ZAUJÍMAVOSTI: Nemecko sa pripravuje na koniec výroby elektriny z uhlia

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Elektráreň zdroje energií
Ilustračné foto pixabay.com

Nemecko chce do roku 2020 znížiť množstvo emisií skleníkových plynov o 40 % a o 95 % do roku 2050.

Nemecko v máji tohto roka zahájilo rozhovory o dlho očakávanom ukončení produkcie elektrickej energie z hnedého uhlia. Nezávislá komisia má predložiť do konca aktuálneho roka presný dátum pre zastavenie produkcie elektrickej energie z uhlia.

Ambiciózne ciele a politické úskalia

Nemecko chce do roku 2020 znížiť množstvo emisií skleníkových plynov o 40 % a o 95 % do roku 2050. Podiel obnoviteľných zdrojov na produkcii elektrickej energie do roku 2050 by mal predstavovať 60 %. V polovici storočia by sa mal zvýšiť až na 80 %. Predpokladané zloženie komisie však vnáša do problematiky rôzne pochybnosti o tom, aký bude reálny vývoj v tejto oblasti. Viaceré nemecké médiá uvádzajú, že nezávislá komisia by mala pozostávať z 23 členov a na jej čele by mal stáť sociálny demokrat Matthias Platzeck (SPD) a Stanislaw Tillich (CDU). Matthias Platzeck je premiérom spolkovej krajiny Brandebursko a Stanislaw Tilich, ktorý je bývalým premiérom Saska. Pochybnosti o účelnosti komisie vzbudzuje najmä fakt, že obe krajiny by boli výrazne poznačené odklonom od ťažby uhlia.

Ďalšími členmi komisie by mali byť nemecký minister hospodárstva Peter Altmaier (CDU), minister životného prostredia Svenja Schulze (SPD), minister práce Hubertus Heil (SPD) a minister vnútra Horst Seehofer (CSU). Nemenovaný zdroj blízky problematike sa vyjadril pre portál Clean Energy Wire so slovami, že čím viac podrobností o zložení komisie a jej fungovaní majú k dispozícii, tým sú skeptickejší v tom, že v tomto prípade bude ochrana klímy skutočnou prioritou. Viaceré nemecké médiá vrátane tamojších mimovládnych organizácií komentovali zloženie komisie s tým, že jej vedenie zrejme neveští žiadnu rapídnu zmenu smeru v súvislosti s ochranou klímy.

Chýba podpora na najvyšších miestach?

Nemecká kancelárka Angela Merkelová v parlamente uviedla, že v prvom kroku je potrebné zistiť, čo sa stane s regiónom a až potom možno pristúpiť k samotnej odstávke uhlia. Kancelárka ďalej pripomenula, že aj v prípade hnedého uhlia je potrebné vziať si príklad z postupu zvoleného pri odstávke čierneho uhlia. Treba nasledovať spôsob, akým sa regióny pritom vysporiadali najmä s pracovnou silou v sektore a všetkými súvisiacimi zmenami.

Nominácia členov komisie vyvolala viaceré otázniky o tom, či sa nemecká vláda úplne vzdáva cieľov stanovených v súvislosti s ochranou klimatických podmienok. Uviedla to Annalena Baebrock, ktorá je líderkou Strany zelených, pre denník Frankfurter Rundschau. Zainteresované mimovládne organizácie žiadajú zatvorenie uhoľných elektrární s celkovou kapacitou viac ako 7 gigawattov v termíne do roku 2020. Uvedené množstvo predstavuje približne jednu tretinu z celkového počtu elektrární v krajine.

Spaľovanie uhlia za účelom produkcie elektrickej energie v súčasnosti poskytuje prácu približne 30 tisíc ľuďom na území Nemecka. Uvedený počet je však len zlomkom v porovnaní s počtom pracujúcich vo veternom priemysle. Háčik je však v tom, že ťažba uhlia je sústredená do troch nemeckých regiónov a presun týchto ľudí by tak predstavoval náročnú štrukturálnu zmenu. Diskusie o budúcnosti uhlia v Nemecka majú dlhú históriu. Už pred tromi rokmi sa niektorí politici vyhýbali tejto téme, pretože bola považovaná jasnú politickú samovraždu. Po Parížskej dohode však všetci hráči súhlasili, že prevádzka uhoľných elektrární nie je v súlade s posunom k prijatým klimatických cieľom. Zo zistení britskej mimovládnej organizácie Sandbag vyplýva, že nemecké elektrárne na hnedé uhlie patria medzi desiatku najväčších prispievateľov emisií CO2 v Európe.

Pôvodný článok nájdete na TEJTO STRÁNKE

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať