dokonca výraznejšie.

Ceny benzínov a nafty sa tak znížili už piaty týždeň po sebe. Liter 95-oktánového benzínu sa predminulý týždeň predával za priemernú cenu 1,784 eur a na týždňovej báze si odpísal 2,5 %.

Cena 98-oktánového benzínu sa znížila rovnako o 2,5 % a dosiahla úroveň 1,980 eur za liter. Klesli aj ceny nafty, a to o 2,2 % na priemernú úroveň 1,820 eur za liter.

Dôvod poklesu cien ropy

V medziročnom porovnaní si za benzín a naftu stále výrazne priplácame. Benzín 95 je drahší o zhruba 24 % ako vlani a benzín 98 o 21 %. Najvýraznejší medziročný rast však zaznamenáva nafta, ktorá je až o 44 % drahšia ako vlani.

Na začiatku augusta zamierila ropa Brent pod 100-dolárovú hranicu a na týchto úrovniach sa drží dodnes. Predminulý týždeň atakovala aj úroveň 94 amerických dolárov za barel. Za jej poklesom stoja podľa analytičky obavy z recesie svetovej ekonomiky, čo by so sebou prinieslo aj pokles dopytu po rope.

Minulý týždeň sa ropa hýbala v rozmedzí 96 až 100 dolárov za barel. „Smerom nahor ju čiastočne zatlačili obavy z prerušenia dodávok cez ropovod Družba, čo sa ale rýchlo vyriešilo,“ podotkla Glasová.

Obavy z plynovej krízy

Aktuálne tlačia ropu nadol podľa nej hlavne obavy zo spomalenia globálnej ekonomiky. Investori sa totiž obávajú predovšetkým plynovej krízy, ktorá by mohla zasiahnuť Európsku úniu a stiahnuť ju aj do recesie. Recesia by viedla aj k zníženiu dopytu po pohonných látkach, čo tlačí na zlacňovanie ropy.

„Ďalší dôležitý faktor, ktorý brzdí cenový rast ropy, je aj pandemická situácia v Číne a čiastočné lockdowny, ktoré tiež znižujú tamojší dopyt po rope, pričom Čína je najväčším svetovým dovozcom ropy. No a do tretice je tu aj ďalší faktor, ktorý môže v nasledujúcom období obmedziť dopyt po rope, a tým je menová politika amerického Fed-u a Európskej centrálnej banky ECB. Vysoká inflácia núti centrálne banky sprísňovať svoju menovú politiku a zvyšovať úrokové sadzby. To samozrejme obmedzí nielen infláciu, ale aj ekonomickú aktivitu a dopyt po rope,“ uzavrela Glasová.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Jana Glasová
Firmy a inštitúcie ECB Európska centrálna bankaEU Európska úniaFederálny rezervný systém (Fed)ŠÚ Štatistický úrad SR