Sulík chcel podnikom kompenzovať vysoké ceny energií, ale rokovania zrejme stroskotali

SULÍK: Dotácie pre zatvorené prevádzky
Podpredseda vlády a minister hospodárstva Richard Sulík. Foto: SITA/Branislav Bibel

Podniky, ktoré trápia vysoké ceny energií, sa väčšej kompenzácie z Envirofondu zrejme nedočkajú. Výkyv v cenách energie je podľa Ministerstva životného prostredia SR (MŽP) niečím, s čím veľkí spotrebitelia energie musia vo svojich podnikateľských zámeroch počítať.

„Aj tento na energiu vysoko náročný sektor čaká transformácia, a jej neodvratnosť nie je prejavom vôle tejto alebo ktorejkoľvek inej vlády, ale je dôsledkom reálneho ekonomického vývoja v Európe a vo svete,“ uviedol pre agentúru SITA minister životného prostredia Ján Budaj.

Stranícky rezortizmus nikomu nepomôže

Ministerstvo hospodárstva chcelo vybojovať z Envirofondu na podporu pre energeticky náročné podniky viac peňazí ako plánované tri milióny eur.

V tomto roku natieklo do Envirofondu aj vďaka vysokým cenám emisných povoleniek namiesto plánovaných zhruba 200 miliónov eur až 400 miliónov eur. Práve o zvýšené prostriedky chcel minister hospodárstva Richard Sulík zabojovať.

Rokovania však zrejme stroskotali, čo priznala vládna strana SaS. „Ministerstvo hospodárstva viackrát verejne deklarovalo záujem zvýšenia kompenzácie pre firmy, ktoré pocítia zdražovanie cien energií, z Environmentálneho fondu. S týmto riešením však nepočíta ministerstvo financií, keďže spomínaný fond spadá pod ministerstvo životného prostredia. Bez ohľadu na to, pod aký rezort spadá tá či tá oblasť, mali by sme konať spoločne a vláda ako celok riešiť situáciu s negatívnym dopadom zvyšujúcich sa cien elektriny a plynu. Stranícky rezortizmus, v ktorom sa poukazuje na zodpovednosť jednotlivej strany za danú oblasť, nikomu nepomôže. Zvýšenie cien energií sa dotýka viacerých rezortov a len spoločné politické rozhodnutie nám pomôže riešiť danú situáciu efektívnejšie,“ uviedol predseda SaS a minister hospodárstva Richard Sulík.

Najväčší žrúti energií

MŽP je vraj pripravené diskutovať o rôznych formách dočasnej podpory podnikov, ktoré sú u nás najväčšími “žrútmi energií“. Podpora má smerovať predovšetkým do znižovania emisií skleníkových plynov, obnoviteľných zdrojov energie, zalesňovaniu a zachytávaniu uhlíka, či lepšiemu využívaniu nízkoemisných foriem dopravy.

„MŽP zároveň hľadá ďalšie finančné nástroje na podporu transformácie priemyslu. Okrem plánu obnovy je to aj Modernizačný fond, kde už prebiehajú prvé konzultácie medzi MŽP na jednej strane a Európskou investičnou bankou a Európskou komisiou na strane druhej,“ uviedlo pre agentúru SITA tlačové oddelenie rezortu životného prostredia.

Sľuby o prechode ostali na papieri

Podľa slov ministra životného prostredia Jána Budaja, bývalé vlády si boli vedomé energetickej náročnosti slovenského priemyslu, ale sľuby o prechode na inú, napríklad znalostnú ekonomiku, ostali iba na papieri. Naopak, došlo ku prerastaniu štátu a veľkopodnikateľského prostredia v neprospech záujmov občanov.

Podľa súčasného vedenia MŽP tak tým trpela aj sféra životného prostredia, čoho ilustráciou bolo aj využívanie Environmentálneho fondu.

„Ten síce bývalé vlády zriadili, ale na environmentálne ciele išlo v niektorých rokoch iba zhruba 10 percent z peňazí vyzbieraných predajom emisných kvót. Po parlamentných voľbách 2020 sme si predsavzali tento stav napraviť. Peniaze vyzbierané od znečisťovateľov životného prostredia by mali slúžiť najmä občanom, zasiahnutých znečistením,“ zdôraznil Budaj.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ján BudajRichard Sulík
Firmy a inštitúcie MH Ministerstvo hospodárstva SRMŽP Ministerstvo životného prostredia SRSaS Sloboda a Solidarita