Treba viac informácií o uplatnení absolventov na trhu práce, žiada Inštitút vzdelávacej politiky

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Foto: ilustračné, thinstockphotos.com

BRATISLAVA 9. júla (WebNoviny.sk) – Napriek stále relatívne vysokému počtu nezamestnaných pociťujú zamestnávatelia v niektorých segmentoch nedostatok kvalifikovaných pracovníkov.

Na druhej strane, veľké množstvo absolventov niektorých stredoškolských odborov je nezamestnaných alebo pracuje na pozíciách, ktoré nekorešpondujú s odborom vzdelávania či stupňom ich dosiahnutého vzdelania.

Inštitút vzdelávacej politiky (IVP) pod ministerstvom školstva to uvádza vo svojej analýze na zlepšenie súladu odborov stredných škôl s potrebami trhu práce, ktorú zverejnilo ministerstvo školstva na svojej internetovej stránke.

Nesúlad medzi ponukou a dopytom

Inštitút uvádza, že vzhľadom na nedokonalosti trhu práce je určitá miera nesúladu medzi dopytom a ponukou absolventov prirodzená. Ak však vysoká úroveň nesúladu pretrváva dlhodobo, môže to mať významne negatívny vplyv na ekonomiku, blahobyt spoločnosti a jednotlivcov.

Najvyššie spoločenské aj individuálne náklady pritom prináša situácia, keď si absolvent dlhodobo nedokáže po štúdiu nájsť zamestnanie. Negatívne dôsledky však môže mať aj to, ak sa absolvent zamestná na pracovnom mieste, ktoré nekorešponduje s jeho vzdelaním.

Nesúlad medzi ponukou a dopytom stredoškolských absolventov sa na Slovensku prejavuje predovšetkým v podobe vysokej nezamestnanosti. Miera nezamestnanosti stredoškolských absolventov bola podľa údajov Eurostatu v roku 2016 na Slovensku na úrovni 18,7 percenta, čo nás radí na deviate najhoršie miesto v rámci EÚ.

Viac informácií o uplatnení absolventov

Inštitút uvádza, že za kľúčové pre zníženie nesúladu medzi ponukou a dopytom po absolventoch považuje zvýšenie informovanosti o uplatnení sa absolventov na trhu práce.

„Hodnotenie uplatniteľnosti absolventov by bolo lepšie hodnotiť na základe posúdenia súladu zručností absolventov s požiadavkami zamestnávateľov. Na Slovensku však momentálne neexistuje evidencia pre hodnotenie takéhoto súladu. To vyžaduje fungujúci systém mapovania kariér a zručností absolventov,“ uvádza IVP s tým, že z hľadiska využitia momentálne dostupných dát sa ako najlepšie možné riešenie javí využitie dát o kvalifikácii a odbore vzdelania absolventov a ich porovnanie s uplatnením absolventa.

Veľtrh práce
Absolventi a nezamestnaní majú možnosť sa stretnúť so zamestnávateľmi na veľtrhoch práce. Foto: ilustračná, SITA

Zavážia aj prieskumy zamestnávateľov

IVP ďalej odporúča využívať aj iné metódy pre vyhodnocovanie dopytu a ponuky na trhu práce. „V zahraničí sa na vyhodnocovanie a prognózovanie nesúladu dopytu a ponuky na trhu práce využíva viacero metód, okrem prognóz aj napríklad prieskumy absolventov, zamestnancov a zamestnávateľov. Tiež odporúčame prepojiť a lepšie využívať dostupné administratívne zdroje, ako napríklad Sociálnu poisťovňu, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvo školstva. Informácie získané zlepšením dátových zdrojov následne bude treba posunúť rôznymi informačnými kanálmi verejnosti a zriaďovateľom škôl,“ uvádza IVP vo svojej analýze.

Uplatnenie súvisí aj s regiónom

Analýza tiež poukazuje na to, že v súčasnosti funguje finančná regulácia odborov vzdelávania na centrálnej úrovni. Ministerstvo školstva tak vypracúva a zverejňuje zoznamy študijných odborov a učebných odborov, ktoré sú nad rozsah potrieb trhu práce a študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce.

Ak je odbor zaradený do zoznamu s nedostatočným počtom absolventov vzhľadom na potreby trhu práce, finančné prostriedky (normatív na žiaka) mu navýšia o 10 percent. Naopak, ak je odbor zaradený do zoznamu nad rozsah trhu práce, prostriedky mu znížia o 10 percent.

V prípade zachovania centrálnej finančnej regulácie inštitút odporúča, aby pokrývala iba finančné zvýhodnenie nedostatkových odborov. Zároveň ju odporúča určovať zvlášť pre každý región. Inštitút tiež odporúča kritérium miery nezamestnanosti vyhodnocovať v regionálnom kontexte, čiže v relatívnom vyjadrení v pomere k celkovej nezamestnanosti v regióne.

Úlohu zohrávajú aj stredné školy

Inštitút tiež odporúča rozšíriť rozsah informácií, na základe ktorých samosprávne kraje stanovujú počet prijímaných žiakov do prvých ročníkov stredných škôl. Toto opatrenie by podľa inštitútu umožnilo regulovať počty absolventov neperspektívnych odborov na úrovni konkrétnych škôl s tým, že by zohľadnilo aj kvalitatívny aspekt.

„Zároveň však bude potrebné zabezpečiť koordináciu na úrovni samosprávnych krajov, ktorá by umožnila v regiónoch, ktoré nemajú dostatočné kapacity, uspokojiť dopyt v žiadaných odboroch aj absolventmi z iných regiónov. Potrebné je zabezpečiť aj transparentnosť a objektívnosť kritérií a aplikovať ich jednotným spôsobom v prípade všetkých zriaďovateľov škôl,“ vyplýva tiež z analýzy regulačných nástrojov na zlepšenie súladu odborov stredných škôl s potrebami trhu práce.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať