Vyše tri miliardy eur. Toľko nás zatiaľ stála podpora zelenej elektriny.

OZE, obnovitelne zdroje energie
Foto: ilustračné, Getty images

Slováci prispeli za uplynulých osem rokov na výrobu takzvanej zelenej elektriny vyše troma miliardami eur. Toľko peňazí už zaplatili vo svojich faktúrach za elektrinu vyrobenú prostredníctvom obnoviteľných zdrojov energií (OZE) či vysokoúčinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla (KVET). Nejde však o konečnú sumu. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví totiž neeviduje výšku doplatku za elektrinu vyrobenú v spomínaných zdrojoch za roky 2009 a 2010. „Na základe pôvodne platnej legislatívy úrad nedostával informácie o množstve vyrobenej elektriny na doplatok, ani výšku vyplateného doplatku, nakoľko povinnosť zverejniť takéto údaje nebola. Môžeme teda poskytnúť údaje až od roku 2011, keď bolo znenie príslušného zákona zmenené,“ vysvetlil pre portál vEnergetike.sk hovorca regulačného úradu Radoslav Igaz.

Ešte šesť rokov

Prvým pripojeným veľkým OZE či KVET budú Slováci prispievať na vyrobenú zelenú elektrinu ešte šesť rokov, ak počítame aj s týmto rokom. „Podpora doplatkom sa týkala zariadení realizovaných a pripojených od roku 2009. Podpora sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od času uvedenia zariadenia do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny. Teda táto podpora sa bude u každého zariadenia končiť individuálne, podľa toho kedy bolo zariadenie uvedené do prevádzky,“ spresnil Igaz.

Pol miliardy eur v jednom roku

Podľa údajov, ktoré nášmu portálu poskytol regulačný úrad, slovenskí odberatelia sa na zelenú elektrinu najviac poskladali v roku 2017, keď vo svojich faktúrach na tento účel zaplatili vyše 515 milióna eur. V roku 2011 pritom Slováci zaplatili na podporu zelenej elektriny celkovo 216 miliónov eur.

V minulom roku celkový doplatok na zelenú elektrinu mierne klesol na 475,5 milióna eur. Z toho pre OZE išlo vyše 378 miliónov eur a na KVET viac ako 97 miliónov eur. Najviac Slováci v minulom roku podporili zelenú elektrinu vyrobenú veľkými slnečnými elektrárňami. Tieto zdroje za vlaňajšok získali doplatok v objeme 213 miliónov eur. Nasledovali zdroje na biomasu, ktoré dostali doplatok za nimi vyrobenú zelenú elektrinu vo výške 69 miliónov eur. Obnoviteľné zdroje vyrábajúce elektrinu z bioplynu vlani dostali doplatok vo výške takmer 64 miliónov eur. Kombinovaná výroba elektriny a tepla prostredníctvom zemného plynu získala vlani od spotrebiteľov doplatok takmer 60 miliónov eur. Vyše 30 miliónový doplatok získali malé vodné elektrárne.

V susednom Česku

V susednej Českej republike funguje podpora zelenej elektriny od roku 2005. Výrobcovia elektriny z OZE a KVETu taktiež môžu počítať s 15-ročnou podporou, a na doplatok sa skladajú spotrebitelia elektriny. Ako uviedol pre portál vEnergetike.sk vedúci oddelenia komunikácie Energetického regulačního úřadu Michal Kačírek, na podporu elektriny z OZE, z KVETu a z druhotných zdrojov bolo do konca minulého roka vyplatených viac ako 350 miliárd českých korún. To podľa aktuálneho kurzu predstavuje 13,7 miliardy eur.

„Na fotovoltaické elektrárne (FVE) bola do roku 2018 vyplatená celková podpora vo výške približne 215 miliárd českých korún (9,8 miliardy eur – poz. red.). Na biomasu bola vyplatená celková podpora vo výške približne 33 miliárd korún (1,3 miliardy eur). A na KVET do konca minulého roku bola vyplatená podpora v objeme približne 17 miliárd českých korún (667 miliónov eur),“ konštatoval Kačírek.

Veľká reforma obnoviteľných zdrojov

Energetickí odborníci hovoria, že systém podpory veľkých OZE alebo KVETu nebol na Slovensku najšťastnejšie pripravený, keďže všetka podpora zostala na pleciach spotrebiteľov elektriny. Viackrát boli medializované informácie, že podpora pre zelenú elektrinu sa v minulosti robila na rýchlo, pre zopár “vyvolených“. Celý systém podpory zelenej elektriny na Slovensku by sa mal zmeniť k lepšiemu vďaka veľkej reforme obnoviteľných zdrojov energií, ktorú od začiatku tohto roka postupne zavádza do praxe súčasné vedenie Ministerstva hospodárstva SR. „Postupne zavádzame do tejto oblasti viac trhového princípu, aby bola výroba elektriny z OZE a KVETu nákladovo efektívna a súčasne mala minimálny dosah na koncové ceny elektriny,” uviedol šéf rezortu hospodárstva Peter Žiga pre necelými dvoma týždňami, keď oznámil, že výkupcom zelenej elektriny sa stal štátny SPP.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Michal KačírekPeter ŽigaRadoslav Igaz
Firmy a inštitúcie ERÚ Energetický regulační úřadMH Ministerstvo hospodárstva SRÚRSO Úrad pre reguláciu sieťových odvetví