Analytici: Slovensku sa vyrovnaný rozpočet vzďaľuje

Ladislav Kamenický
Minister financií SR Ladislav Kamenický. Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel

Historicky prvý vyrovnaný rozpočet Slovenska je napriek vlaňajším ambíciám vlády nateraz zrejme v nedohľadne. Po štvrtkovom zverejnení prognózy daňových a odvodových príjmov sa na tom zhodujú analytici a odklon od plánovaného vyrovnaného hospodárenia už priznáva aj ministerstvo financií. Šéf rezortu Ladislav Kamenický pritom vraví, že v budúcom roku by chcel deficit udržať aspoň pod 0,5 % hrubého domáceho produktu. Pôvodne pritom vláda plánovala dosiahnuť vyrovnaný rozpočet už v tomto roku a udržať ho minimálne aj nasledujúce dva roky.

Dosiahnuť vyrovnané saldo verejných financií v budúcom roku je tak za súčasných podmienok podľa analytikov nereálne. Rozpočtu pritom nenahráva ani politický cyklus. „Dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu už zmizlo aj z webovej stránky ministerstva financií. Národná banka aj rozpočtová rada očakávajú deficit, vzhľadom na predvolebný rok sa bohužiaľ nič iné nedá očakávať,“ uviedol pre agentúru SITA analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana. Pripomenul pritom, že Slovensko sa do tejto situácie dostáva napriek tomu, že hospodárstvo aj zamestnanosť ďalej rastú a zvyšuje sa aj spotreba.

Verejný dlh už bude zrejme stúpať

Vzhľadom na doterajšie hospodárenie vlády, makroekonomický vývoj a schválené sociálne balíčky nie je reálne očakávať dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu v nasledujúcich rokoch,“ doplnil analytik inštitútu INEKO Peter Goliaš. Ako pokračoval, pri súčasných predpokladoch je pritom realistické očakávať tiež zastavenie poklesu verejného dlhu a naopak jeho postupné zvyšovanie už v budúcom roku.

Aktuálny vývoj tak podľa Ďuranu môže vyústiť do opätovného zvyšovania daní a odvodov. „Hoci sa dnes nemusí deficit zdať vysoký, treba vziať do úvahy, že štát má naplánované ďalšie zvyšovanie miezd, bude musieť zvyšovať dôchodku a iné dávky. To v najbližších rokoch bude znamenať ešte vyššie deficity a veľké riziko zvyšovania daní a odvodov,“ tvrdí. Dane a odvody sa pritom podľa neho od poslednej krízy neznižovali, rozpočet sa tak pohybuje v špirále, na ktorej je vyššie daňové bremeno, ale chýba vyššia udržateľnosť verejných financií.

Vláda by mala znížiť výdavky

Momentálne je tak podľa analytikov na ťahu najmä vláda. „Nižší výber daní bude tlačiť aj na prehlbovanie deficitu verejných financií. Jedinou možnosťou, ako zabrániť zvýšeniu verejného deficitu, je zníženie verejných výdavkov. Veľa bude závisieť od toho, ako sa s touto situáciou popasuje vláda,“ uviedla analytička Poštovej banky Jana Glasová. Významným faktorom podľa nej bude aj to, k akému spomaleniu slovenskej ekonomiky v konečnom dôsledku dôjde.

Zhoršené hospodárenie neznamená len neplnenie si svojich záväzkov voči Európskej únii či eurozóne, odzrkadľuje sa aj vo financovaní a správe dlhu Slovenska. Aktuálne vládam s financovaním dlhu výrazne pomáha svojou politikou aj Európska centrálna banka, aj toto obdobie však raz skončí, upozorňuje Ďurana. „Zatiaľ nám s úrokovými nákladmi výrazne pomáha ECB, ktorá rozpočtu šetrí stovky miliónov eur. Ale ani tá nebude môcť tlačiť peniaze donekonečna,“ dodal analytik INESS.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Jana GlasováLadislav KamenickýPeter GoliašRadovan Ďurana
Firmy a inštitúcie ECB Európska centrálna banka