Cez Plán obnovy k nám môžu pritiecť ďalšie miliardy z EÚ. Existujú obavy, že ich opäť nevyužijeme efektívne a načas

Peniaze, štátny rozpočet
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Slovensko môže z Plánu obnovy a odolnosti využiť na svoj rozvoj z finančných prostriedkov Európskej únie (EÚ) predbežne viac ako šesť miliárd eur. Ide o dodatočné peniaze z európskych zdrojov popri klasických eurofondoch na podporu oživenia našej ekonomiky po pandémii koronavírusu.

Spomínaná suma môže byť napokon nižšia o stovky miliónov eur po následných prepočtoch, keďže vlaňajší pokles slovenského hospodárstva bol nižší ako priemer v členských štátoch . Koľko budeme nakoniec schopní minúť na projekty, bude však závisieť najmä od realizácie nastavených cieľov a míľnikov.

Európska komisia náš plán obnovy už schválila, na prekvapenie mnohých jeho kritikov s pozitívnym hodnotením. Slovensko by tak mohlo už v tomto roku získať ako preddavok trinásť percent z objemu peňazí. Prichádza najťažšia fáza – implementácia, a to je dôvod na obavy, či ďalšie miliardy dokážeme efektívne, zmysluplne a načas aj využiť.

Dôvodom pochybností je paralelné dočerpávanie peňazí EÚ z uplynulého programového obdobia 2014 až 2020 do konca roka 2023 a tiež príprava využívania ďalších investícií už v novom období 2021 až 2027.

V implementácii eurofondov navyše stále zaostávame, sme medzi najhoršími v EÚ. Z uplynulého obdobia sme doteraz stihli minúť sotva polovicu z vyše 15 miliárd eur, pričom sa to nezaobišlo opäť bez problémov a prepadnutia zatiaľ viac ako 150 miliónov eur.

Bez splnenia cieľov nebudú peniaze

Samotné ministerstvo financií priznáva, že po ukončení príprav plánu obnovy a po jeho pozitívnom hodnotení Európskou komisiou prichádza na rad tá náročnejšia časť. Realizácia určených míľnikov a cieľov bude podľa rezortu vyžadovať silné organizačné schopnosti, politické zručnosti, spoluprácu a odhodlanie.

„Efektívne míňanie zabezpečí samotná logika, na ktorej je postavené fungovanie plánu obnovy. Čerpanie finančných prostriedkov je podmienené reformami a plnením dopredu stanovených míľnikov a cieľov. Pokiaľ míľniky a ciele nesplníme, financie nedostaneme. Je to silná motivácia, aby sa zodpovední snažili sľuby splniť,“ uviedla rezortná hovorkyňa Michaela Lovásová.

Riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliaš považuje za kľúčové dobre pripraviť investičné projekty a vytvoriť dostatočnú manažérsku kapacitu na implementáciu investícií a reforiem. Jadro riadiacej kapacity by podľa neho malo byť na úrade vlády, aby mali kompetentní ľudia adekvátne právomoci a tiež dosah na viaceré rezorty.

„Ide o náročnú výzvu, keďže Slovensko malo doteraz vždy problém s riadnym čerpaním aj štandardných eurofondov, pri ktorých dochádza k dočerpaniu zvyčajne nárazovo až na poslednú chvíľu a nadpriemerné sú aj korekcie, kedy kvôli rôznym pochybeniam musíme vracať peniaze EÚ,“ upozorňuje Goliaš.

Ako dodáva, teraz je potrebné v krátkom čase mobilizovať ľudí schopných zabezpečiť transparentné a efektívne použitie dodatočných miliárd, ktoré ponúka EÚ.

„Pokiaľ to bude možné, malo by ísť o ľudí, ktorí už majú skúsenosti s prípravou a implementáciou náročných projektov a reforiem z verejného aj súkromného sektora,“ dodal riaditeľ INEKO s tým, že takých ľudí je vždy nedostatok. Najmä, ak ich potrebujeme nájsť relatívne rýchlo.

Peter Goliaš
Riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliaš. Foto: archívne, SITA/Marián Peiger

Hlavné riziko

Práve nedostatočne skúsený, odborne zdatný a málo početný realizačný tím, ktorý bude mať málo právomocí a nebude mať skúseného a rešpektovaného lídra, označil výkonný riaditeľ Inštitútu stredoeurópskych štúdií IstroAnalytica Peter Helexa za najväčšie riziko realizácie Plánu obnovy. Podľa neho sa to týka jednotlivých rezortov i centrálnej úrovne vlády.

