Vláda zvolila nešťastnú formu pomoci rodinám v núdzi. Jednorazový príspevok nie je systémový ani spravodlivý

Koronavírus, dieťa
Jednorazový príspevok pre deti vyvolal vlnu kritiky. Foto: ilustračné, SITA/AP

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) tento týždeň oznámil, že rodiny v núdzi dostanú na každé dieťa jednorazový finančný príspevok 333 eur. Pomôcť má aspoň čiastočne zvládnuť ich zlú finančnú situáciu počas pandémie.

Do leta by mal byť vyplatený na viac ako 46-tisíc detí, ktoré tak budú mať podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zabezpečené základné životné potreby ako napríklad stravu, oblečenie alebo bývanie.

Príspevok nie je pre všetky rodiny

Konkrétne sa podľa hovorkyne ministerstva Michaely Slivkovej Kirňakovej jedná približne o 20 000 rodín, ktoré sa nachádzajú v najväčších finančných ťažkostiach.

„Až tri štvrtiny z nich tvoria rodiny, v ktorých je rodič na výchovu dieťaťa sám, ale aj tradičné rodiny s jedným či dvomi deťmi,“ dodáva.

Príspevok je adresovaný tým rodinám, ktorých príjem nedosahuje sumu životného minima, ktorá je do 30. júna stanovená na 214,83 eur na jednu plnoletú fyzickú osobu.

Táto podmienka vyvolala nesúhlas nielen u opozície, ktorá rovnako navrhovala zaviesť mimoriadny príspevok 300 eur na každé dieťa, ale aj u Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR.

Požiadavka férovosti

Prezident KOZ Marián Magdoško hovorí, že pandémia zasiahla všetky rodiny, pričom to, že sa mnohé z nich nenachádzajú v hmotnej núdzi neznamená, že nemajú finančné ťažkosti.

Mnohé z nich totiž prišli o prácu alebo dlhodobo čerpali ošetrovné či nemocenské, čoho následkom majú nižšie príjmy a pohybujú sa na hranici chudoby.

„Pomôcť len rodinám s deťmi v hmotnej núdzi je výsmechom tým rodinám, ktoré síce nie sú poberateľmi týchto dávok, ale ich príjmy z práce sú také nízke, že pokryť bežné výdavky je takmer nemožné,“ uviedol Magdoško.

Slivková Kirňaková reaguje, že cieľom ministerstva je zadefinovať adresnú cieľovú skupinu rodín s deťmi, ktorým je nevyhnutné pomôcť, pričom sa jedná len o prvú fázu vyplácania príspevku.

V druhej fáze by sa mala vyplácať pomoc pre deti v rodinách, ktorých príjem dosahuje 1,5 až 2-násobok životného minima, pričom príspevky by mali byť vyplatené na jeseň. Predtým je však potrebné zmeniť legislatívu v parlamente.

Odborári takúto pomoc považujú za nesystémovú a prísľuby označujú za alibizmus, ktorým chce vláda prekryť svoje nesystémové a nespravodlivé rozhodnutie .

Podpora nesprávnym smerom

Obdobný názor má aj exminister práce, sociálnych vecí a rodiny z vlády Ivety Radičovej, ktorý bol krátko štátnym tajomníkom ministerstva práce aj v súčasnom kabinete, Jozef Mihál (SaS).

Význam návrhu je podľa neho iba v tom, aby sa prekryl návrh opozičnej strany Hlas-SD o 300 eurovom príspevku.

„Tí, čo poberajú dávky v hmotnej núdzi, ich poberajú či je kríza alebo nie je kríza. Jednoducho, kto nepracuje, tak má príjmy, aké mal pred pandémiou alebo počas pandémie,“ povedal Webnovinám.

Špeciálna podpora by mala podľa neho ísť ľuďom, ktorí počas pandémie stratili prácu a nemajú nárok ani na dávku v nezamestnanosti.

„Napríklad by som spätne doplatil pandemické ošetrovné rodičom, ktorí boli na pandemickom ošetrovnom dlhší čas, možno celý rok,“ uvádza príklad vhodnejšieho príspevku. Štát by tiež podľa neho mohol jednorazovo podporiť osamelé matky.

Potrebná je systémová zmena

Súčasnú podobu príspevku nepovažujú za najlepší krok ani niektoré nadácie, ktoré sa zameriavajú práve na pomoc rodinám v hmotnej núdzi.

Podľa Miroslavy Šemberovej, riaditeľky Nadácie J&T, je pomoc pre rodiny v ťažkej situácii vítaná, no podmienku hmotnej núdze považuje za nešťastné riešenie.

„Poskytnutie jednorazového príspevku pomôže, no nerieši situáciu v rodine,“ vysvetľuje Šemberová, podľa ktorej by sa spoločnosť skôr mala pýtať, prečo sa tam vôbec rodiny dostali, kde zlyhali a kde v tomto procese zlyhal štát.

Rodiny v hmotnej núdzi najviac potrebujú prácu a podporu v snahe nájsť si zamestnanie. Situáciu by podľa Šemberovej zlepšilo aj dostupné právne, sociálne a psychologické poradenstvo, ako aj lepšia informovanosť zo strany štátnych inštitúcií.

Kollár pripustil úpravu návrhu

Kritika možno spôsobí, že rozporuplný príspevok sa bude v najbližšej dobe meniť. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) totiž v diskusnej relácii televízie Joj Na hrane priznal, že chcú v spolupráci s opozíciou vládny návrh vylepšiť.

„Urobme jeden návrh, ktorý vylepší ten vládny na 333 eur rodinám, ktoré sú v hmotnej núdzi, a zároveň odstráni aj problematické časti návrhu strany Hlas-SD, ktorá navrhuje vyplatiť jednorazový príspevok v sume 300 eur na každé dieťa,“ povedal.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Boris KollárEduard HegerJozef MihálMarián MagdoškoMichaela Slivková KirňakováMiroslava Šemberová
Firmy a inštitúcie Hlas-SDKonfederácia odborových zväzov SR (KOZ)MPSVR Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SRNadácia J&TSaS Sloboda a SolidaritaSme rodinaTV JOJ