ZAUJÍMAVOSTI: Bude Fukušima len ďalším skladiskom toxického odpadu?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Fukušima
Takto vyzerala atómová elektráreň v japonskej Fukušime takmer dva a pol roka po tom, čo ju zdevastovala tsunami. (20. august 2013) SITA/AP

Od tragickej havárie v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima už uplynulo sedem rokov a aj napriek viacerým sľubom tamojšej vlády o revitalizácii poškodenej oblasti, sa do nej  vrátilo len 15 z pôvodne evakuovaných obyvateľov.

Tento mesiac uplynulo už sedem rokov od rozsiahlej jadrovej havárie v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima-Daiichi. K nešťastnej udalosti v tom čase došlo po silnej vlne zemetrasení, ktoré vyvolali príval niekoľkých vĺn tsunami a zaliali pobrežie Japonska aj v časti, kde bola postavená elektráreň. Epicentrum zemetrasenia sa podľa americkej geologickej služby nachádzalo približne 373 km severovýchodne od Tokia. Jeho sila bola klasifikovaná na 8,9 stupňa Richterovej stupnice, čo predstavuje jedno z najväčších zaznamenaných zemetrasení v moderných dejinách krajiny.

Japonsko na druhom mieste za Černobyľom

Havária v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima v roku 2011 je všeobecne považovanú za druhú najväčšiu katastrofu po jadrovej elektrárni Černobyľ. Valiace sa tsunami v tom čase miestami zaplavili pobrežie až do vzdialenosti 10 km a voda do dostala aj do priestorov elektrárne, ktorú zaplavila. Japonské úrady museli vtedy z oblasti evakuovať viac ako 150 tisíc ľudí. Mohutné explózie výrazným spôsobom prispeli k úniku a rozptýleniu štepných produktov, čím sa stalo okolie elektrárne dočasne neobývateľné. Japonská vláda však vyslovila slová plné nádeje na adresu poškodeného miesta a tamojším obyvateľom sľubovala úspešnú a prosperujúcu budúcnosť.

Čo sa zmenilo?

Pri pohľade na aktuálny stav jadrovej elektrárne a jej okolia sa môže zdať, že mnohé sľuby tamojších vládnych predstaviteľov ostali len v rovine slov. Aj napriek tomu však aj naďalej vysielajú japonskí vládni predstavitelia obyvateľom posolstvá o pozitívnej budúcnosti v poškodenej oblasti. Ekonomický rozvoj regiónu zdôrazňujú ako prioritu a medzi ďalšími prioritami nájdeme aj postupnú obnovu života a návrat evakuovaných obyvateľov naspäť do svojich domovov. Štatistky však potvrdzujú, že sedem rokov po katastrofe sa vrátilo do svojich príbytkov len 15 % evakuovaných obyvateľov. Japonsko zároveň sľúbilo obyvateľom odstránenie kontaminovanej pôdy v horizonte 30 rokov. V súčasnosti sa pritom v tamojšej pôde nachádza viac ako 17 miliónov ton vysoko rádioaktívneho vyhoreného paliva.

Nové pobrežie

Japonská vláda v súčasnosti propaguje zároveň plán, ktorý nazývajú Inovácia pobrežia. Cieľom tohto úsilia je premeniť nehostinný región na prosperujúcu oblasť charakterizovanú modernými technológiami. Zničená oblasť by mala slúžiť pre testovanie rôznych robotov. Inžinieri by mali testovať  napríklad aj letecké drony určené do rôznych meteorologických podmienok, ktoré by len ťažko dosiahli na inom mieste s hustou populáciou. Tamojší zástupcovia však idú ešte ďalej a vyjadrili záujem aj o využitie zakázanej zóny na množstvo ďalších účelov, ktoré nevyžadujú veľké zásady zo strany ľudí, ako sú napríklad rôzne skladovacie zariadenia. Len ďalšie roky nám tak ukážu, aký osud v skutočnosti čaká na túto poškodenú oblasť a či bude jeho osud rovnaký, ako je to v prípade černobyľskej elektrárne, alebo sa premení na miesto, ktoré slúži ekonomickým či vedeckým účelom.

Pôvodný článok nájdete na TEJTO STRÁNKE

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať