Ak parlament nezrealizuje predčasné voľby, vládu do riadnych volieb určí prezidentka. Pre agentúru SITA to povedal politológ Jozef Lenč z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
Vláde Eduarda Hegera (OĽaNO) vo štvrtok 15. decembra vyslovili poslanci v Národnej rade (NR) SR nedôveru a v piatok 16. decembra ju oficiálne odvolala aj prezidentka Zuzana Čaputová.
„To, čo spravil Igor Matovič (OĽaNO) v Prezidentskom paláci pri podávaní jeho demisie iba podčiarkuje celé jeho pôsobenie v slovenskej politike. Ako prišiel, tak skončil,“ uviedol Lenč, podľa ktorého sa pri šéfovi OĽaNO nedá nič očakávať.
Voľby v prvej polovici roka
Aj keď mnohí podľa politológa neočakávali, že vláda nakoniec padne, Matovič so svojím správaním spravil všetko pre to, aby vláda padla. To, čo by sme si ale mali všímať je podľa Lenča vyjadrenie prezidentky po samotnom akte odvolania vlády.
Hlasovanie rozhodlo o osude Hegera, poslanci vyslovili vláde nedôveru a za jej pád bolo 78 poslancov (online)
Kto hlasoval za pád Hegerovej vlády a kto bol proti? Zdržali sa Čepček a Tabák
Čaputová totiž istým spôsobom parlamentu stanovila termín, kedy má zrealizovať prípravnú fázu na predčasné voľby do národnej rady a nakoniec ich aj vyhlásiť s najneskorším dátumom do konca júna 2023.
„A naznačila tiež, že keď sa tak nestane, tak využije svoje kompetencie, aby vláda, ktorá je dočasne poverená vládnutím, o to poverenie prišla. Naznačila teda to, že ak nebudú predčasné voľby v prvej polovici roka, tak pristúpi k tomu, že vymenuje novú vládu, ktorá dovládne buď do termínu predčasných volieb niekedy na jeseň, alebo do riadnych volieb vo februári,“ dodal Lenč.
Referendum o zmene ústavy
Otázne teraz podľa neho je, či vláda a parlament dodržia to, k čomu ich prezidentka vyzvala, alebo sa to poslanci budú opäť snažiť nejako obísť, ako sa to dialo pred vyslovením nedôvery vláde.
Čaputová odvolala vládu, Heger aj ministri však pokračujú a uviedla, kedy chce voľby (video+foto)
„V parlamente bude dôležité to, či poslanci, respektíve parlamentné strany budú ochotní dohodnúť sa a akceptujú prezidentkin termín predčasných volieb, alebo budú špekulovať. Z vyjadrení, ktoré zatiaľ máme, ale nie je zrejmé, že bude dostatok hlasov na zmenu ústavy a konanie predčasných volieb, pretože ak si sčítame, že OĽaNO a SaS predčasné voľby nechcú, tak máme iba 83 poslancov z potrebných 90. Aj to iba teoreticky,“ skonštatoval politológ, podľa ktorého, ak by poslanci za predčasné voľby nezahlasovali, je tam ešte referendum vyhlásené na 21. januára budúceho roka.
„V ňom môžu občania takpovediac poťuknúť parlament k predčasným voľbám, pretože ak bude referendum úspešné, tak tam už je potrebných iba 76 poslancov na schválenie uznesenia o predčasných voľbách,“ vysvetlil Lenč a dodal, že ak sa nezrealizujú predčasné voľby a neurobí sa nič pre to, aby boli v prezidentkou určenom čase, tak sa dá očakávať, že sa naplnia slová prezidentky Čaputovej, ktorá príde so svojou predstavou toho, aká vláda dovládne do riadnych volieb. Inými slovami by ona sama určila a vymenovala novú vládu.