„Zároveň k dnešnému dňu neexistuje ani len projektový plán jednotlivých projektov. Ako ďalšie významné riziko vnímam nezodpovedné zasahovanie politikov do realizácie Plánu obnovy a s tým súvisiace zdĺhavé procesy schvaľovania,“ myslí si. A rizikom sú podľa neho aj pomalé procesy obstarávania a kontroly.

Slovensko si podľa odborníka samo o sebe hádže polená pod nohy tvrdiac, že čerpanie peňazí EÚ sa nedá byrokraticky jednoduchšie. Helexa hovorí, že opak je pravdou, lebo Slovensko je premiant prebyrokratizovaného schvaľovania eurofondových projektov a toto hrozí aj pri čerpaní, resp. nečerpaní Plánu obnovy.

Kľúčové tri roky

Zdroje z Plánu obnovy sú do veľkej miery inšpirované eurofondami. Ako uvádza produktový manažér poradenského portálu GrantExpert Juraj Zelinka, sú tam silné väzby na existujúce mechanizmy kohéznej politiky z hľadiska prerozdeľovania.

Vo vzťahu Európska komisia – členský štát je podľa experta v prípade Plánu obnovy menej administratívy, avšak nevyhnutne to neznamená, že bude menej administratívy aj vo vzťahu štát – prijímateľ.

Roky 2021 až 2023 budú kľúčové. „Je to spôsobené tým, že práve tu sa prelínajú staré eurofondy s novými. K tomu treba prirátať plán obnovy, (protikrízový) balík REACT EU. Bude toho naraz veľa. Môže to samozrejme skomplikovať aj čerpanie z plánu obnovy,“ myslí si Zelinka.

Ak by sme podľa neho chceli vyčerpať všetky staré zdroje a zároveň začať v súlade s navrhovanými finančnými plánmi čerpať nové, museli by sme počas týchto troch rokov minúť viac ako 17 miliárd eur. Možno tak očakávať, že nízke čerpanie starých eurofondov z obdobia 2014 až 2020 zákonite spôsobí meškanie nových v rokoch 2021 až 2027, hoci sme ich ešte ani nezačali implementovať.

„Dokážeme za jeden rok vyčerpať takmer taký istý objem ako za uplynulých šesť rokov?“ pýta sa Zelinka. Jedným z problémov je podľa neho zložitá administratíva, čas od predloženia žiadosti o grant po prvé vyplatené peniaze je hrozivo dlhý. V prípade ministerstva kultúry dokonca 1 145 dní.

Europska unia peniaze
Foto: ilustračné, SITA/AP

Efektívnejší musí byť štát

Vláda by mala podľa Zelinku intenzívnejšie vyhodnocovať čerpanie prostriedkov v rámci jednotlivých oblastí. „Tam, kde sa peniaze čerpajú pomaly, môže prísť k presunu do oblastí, kde to ide lepšie a podobne. Zlepšiť čerpanie by mohlo aj to, ak by sa potenciálni prijímatelia vedeli pripraviť vopred. Teda, aby sa zvýšila predvídateľnosť,“ podotkol.

Pomôcť by napríklad mohlo skvalitnenie personálnych kapacít na úrovni štátu nielen ako sprostredkovateľa grantov, ale aj ako prijímateľa v prípade veľkých národných projektov. Expert poznamenáva, že v prvom rade teda musí sám štát čerpať efektívnejšie, keďže v prípade eurofondov je v štátnych projektoch viazaných takmer 70 percent všetkých grantov.

Cieľom by podľa šéfa inštitútu Istroanalytica malo byť zrýchlenie čerpania tak, aby sme peniaze začali reálne využívať v roku 2023. „Potrebujeme na to v prvom rade kvalitný a dostatočne početný realizačný tím s jasne nastavenými silnými právomocami, a to aj voči jednotlivým ministerstvám a ďalším orgánom verejnej moci,“ myslí si Helexa.

Kľúčové podľa neho tiež bude vymenovať do vedenia tímu skúseného projektového, resp. programového manažéra, ktorý sa nebude báť politikov.

Je tiež dôležité, aby novela zákona o verejnom obstarávaní umožnila významne rýchlejšie a efektívne obstaranie v projektoch Plánu obnovy. Čerpanie peňazí treba podľa experta „odbrzdiť“ zefektívnením a zrýchlením procesov kontroly, a to nielen v oblasti obstarávania, ale napríklad aj pri akceptácii čiastkových a finálnych výstupov projektov.

Jednoduchší spôsob

Rámec pre implementáciu Plánu obnovy upravuje zákon o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Podľa ministerstva financií nastavuje jednoduchší, flexibilnejší a rýchlejší spôsob výberu prijímateľov bez správneho konania aj jednoduchšie finančné toky, keďže prostriedky mechanizmu sa poskytujú vykonávateľom rovnako ako ďalšie prostriedky štátneho rozpočtu určené na plnenie ich bežných úloh.

Momentálne prebieha príprava metodiky, tzv. systému na implementáciu plánu obnovy. „Ide o súhrn pravidiel, postupov a činností, ktoré sa uplatňujú pri vykonávaní plánu obnovy, najmä pri poskytovaní a použití prostriedkov mechanizmu, pri výkone kontroly, pri ochrane finančných záujmov Európskej únie, pri posudzovaní konfliktu záujmov, pri zverejňovaní informácií a spracúvaní osobných údajov,“ priblížila Lovásová.

Kľúčovým nástrojom na monitorovanie implementácie, na predchádzanie rizikám a potenciálnym krízovým situáciám sú tzv. vnútroštátne míľniky, ktoré sa pripravujú. Realizácia niektorých opatrení sa už začala. Uskutočnila sa napríklad reforma právneho rámca v oblasti energetickej efektívnosti, uvoľnili sa technické kapacity pre prenos elektriny v rámci elektrizačnej sústavy SR.

Schválené pravidlo 1in-2out má výrazne znížiť finančné náklady podnikateľov, pracuje sa aj na sfunkčnení Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tento rok je naplánovaných spolu 17 míľnikov.

Detailné plánovanie

Ministerstvo investícií v spolupráci s ministerstvom financií naplánovalo ročné alokácie prostriedkov v pláne obnovy a v súčasnosti podľa neho vznikajú primerané personálne kapacity. „Pracujeme na detailnom rozpracovaní jednotlivých krokov, ktoré je potrebné splniť na úspešnú implementáciu komponentu 17: Digitálne Slovensko,“ informoval vedúci tlačového oddelenia MIRRI Andrej Ďuríček.

Výsledkom bude vytvorenie plánu, ktorý bude detailne definovať potrebné kroky, termíny ich splnenia, zodpovednosti a potrebné personálne kapacity. Práve detailné plánovanie krokov by malo výrazne zlepšiť implementáciu, teda nielen čerpanie, pretože to pre ministerstvo nie je konečným cieľom. Hlavné podmienky pre čerpanie prostriedkov sú už splnené, keďže návrh plánu obnovy už schválila Európska komisia.

Presné alokácie finančných prostriedkov na každý rok a pre každý projekt sú vopred určené. Všetky projekty majú definované časové míľniky, ako aj harmonogram čerpania finančných prostriedkov.

„Zároveň sme pripravili spolu s ministerstvom financií detailný rozpis výdavkov po rokoch, ktoré budú čerpané v rámci implementácie Plánu obnovy. Prostriedky budú alokované priamo v štátnom rozpočte a budú slúžiť na realizáciu investícií definovaných v Pláne obnovy,“ ozrejmil Ďuríček.

Platby z EÚ budú podmienené splnením míľnikov a cieľov. Výdavky sú v rozpočte plánované už na rok 2021, je teda možné začať využívať prostriedky prakticky okamžite.

Cieľom ministerstva investícií je zamerať sa na projekty, ktoré celkovo zvýšia úroveň informatizácie na Slovensku. A to najmä v oblastiach eGovernmentu a služieb pre občanov, digitálnu transformáciu podnikov, podporu top digitálnych technológií, aktualizácie kybernetickej a informačnej bezpečnosti na všetkých úrovniach verejnej správy. Ako aj v digitálnych zručnostiach, v ktorých Slovensko v súčasnosti zaostáva za priemerom EÚ.

Kuhn: Najväčší problém pri eurofondoch je korupcia a klientelizmus

K problematike využívania európskych peňazí cez Plán obnovy, ale aj v štandardných štrukturálnych a investičných fondoch sa pre portál vo Financiách.sk vyjadril aj analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Ivan Kuhn. Predpokladá, že aj realizáciu Plánu obnovy a čerpanie eurofondov v novom programovom období budú sprevádzať tie isté problémy ako doteraz.

Ivan Kuhn
Analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Ivan Kuhn.

Aké možné nástrahy, problémy vidíte pri budúcej realizácii Plánu obnovy, resp. pri využívaní z neho zdrojov EÚ?

Myslím, že pri realizácii Plánu obnovy, ako aj pri využívaní zdrojov EÚ v rámci riadneho programového obdobia 2021 až 2027 sa budeme stretávať s tými istými problémami, ako v predchádzajúcich programových obdobiach, resp. v ešte dobiehajúcom programovom období.

V prvom rade je to častý nesúlad medzi tým, aký objem financií naplánujú európski a slovenskí úradníci na jednotlivé priority a aký bude reálny záujem potenciálnych žiadateľov o granty v jednotlivých oblastiach. EÚ totiž tlačí najmä investície do environmentálnych oblastí, pričom nie je isté, či v tejto oblasti budeme schopní pripraviť dostatok zmysluplných projektov.

Druhý problém je nastavenie kritérií pre žiadosti o nenávratné finančné prostriedky (NFP) tak, aby neboli administratívne komplikované a neodrádzali potenciálnych žiadateľov od podania žiadostí. Tretí problém sú administratívne kapacity, aby sa zabezpečilo rýchle vyhodnocovanie žiadostí, rýchle uzavretie zmlúv a počas implementácie projektov rýchle preplácanie výdavkov riadiacimi orgánmi.

Toto sú činnosti, ktoré často brzdia rýchlu implementáciu projektov a niekedy spôsobujú vážne finančné problémy realizátorom, čo následne mnohých potenciálnych žiadateľov o nenávratné finančné príspevky odradzuje od podania žiadosti, možno aj na veľmi dobré projekty.

Aký problém pri využívaní európskych zdrojov považujete za najväčší?

Určite neúplný zoznam nástrah a problémov dokončím tým, ktorý považujem za najväčší, a tým je korupcia a klientelizmus. Asi najviditeľnejší je momentálne v oblasti agrodotácií, najmä vďaka pozornosti, ktorú mu venuje a podľa mňa celkom oprávnene NAKA.

Výsledkom korupcie a klientelizmu, ktoré eurofondy sprevádzajú od počiatku (ešte z čias predvstupových fondov Phare, ISPA a Sapard), sú nielen súčasné kauzy, ale aj netransparentnosť celého systému prerozdeľovania eurofondov a nedôvera značnej časti populácie a potenciálnych žiadateľov k tomu, že o úspešnosti ich žiadosti bude rozhodovať iba jej kvalita.

Mnohí starostovia a podnikatelia tak zadávajú prípravu žiadostí o NFP tým „poradcom“, ktorí prisľúbia, že schválenie žiadosti vedia „vybaviť“. Takže kým celý proces rozhodovania o žiadosti, ako aj realizácie projektu, kde sú eurofondy často tunelované predraženými subdodávkami, nebudú maximálne transparentné, vždy tu bude riziko pôsobenia „našich ľudí“, prideľovanie financií nie na najlepšie projekty, ale na tie, ktoré budú „vybavené“ vybavovačmi.

Výsledkom budú nezrovnalosti, ktoré budú nachádzať audítori EÚ, značné sumy, ktoré nám EÚ nepreplatí, alebo ich budeme musieť vracať a nevyčerpané eurofondy. A ešte ani pri tých vyčerpaných si nebudeme môcť byť istí, či boli vyčerpané zmysluplne a efektívne.

Čo by malo umožniť riadne čerpanie pomoci z Plánu obnovy rovnomerne a načas?

Nemám žiadny zázračný návod. A pravdu povediac si myslím, že celá Európska únia by sa mala zamyslieť nad tým, či čoraz väčšie prerozdeľovanie peňazí daňovníkov je správna cesta k zvyšovaniu ekonomického rastu a k zvyšovaniu kvality života.

Osobne by som preferoval menej eurofondov a sústredenie sa na znižovanie daní a byrokratickej záťaže pre podnikateľov a daňovníkov. A na Slovensku aj na prehodnotenie financovania miestnej a regionálnej samosprávy tak, aby nebola pri akýchkoľvek investíciách odkázaná takmer výlučne na to, či sa jej podarí alebo nepodarí získať eurofondy.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Andrej ĎuríčekIvan KuhnJuraj ZelinkaMichaela LovásováPeter GoliašPeter Helexa
Firmy a inštitúcie EK Európska komisiaEU Európska úniaGrantExpertINEKO Inštitút pre ekonomické a sociálne reformyInštitút stredoeurópskych štúdii IstroAnalyticaKonzervatívny inštitút M. R. ŠtefánikaMinisterstvo financiiMinisterstvo investíciíMIRRI SR Ministerstvo investícií regionálneho rozvoja a informatizácie SRÚrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti