Video: Sonda Curiosity zistila prítomnosť vody na Marse

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Mars
Foto: SITA/AP

BRATISLAVA 27. septembra (WBNOVINY) – Pôda na Marse obsahuje približne 1,5 až 3 percentá vody.

Vyplýva to z analýzy, ktorú uskutočnila sonda Curiosity pomocou prístroja SAM. V časopise Science o tom informoval medzinárodný tím vedcov na čele s Laurie Leshin z Rensselaer Polytechnic Institute v štáte New York.

Sonda Curiosity odobrala vzorky pôdy na lokalite Rocknest, ktorá sa nachádza v kráteri Gale. Následne tieto vzorky zohriala na teplotu 835 stupňov Celzia a analyzovala jednotlivé plyny. Hlavné zložky tvorili vodná para, oxid siričitý, kyslík a oxid uhličitý.

Leshin si myslí, že pôda na Marse obsahuje dostatok vody pre prípadné ľudské misie. „Ak si zoberiete tridsať litrov tohto prachu a zohrejete ich, tak dostanete takmer liter vody. A zaujímavé na tomto marťanskom prachu je tiež to, že sa zdá byť všade rovnaký. Takže pre astronautov je to dobrá správa, pretože si budú môcť získať vodu takmer kdekoľvek,“ uviedla Leshin.

Analýza vzoriek pôdy však odhalila aj prítomnosť chlóru. „Myslíme si, že tento chlór pochádza z minerálu zvaného perchlorát. Jeho obsah v marťanskej pôde je približne pol percenta. Takže ak prítomnosť vody bola dobrou správou, chlór je zlou správou. Perchlorát ovplyvňuje funkciu štítnej žľazy, takže ak by ľudia na Marse náhodou prehltli trochu tohto jemného prachu, tak by z toho mohli mať problémy,“ dodala Leshin.

Sonda Curiosity má veľkosť osobného automobilu, šesť kolies a je vybavená napríklad robotickým ramenom, niekoľkými spektrometrami, vŕtačkou, dvoma videokamerami či laserom a ďalšími nástrojmi na analýzu vzoriek. Do vesmíru ju vyniesla raketa Atlas 5, ktorá vyštartovala 26. novembra 2011 z floridského Mysu Canaveral. Na Marse pristála vlani 6. augusta v spomínanom kráteri Gale, ktorý si vedci vybrali ako miesto pristátia pre jeho početné vrstvy sedimentov a pre vrch Sharp vysoký takmer päť kilometrov. Sonda pristávala automaticky, nakoľko celý manéver trval iba sedem minút, avšak prenos informácií z Marsu na Zem trvá štrnásť minút. V prípade akýchkoľvek komplikácií tak odborníci z NASA nemohli zasiahnuť.

Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.co.uk a archívu agentúry SITA.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať