Verejná správa sa vlani do rozpočtu nevošla, deficit stúpol

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Peniaze
Foto: ilustračné, Thinkstock

BRATISLAVA 15. júna (WebNoviny.sk) – Hospodárenie verejnej správy bolo vlani napokon horšie v porovnaní s rozpočtom, aj oproti roku 2014. Potvrdzuje to rezort financií v Návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2015, ktorý prerokoval parlament a vzal ho na vedomie.

Deficit verejných financií totiž napokon skončil na úrovni 2,97 % hrubého domáceho produktu (HDP), teda o 0,48 % HDP vyššie, ako predpokladal rozpočet a o 0,27 % HDP nad úrovňou schodku z roku 2014.

Rozpočet ovplyvnili aj ďalšie faktory

Rezort financií však za hlavný faktor prekročenia plánovaného schodku označuje rozhodnutie Eurostatu. „Vyšší deficit rozpočtu verejnej správy oproti jeho rozpočtovanej hodnote je výsledkom aj rozhodnutia Eurostatu, ktorý napriek konzultáciám neuznal príjmy splátok návratnej finančnej výpomoci od Železničnej spoločnosti Cargo a príjmy ŠFRB pochádzajúce z prostriedkov Európskej únie,“ píše sa v materiáli.

Postoj rezortu financií podporil aj Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ), ktorý k záverečnému účtu prikladá svoje stanovisko. „NKÚ je toho názoru, že je potrebné nastaviť jasnejšie princípy pre postup Eurostatu, pre zvýšenie jeho transparentnosti a predvídateľnosti v strategických rozhodnutiach, pričom na túto skutočnosť upozornili tiež audítori z Európskeho dvora audítorov po vykonaní kontroly pravidiel na definovanie štandardov hodnotenia schodku verejnej správy na HDP,“ konštatuje sa v stanovisku kontrolného úradu.

Rozpočet verejnej správy bol však v minulom roku ovplyvnený aj ďalšími faktormi. Na príjmy rozpočtu podľa ministerstva pozitívne vplýval rast ekonomiky Slovenska a s tým súvisiaci rast zamestnanosti, lepší výber daní a čerpanie eurofondov. Daňové príjmy boli lepšie oproti rozpočtovanej hodnote o vyše 590 mil. eur a odvody boli vyššie o viac ako 384 mil. eur. Celkové nedaňové príjmy boli vyššie o 1,256 mld. eur, niektoré nedaňové príjmy však nedosiahli rozpočtovanú hodnotu. „Ide napríklad o dividendy a kapitálové príjmy štátneho rozpočtu, ktoré boli nižšie o 221,7 mil. eur,“ uvádza sa v návrhu záverečného účtu.

Čerpanie eurofondov bolo historicky najvyššie

Historicky najvyššie čerpanie prostriedkov Európskej únie sa prejavilo aj na dosiahnutých príjmoch z grantov a transferov, ktoré boli vyššie o 3,325 mld. eur. Na strane výdavkov boli vyššie ako bežné tak aj kapitálové výdavky, a to najmä v ústrednej správe z dôvodu čerpania eurofondov, ktoré smerovali do dopravnej infraštruktúry, nákupu nových strojov a zariadení.

Dlh verejnej správy podľa metodiky ESA 2010 dosiahol ku koncu minulého roka výšku 41,306 mld. eur, teda 52,91 % HDP. Dlh verejnej správy sa tak oproti predchádzajúcemu roku znížil o 0,99 % HDP. V rámci celej Európskej únie dosiahlo vyšší schodok ako Slovensko šesť krajín a vyšší dlh evidovalo 17 štátov.

Na dosiahnutie nižšieho dlhu oproti rozpočtovanému mal podľa ministerstva financií pozitívny vplyv nižší hotovostný schodok štátneho rozpočtu o 1,051 mld. eur, a tým aj nižšia potreba jeho refinancovania. Ďalším pozitívnym vplyvom bolo prehodnotenie výšky podielu Slovenska na EFSF, ktorý sa medziročne znížil o 116,4 mil. eur a zníženie dlhu u niektorých subjektov verejnej správy ako napríklad Exportno-importnej banky. Negatívny vplyv na výšku dlhu malo zaradenie ďalších subjektov do verejnej správy napríklad Železničnej spoločnosti Slovensko, ktorej dlh ku koncu roka 2015 predstavoval 311,8 mil. eur.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie MF Ministerstvo financií SR