Zákon o kritickej infraštruktúre bude jemnejší, obyčajní ľudia presvedčili ministra

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Atmosféra v pléne parlamentu počas rokovania mimoriadnej 10. schôdze Národnej rady SR k vysloveniu nedôvery predsedovi vlády Igorovi Matovičovi. Bratislava 23. júl 2020.
Foto: ilustračné, SITA/Jana Birošová.

Zásahy štátu do predaja subjektov kritickej infraštruktúry, ktoré chcelo novelou zákona upraviť Ministerstvo hospodárstva SR, budú napokon miernejšie. Ako vo štvrtok informoval predseda parlamentného hospodárskeho výboru Peter Kremský z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), s predloženou legislatívou sa rozhodli súhlasiť iba v prípade, ak sa významne upraví. Prekážala im najmä časť, ktorá hovorí o nutnosti súhlasu vlády a aj bezpečnostnej rady štátu s nepriamymi prevodmi akcií materských spoločností 18 kľúčových energetických a priemyselných podnikov.

Na titulky novín

„Tieto materské spoločnosti sú často globálne koncerny a podľa tohto zákona, ak by v nich niekto chcel kúpiť viac ako 5 percent akcií, musel by mať súhlas slovenskej vlády,“ priblížil Kremský. Prípadné schválenie takéhoto ustanovenia by podľa neho vyvolalo vo svete veľké prekvapenia a Slovensko by sa dostalo na titulky novín. Zároveň by nám hrozili žaloby alebo dokonca arbitráže. Napokon sa s ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom dohodli na zmene tejto časti novely. Po novom by už mohol rezort hospodárstva počas 30 dní preskúmať zmenu vlastníckych podielov a ak by to predstavovalo pre Slovensko riziko, mohlo by navrhnúť vláde vysloviť nesúhlas.

Minister Sulík zdôvodňoval potrebu zmeny zákona a aj aj jeho prerokovanie v skrátenom konaní aktuálnou situáciou v Slovenských elektrárňach. Podľa informácií Kremského však stav podniku nie je taký kritický, ako to prezentuje šéf rezortu hospodárstva. Ako predseda parlamentného hospodárskeho výboru preto bude žiadať konkrétne informácie ako aj stretnutie všetkých aktérov. „Ja to vidím trošku inak a menej kriticky,“ zhrnul. Aj preto sa pri schvaľovaní zrýchleného konania podľa vlastných slov zdržal.

Zrýchlená novela

Novelu zákona o kritickej infraštruktúre schválila vláda v pondelok, v stredu poslanci súhlasili, aby sa o nej rokovalo zrýchlene. Ministerstvo hospodárstva SR argumentuje, že nemá prostriedky na kontrolu bežnej činnosti týchto subjektov a nemá žiadne možnosti ako vstupovať do procesu zmeny ich vlastníckych pomerov. Podľa rezortu sú zmeny nevyhnutné aj v súvislosti s aktuálnou COVID krízou. „Štát musí mať istotu, že v prípade potreby vie aktivovať prvky kritickej infraštruktúry, pričom základným predpokladom funkčnosti systému kritickej infraštruktúry je, že jeho prvky budú riadne prevádzkované a budú pod kontrolou spoľahlivých subjektov,“ konštatuje sa v dôvodovej správe.

Ako v pléne priblížil minister hospodárstva Richard Sulík, zmeny si vyžaduje aktuálna situácia v Slovenských elektrárňach (SE). V nich vlastní štát 34 percent akcií. „Problém je v tom, že SE sú vďaka katastrofálnemu manažmentu zo strany Enelu pri dostavbe Mochoviec zadlžené po uši. Všetko bolo založené v prospech bánk,“ povedal s tým, že jedna z bánk, ktorej elektrárne dlžia peniaze, Sberbank, odmietla predĺžiť splatnosť úverov. Výsledkom je, že od pondelka sa spoločnosť nachádza formálne v bankrote. Banka zároveň začala ako záruku požadovať nielen jednotlivé časti SE, ale aj akcie firmy ako celku. Podľa Sulíka je podnik v nezávideniahodnom stave, ako po ekonomickej, tak aj po vlastníckej stránke. „Preto prichádzame s týmto zákonom. Preto je na mieste skrátené legislatívne konanie. Je to výlučne o hájení národno-štátnych záujmov,“ uzavrel.

Prekvapené EPH aj Slovenské elektrárne

Proti jeho tvrdeniam vystúpili samotné elektrárne, ale aj Energetický průmyslový holding (EPH), ktorý v elektrárňach vlastní 33-percentný podiel. Slovenské elektrárne podľa stanoviska, ktoré poskytli agentúre SITA, nežiadali o predĺženie splatnosti svojich úverov. Tie sú totiž splatné až v roku 2025. „Zároveň Slovenské elektrárne zatiaľ nezaznamenali žiadnu snahu banky Sberbank vstúpiť do akcionárskej štruktúry Slovenských elektrární, ani zo strany banky takáto žiadosť nezaznela. Neprebiehajú ani žiadne procesy, ktoré by naznačovali, že by sa také niečo malo udiať,“ uviedla ich hovorkyňa Oľga Baková. Holding označil niektoré výroky ministra za nepresné a v niektorých prípadoch aj zavádzajúce.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Daniel ČastvajOľga BakováPeter KremskýRichard Sulík
Firmy a inštitúcie EnelEPH Energetický a průmyslový holdingNR SR Národná rada Slovenskej republikySberbankSE Slovenské elektrárne