Slovensko nemá najvyššie výkupné ceny zelenej elektriny

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
OZE
Ilustračné foto Sailom/freedigitalphotos.net

Slovensko patrí medzi krajiny Európske únie, kde odberatelia elektriny platia za zelenú elektrinu jednu z najnižších súm. Vyplýva to z analýzy Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Najnižšie výkupné ceny elektriny vyrobenej prostredníctvom obnoviteľného zdroja má Slovensko pri slnečných, veterných aj vodných elektrárňach. Naopak, jednu z najvyšších výkupných cien máme pri elektrine vyrobenej z biokvapaliny, takzvanej tekutej biomasy.

Slnko a vietor

Pri slnečných elektrárňach s výkonom do 30 kilowattov je na Slovensku výkupná cena na úrovni 0,088 eura za kilowatthodinu. Za nami nasleduje Česká republika s výkupnou cenou 0,095 eura za kilowatthodinu a Maďarsko s výkupnou cenou 0,102 eura za kilowatthodinu. Najviac zaplatia za elektrinu vyrobenú v slnečných elektrárňach Francúzi, a to v priemere 0,135 eura za kilowatthodinu.

Najnižšiu výkupnú cenu má Slovensko aj pri veterných elektrárňach, a to 0,070 eura za kilowatthodinu. Za veternú energiu si najviac priplatia Maďari, keď ich výkupná cena elektriny pri tomto obnoviteľnom zdroji sa pohybuje na úrovni 0,114 eura za kilowatthodinu. Prvenstvo v najnižšej výkupnej cene má Slovensko aj pri vodných elektrárňach s výkonom do päť megawattov. Kým u nás je hodnota výkupnej ceny pri tomto zdroji na úrovni 0,070 eura za kilowatthodinu, v Maďarsku to je 0,114 eura a v Českej republike 0,121 eura za kilowatthodinu.

Biomasa a geotermálna energia

Celkom štedré výkupné ceny zelenej elektriny má Slovensko nastavené pri geotermálnej energii. U nás by sme v prípade existencie nejakej geotermálnej elektrárne zaplatili za elektrinu vyrobenú v nej 0,155 eura za kilowatthodinu. Vyššiu výkupnú cenu už má len Francúzsko (0,240 eura) a Nemecko (0,252 eura). Najnižšiu výkupnú cenu pri tomto druhu obnoviteľného zdroja má Rakúsko, a to 0,074 eura za kilowatthodinu.

Pri biomase je najnižšia výkupná cena v Nemecku (0,081 eura) a najvyššia v Rakúsku (0,146 eura). Slovensko má tretiu najnižšiu výkupnú cenu elektriny vyrobenej prostredníctvom biomasy, a to 0,096 eura za kilowatthodinu. Inak je to už pri biokvapaline, takzvanej tekutej biomase. Najvyššiu výkupnú cenu tu má Maďarsko (0,114 eura) nasledované Slovenskom (0,091 eura). Najnižšiu výkupnú cenu pri tomto obnoviteľnom zdroji má Rakúsko, a to 0,057 eura za kilowatthodinu. Slovensko nie je najlacnejšie ani pri bioplyne. Najnižšiu výkupnú cenu elektriny vyrobenej z bioplynu má Rakúsko (0,049 eura), najvyššiu Maďarsko (0,114 eura). Slováci zaplatia za elektrinu vyrobenú prostredníctvom bioplynu 0,073 eura za kilowatthodinu, čiže tretiu najvyššiu a tretiu najnižšiu.

Vidia potenciál

Slovensko má podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vysoký potenciál využívania obnoviteľných zdrojov energie. „Ak porovnáme ich využívanie za posledných viac ako desať rokov, tak zistime, že kým v roku 2002 bol podiel obnoviteľných zdrojov na úrovni asi 1,6 % z celkovej spotreby primárnych energetických zdrojov, tak v súčasnosti je to už nad 10 %,“ konštatoval vo svoje analýze regulátor.

Porovnávali porovnateľné

Regulátor porovnával výkupné ceny elektriny vyrobenej v obnoviteľných zdrojoch v okolitých krajinách okrem Poľska aj v Nemecku a vo Francúzsku. Teda v štátoch, kde je systém podpory obnoviteľných zdrojov porovnateľný. V Poľsku nie je zavedený systém výkupných cien, elektrická energia z obnoviteľných zdrojov je podporovaná prostredníctvom systému kvót a daňových úľav a do celkového porovnania nie je preto začlenené.

Existuje viacero systémov podpôr. V princípe ich možno rozdeliť na tie, ktoré dotujú výstavbu nových OZE a tie, ktoré dotujú energiu vyrobenú z OZE.

Garantovaná výkupná cena

U nás najznámejší systém garantovanej výkupnej ceny funguje na princípe povinného výkupu všetkej elektriny vyrobenej z OZE za vopred definovanú cenu počas garantovaného obdobia (zväčša medzi 10-30 rokmi) a to bez ohľadu na úpravy podmienok garantovanej výkupnej ceny v ďalších obdobiach. Je to najrozšírenejší systém podpory OZE v Európe a možno ho nájsť v schémach podpory OZE takmer všetkých krajín EU.

Prémiová tarifa

Táto podpora je založená na rovnakej filozofii ako Garantovaná výkupná cena, no s tím rozdielom, že elektrická energia vyrobená z OZE je dotovaná formou príplatku k trhovej cene elektriny a vzťahuje sa aj na elektrinu, ktorá je výrobcom priamo spotrebovaná. Ide o druhý najrozšírenejší systém podpory v EU a jeho príkladom môže byť Zelený bonus v ČR alebo Prémiová tarifa I a II v Nemecku.

Obchodovateľné zelené certifikáty

Táto podpora je založená na myšlienke, že jeden zelený certifikát predstavuje určité množstvo energie vyrobenej z určitého zdroja OZE a dodávatelia elektrickej energie sú povinný vykúpiť určité množstvo zelených certifikátov pričom toto množstvo je stanovené príslušným regulačným úradom a závisí od toho, koľko zelených certifikátov bolo prerozdelených medzi všetkých producentov využívajúcich OZE. Dodávateľ musí regulátorovi následne preukázať, že nakúpil stanovené množstvo certifikátov inak mu musí zaplatiť príslušnú čiastku. Tento systém podpory umožňuje cenovú konkurenciu medzi jednotlivými výrobcami elektriny z OZE, pretože dodávatelia si môžu na základe ceny vybrať, od ktorého výrobcu z OZE si zelené certifikáty (a tým pádom aj elektrinu) kúpia. V Európe sú hlavnými zástupcami tohto systému Veľká Británia, Poľsko a Nórsko.

Emisná a zelená daň

Uhlíkové dane patria medzi prostriedky nepriamej podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Ich výška je odvodená zahrnutím všetkých externých nákladov pre neobnoviteľné zdroje energie. Môžu byť realizované zdanením emisií CO2, SO2 alebo NOx, resp. zdanením vyrobenej energie v zdrojoch s fosílnym palivom – energetická daň.

Zelené dane sú znížené dane oproti zdrojom na fosílne palivo, ktoré zohľadňujú ekologicky čistú výrobu elektriny. Slúžia na kompenzáciu vyšších nákladov pri obnoviteľných zdrojov. Kombináciou oboch daní môže vzniknúť efektívna podpora využívania OZE. V niekoľkých krajinách EÚ už existujú systémy zelených daní a tu sa rozdiel medzi nákladmi na obnoviteľné a neobnoviteľné zdroje znížil a stali sa navzájom čiastočne konkurencieschopnými.

Odpustenie dane a úver

Tento typ systémovej podpory funguje na základe uznania zníženej sadzby alebo úplného odpustenia rôznych daní – väčšinou sa jedná o DPH, spotrebné dane alebo dane z príjmu. Úver je typ podpory v podobe finančnej pôžičky v podobe úveru s určitými výhodami (napr. garantovaný nižší úrok na stanovené obdobie). Úver väčšinou slúži na financovanie výstavby daného obnoviteľného zdroja elektrickej energie. Tento typ podpory funguje napríklad v Nemecku.

Dotácia a tender

Dotácia je typ finančnej podpory OZE, ktorý funguje na základe poskytnutia určitého finančného obnosu, väčšinou na výstavbu alebo chod daného obnoviteľného zdroje elektrickej energie. Tender je poskytovaný a vypisovaný rôznymi inštitúciami, ktoré zasahujú do OZE. Je to určitý druh výberového konania na uzavretie zmluvy. Víťaz tohto konania získa benefity napr. vo forme dotácie alebo zvýhodnenej garantovanej ceny

ZDROJ: ÚRSO

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Firmy a inštitúcie ÚRSO Úrad pre reguláciu sieťových odvetví