Aký vzduch dýchate? Skúmali sme toxicitu v slovenských a európskych mestách

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
SITA

Mnohí ľudia si môžu myslieť, že najšpinavší vzduch je automaticky v hlavných mestách, pretože sú najľudnatejšie a je v nich najväčšia koncentrácia áut či firiem. Bratislava sa však prekvapivo ukázala ako jedno z miest, kde je vzduch čistejší než iných kútoch Slovenska.

AKÝ VZDUCH JE NA SLOVENSKU?

Napriek zvýšenej koncentrácii škodlivých látok v dopravnej špičke ráno a večer, sa Slováci môžu tešiť z pomerne čistého vzduchu. V aktuálnom hodnotení serveru AirVisual.com, ktorý monitoruje znečistenie vzduchu takmer na celom svete, je Slovensko až na 69. priečke z celkového počtu 87 hodnotených miest. Na prvom mieste s najtoxickejším vzduchom je mesto Chiang Mai v Thajsku. Treba podotknúť, že rebríček je stále aktuálny a v priebehu dňa sa môže mierne meniť, i keď k výrazným výkyvom nezvykne dochádzať.

Keď sa bližšie pozrieme na hodnoty, zistíme, že Slováci oproti zvyšku sveta dýchajú ten čistejší vzduch a v priemere sa nachádzame v zelenom a žltom pásme, čo signalizuje pomerne dobrý vzduch s malým rizikom pre zdravie. Samozrejme situácia sa líši v čase a mieste.

33.jpg
Airvisual.com

Ako informuje Enviroportal.sk, emisie základných znečisťujúcich látok na Slovensku v dlhodobom horizonte (1990 – 2016) výrazne poklesli. Aj keď medzi rokmi 2017-2018 bol zaznamenaný mierny nárast škodlivých plynov a prachových častíc, z dlhodobého hľadiska je vývoj celkového množstva emisií klesajúci a Slovenskej republike sa darí plniť ciele medzinárodných záväzkov.

VZDUCH V JEDNOTLIVÝCH MESTÁCH

Bratislava má ako hlavné mesto prekvapivo jedny z najlepších hodnôt, v priemere 30 bodov indexu kvality ovzdušia (AQI), čo znamená zdravý alebo mierne znečistený vzduch. V podstate čistý vzduch prevláda na celom Slovensku. Zvýšené hodnoty sa nájdu na strednom a východnom Slovensku v priemyselných oblastiach:

44 1.jpg
Airvisual.com

Tieto hodnoty spadajú do tretieho stupňa (žltá farba), čo znamená, že vzduch je mierne znečistený, zdravie by nemal vážne poškodzovať ale citlivé osoby (astmatici a podobne) by si mali dávať pozor. Vzduch vo vašom meste si môžete skontrolovať na tejto stránke.

SLOVENSKO V POROVNANÍ S EURÓPOU

Spomedzi európskych krajín sú na tom najhoršie Bosna a Hercegovina, Macedónsko a Poľsko, ktorých mestá obsadili prvých osem priečok. Na 9. miesto sa dostalo české mesto Dolní Lutyně. Českých miest v „špinavšej časti“ zoznamu nájdeme dokonca viacero. Prekvapilo aj Taliansko. Ďalej sa objavila aj kosovská Priština, bulharská Sofia, rumunské Iasi, chorvátsky Slavonski Brod či maďarský Sajoszentpeter.

Slovensko má prvé zastúpenie na 38. priečke s obcou Veľká Ida a mesto Jelšava je na 40.  mieste. Následne sa v rebríčku striedajú vyššie spomenuté krajiny, pričom toxicita v mestách pomaly klesá. Slovensko sa v prvej stovky vyskytuje ešte niekoľko krát.  V rámci Európy patríme teda k tým väčším špinďúrom. Rakúsko sa prvýkrát ukáže na 116. mieste, Francúzsko na 143., Belgicko na 150. a Nemecko má prvé mesto až na 161. priečke.

Keď sa na dlhý zoznam pozrieme z opačnej strany, najčistejším mestom v Európe je švédsky Bredkalen na poslednom 896. mieste, nasleduje islandský Husavik, portugalská Santana, fínske Kuopio (892), španielsky Alacant (888), nórsky Navrik (887), francúzske Saint-Pierre (886), britský Leadburn (881), estónske Sinimaee (863) či švajčiarsky Kussnacht (858).

Tieto krajiny majú hodnoty znečistenia blížiace sa k nule (modré pásmo – požadovaný cieľ) a ich obyvatelia dýchajú takmer úplne čistý vzduch.

Pixabay

VPLYV ZNEČISTENIA VZDUCHU NA ZDRAVIE

„Vplyvy znečistenia ovzdušia na zdravie závisia od druhu znečisťujúcich látok. Výfuky automobilov obsahujú najmä jemné prachové častice a oxidy dusíka, čo sú dráždivé látky a pôsobia najmä na astmatikov a osoby s ochoreniami dýchacieho aparátu. Sú však aj zdrojom benzénu, čo je dokázaný karcinogén a môže sa podieľať na vzniku leukémií,“ uviedla pre Webnoviny.sk Katarína Nosálová, hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava.

Znečistenie ovzdušia z automobilovou dopravou v súčasnosti prevyšuje znečistenie z inými zdrojmi. Zóny bez automobilov alebo s obmedzeniami premávky by podľa úradu boli jednoznačne zdravotne výhodné.

Riešením môže byť MHD, bicykle, kolobežky atď. „Pohyb je veľmi dôležitou súčasťou života, zlepšuje činnosť srdca, dýchacieho traktu, ale aj ostatných funkčných celkov organizmu. Napomáha udržiavať vhodné proporcie medzi príjmom potravín a energetickým výdajom – prevencia obezity.  Pohyb na zdravom vzduchu navyše povzbudzuje imunitný systém človeka,“ uvádza Nosálová.

AKO SA ZNEČISTENIE VZDUCHU HODNOTÍ

Index kvality ovzdušia (AQI) je založený na meraní tuhých častíc ( PM2.5 a PM10 ), ozónu ( O3 2 ), oxid siričitý ( SO2 ) a emisie oxidu uhoľnatého (CO). PM je označenie pre suspendované častice či aerosolové častice, zjednodušene povedané prašnosť (aj keď sa nejde iba o „prach“). Dolný index zase označuje maximálny aerodynamický priemer častice v mikrometrech.

Paradoxom je, že čím sú častice menšie, tým väčší problém pre človeka predstavujú. S tými väčšími časticami si telo celkom vie poradiť – zachytia ich chĺpky v nose alebo sa vykašlú a podobne. Avšak čím sú častice menšie, tým ďalej sa dokážu dostať do tela a pôsobiť negatívne na dýchaciu sústavu i krvný obeh. Ďalej záleží na tom, z čoho sú častice zložené a čo je na nich nanesené (napr. vírisy, baktérie).

SITA

ZNEČISTENÝ VZDUCH ZABÍJA VIAC ĽUDÍ AKO VOJNY

Podľa štúdie z roku 2015 znečistené ovzdušie zabilo alebo prispelo k smrti 9 miliónov ľudí, čo predstavuje 16% všetkých úmrtí na celom svete. Pre porovnanie, pri autonehodách zomrie šesťkrát menej ľudí a vo vojnách dokonca 15-krát menej. Najviac ľudí zomiera v Ázii a Afrike, kde je vzduch najšpinavší, miestami až nebezpečný.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia