Parlament ukrajinskej Krymskej republiky vo štvrtok vyjadril nedôveru predstaviteľom tamojšej samosprávy a podporil konanie referenda o budúcom štatúte územia naplánovaného na 25. mája, teda v termíne predčasných prezidentských volieb na Ukrajine.
O hlasovaní takzvanej Najvyššej rady informuje portál televíznej siete Russia Today, podľa ktorého za rozpustenie vlády autonómnej republiky hlasovalo 55 zo 64 prítomných poslancov. Dôvodom pre takýto krok boli „neuspokojivé“ výsledky jej práce v roku 2013, uvádza portál s odkazom na správu agentúry Interfax-Ukrajina.
Referendum o „štátnej zvrchovanosti“ Krymu a o tom, či by mal zostať súčasťou Ukrajiny, podľa Russia Today v ďalšom hlasovaní podporilo 61 poslancov.
Portál cituje predošlé vyhlásenie parlamentu, podľa ktorého „jedine prostredníctvom celokrymského referenda o otázke povýšenia štatútu autonómie a rozšírenia jej právomocí budú môcť Krymčania rozhodnúť o jej budúcnosti sami a bez akéhokoľvek nátlaku zvonka“.
Tlačová tajomníčka parlamentného predsedu Oxana Kornijčuková pritom spomenula „ohrozenie“ poriadku na Kryme po „protiústavnom prevzatí moci na Ukrajine radikálnymi nacionalistami podporovanými ozbrojenými gangmi“.
Vyjadrila sa tak niekoľko hodín po tom, ako sídlo parlamentu a vládne budovy v Simferopoli obsadili demonštranti, ktorí na nich vztýčili ruské vlajky. Podľa Russia Today však neznáma skupina umožnila poslancom „zasadať podľa plánu“. Pred budovou sa údajne medzitým začala časovo neohraničená demonštrácia za referendum o štatúte Krymu.
V pohotovosti je 150 000 vojakov
Ruské letectvo uviedlo do pohotovosti svoje stíhačky na západných hraniciach s Ukrajinou. Ako vo štvrtok informovalo ruské ministerstvo obrany, v hraničnej oblasti dali do pohotovosti aj 150 000 vojakov.
„Naše stíhačky neustále kontrolu pohraničné regióny s Ukrajinou,“ cituje vyhlásenie ministerstva agentúra ITAR-TASS. Vysielacia spoločnosť BBC s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa rezortu obrany tvrdí, že Rusko tieto opatrenia prijalo na zaistenie bezpečnosti čiernomorskej flotily v Sevastopoli na Kryme, ktorý je jediným regiónom na Ukrajine s prevažne ruským obyvateľstvom.
Podľa zdrojov RIA Novosti sa v uplynulých dňoch pohybovali v Sevastopoli a okolí ruské obrnené transportéry. „Ruské ministerstvo zahraničných vecí nepoprelo správy o zvýšenej vojenskej aktivite v oblasti, tvrdí však, že akékoľvek presuny vojakov sa uskutočnili v súlade s predošlými vojenskými dohodami s Kyjevom,“ uvádza portál.
Podozrivé vojenské cvičenia
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu nariadil armáde na západe krajiny vojenské cvičenia, ktoré majú preveriť jej pripravenosť. Vopred neoznámené manévre tykajú ruských území susediacich s východnými oblasťami Ukrajiny, kde žije početná ruská menšina.
Cvičenie koliduje s napätím na susednej Ukrajine. Moskva už avizovala, že v prípade zhoršenia situácie a ohrozenia bezpečnosti ruskej menšiny nebude váhať so zásahom. Úradujúci prezident Ukrajiny Oleksandr Turčynov varoval, že akékoľvek presuny ruských síl mimo ich základní na území Krymskej republiky budú vnímané ako akt vojenskej agresie.
Jeho slová cituje ruský spravodajský portál RIA Novosti, ktorý zároveň informuje o napätej situácii na Kryme po tom, ako budovu tamojšieho parlamentu počas dňa obsadili ozbrojenci odmietajúci prevzatie moci v Kyjeve doterajšou opozíciou. „Akýkoľvek pohyb, obzvlášť so zbraňami, mimo oficiálnych miest pobytu upravovanými našou dohodou budeme interpretovať ako vojenskú agresiu,“ povedal Turčynov.
Demonštranti vztýčili ruskú vlajku
Demonštranti na Kryme, ktorý je jediným regiónom na Ukrajine s prevažne ruským obyvateľstvom, aj vo štvrtok pokračujú v protestoch proti súčasnému vývoju v Kyjeve.
Podľa miestnych médií sa im podarilo obsadiť viaceré vládne budovy a okupujú už aj sídlo miestneho regionálneho parlamentu v hlavnom meste Simferopoľ. Protestujúci označení čierno-oranžovými stuhami symbolizujúcimi víťazstvo Ruska v druhej svetovej vojne tam následne vztýčili ruskú vlajku.
Proti proruským demonštrantom sa postavili najmä miestni Tatári, ktorí podporujú súčasnú dočasnú ukrajinskú vládu. Ruská tlačová agentúra Interfax citovala miestneho tatárskeho lídra Rafata Čubarova, ktorý informoval o obsadení krymského parlamentu.
Ukrajina má nového premiéra, Viktor Janukovyč prehovoril
USA podali Ukrajine ruku, pošlú jej miliardu dolárov
Na Kryme to vrie, Putin nariadil ruským vojskám pohotovosť
„Bolo mi povedané, že budovy parlamentu a vlády okupujú ozbrojení muži v uniformách,“ napísal na svojom profile na sociálnej sieti Facebook. „Zatiaľ neprišli so žiadnymi požiadavkami,“ dodal. Zabarikádovaný vchod do parlamentu stráži asi stovka policajtov.
Keďže Krymský polostrov je jediným regiónom na Ukrajine, kde tvoria väčšinu obyvateľstva etnickí Rusi, existujú obavy, že v prípade delenia krajiny bude práve táto oblasť prvou, ktorá by vyhlásila lojalitu Moskve. Krym historicky patril k Rusku, v roku 1954 ho však vtedajší sovietsky líder Nikita Chruščov „daroval“ Ukrajine.
Miestny prístav v Sevastopoli je stále domovom ruskej čiernomorskej flotily. Napriek deklarovaným obavám o práva ukrajinských Rusov však Moskva ubezpečuje, že do záležitostí Ukrajiny nebude zasahovať.