Via Iuris kritizuje novelu Tomáša Boreca, poškodí občana

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Tomáš Borec
Minister spravodlivosti SR Foto: SITA/Marián Peiger

BRATISLAVA 19. júla (WEBNOVINY) – Občianske združenie VIA IURIS kritizuje novelu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorú pripravilo ministerstvo spravodlivosti na čele s Tomášom Borecom.

Podľa združenia nová legislatíva oslabuje vyvodzovanie zodpovednosti za škodu voči verejným činiteľom, aj keď sa táto zodpovednosť už teraz vyvodzuje minimálne.

Združeniu sa tiež nepáči, že v prípade prijatia novely bude náhrada škody od štátu ťažšie vymožiteľná.

„Úrady budú môcť robiť rôzne obštrukcie, ktoré môžu právo občana na náhradu škody zmariť. Pritom už teraz je úspešnosť občanov pri domáhaní sa náhrady iba 1,7 percenta z celkovej občanmi požadovanej sumy odškodného,“ uvádza združenie VIA IURIS, ktoré k návrhu novely zaslalo pripomienky v rámci pripomienkového konania.

Nedbanlivý úradník škody neplatí

Združenie vo svojich pripomienkach navrhuje, aby ministerstvo spravodlivosti vypustilo z návrhu zákona viaceré ustanovenia.

Návrh obsahuje aj ustanovenie, ktoré umožní nepožadovať od verejných činiteľov náhradu škody, ktorú spôsobili svojím nezákonným úradným postupom alebo rozhodnutím.

Novela zavádza možnosť, aby štát nemusel požadovať náhradu škody od úradníka, ak ju spôsobil svojou nedbanlivosťou.

„Škodu by musel nahradiť iba verejný činiteľ, ktorý ju spôsobil úmyselne, čo je však často nemožné preukázať,“ konštatuje VIA IURIS.

Združenie neodmieta úvahy o tom, aby bola v odôvodnených prípadoch obmedzená povinnosť verejných činiteľov nahradiť škodu. Vyvodenie zodpovednosti by však malo nastať v prípade zjavne svojvoľných rozhodnutí.

Nový druh zodpovednosti

Paragraf

Organizácia zároveň navrhuje v zákone zaviesť pre verejných činiteľov nový druh zodpovednosti.

V prípade, ak verejný činiteľ nehospodárne nakladá s verejnými prostriedkami a spôsobí tým štátu škodu, v súčasnosti platný zákon neprikazuje vymáhať túto škodu od verejného činiteľa, ktorý ju spôsobil.

Tento typ zodpovednosti však existuje napríklad aj v susednom Rakúsku.

„Navrhujeme preto, aby bola aj na Slovensku zavedená hmotná zodpovednosť verejných činiteľov za škodu, ktorú spôsobia štátu pri výkone funkcie,“ zdôraznila spolupracujúca advokátka VIA IURIS Zuzana Čaputová.

Táto zodpovednosť verejného činiteľa by nezávisela od toho, či nejaký poškodený občan bude alebo nebude náhradu škody požadovať.

Riziko neprihliadania na žiadosti občanov

Za rizikové označilo VIA IURIS ustanovenie, ktoré zavádza možnosť ministerstiev neprihliadať na žiadosti občanov o náhradu škody. Stačí, ak ministerstvo vyhlási, že občan nepredložil všetky listinné dôkazy, na ktoré sa občan v žiadosti odvolal a ktoré dokazujú, že mu bola spôsobená škoda.

Na predloženie dôkazov mu ešte ministerstvo môže stanoviť aj veľmi krátku lehotu, v ktorej môže mať problém dôkazy zaobstarať. Všetky potrebné listiny a dôkazy sa navyše takmer vždy nachádzajú práve v úradných spisoch, ktoré majú k dispozícii úrady a nie občania.

Ministerstvá hrajú pri náhrade škody dôležitú úlohu, pretože ak úrady poškodia občana, občan najprv musí podať žiadosť o náhradu tejto škody na príslušnom ministerstve, a až potom sa môže domáhať náhrady škody na súde.

„Je tu riziko, že navrhované ustanovenie sa bude zneužívať a umožní úradom robiť obštrukcie alebo mariť právo poškodených občanov na náhradu škody. Preto treba toto ustanovenie prepracovať,“ poznamenal právnik spolupracujúci s VIA IURIS Peter Wilfling.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Tomáš BorecZuzana Čaputová
Firmy a inštitúcie Via Iuris