Dlhy slovenských domácností prevyšujú úspory, priestor pre rast úspor však existuje

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Euro bankovky peniaze mince sporenie kalkulačka
Ilustračné foto. pixabay.com


Problémom Slovákov ostáva aj naďalej vysoká zadlženosť. Tá je podľa štúdie skupiny Allianz v ostrom kontraste s vývojom vo zvyšných jedenástich krajinách regiónu, ktoré od čias finančnej krízy svoje dlhy znížili. Slovensko je navyše jediná krajina v regióne, kde dlhy domácností prevyšujú úspory, a to o vyše tisícku. Finančné aktíva slovenských domácností však majú podľa hlavného ekonóma VÚB Zdenka Štefanidesa silný potenciál rastu.

Ako sa ďalej konštatuje v štúdii bohatstva národov Allianz Global Wealth Report 2019, ktorá analyzovala finančný majetok a dlhy domácností v 53 krajinách sveta, dlh priemerného Slováka bol v minulom roku 7 437 eur, pričom priemer v regióne bol 4 868 eur. S priemernou výškou úspor na úrovni 6 255 eur Slovensko vlani ďaleko zaostávalo za susedmi a aj za priemerom regiónu, ktorý tvorí 11 337 eur. Slovensko je podľa štúdie Allianzu s výškou úspor až na 40. mieste. Finančný majetok slovenských domácností minulý rok síce stúpol, no opäť najmä vďaka vkladom v bankách.

Potreba šetriť

Priestor pre ďalší rast úspor vidí aj finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. „Miera tvorby úspor sa pomaly zvyšuje. Priestor na to rozhodne existuje, veď mzdy rástli na Slovensku koncom roka 2018 medziročne o sedem percent,“ povedal pre agentúru SITA Búlik. Do roku 2022 narastú podľa predpokladov VÚB v priemere na osobu finančné aktíva Slovákov minimálne na 18 tis. eur. K sporeniu sme motivovaní podľa Štefanidesa väčším záujmom finančných domov o vklady, dobrou ekonomikou, aj potrebou šetriť na dôchodok či hypotéku.

Výška sporenia závisí od konkrétneho účelu, na ktorý si človek šetrí, ako aj od toho, kedy chce dosiahnuť cieľovú sumu a od príjmu. „Ak si napríklad odkladá len tak bokom, teda na horšie časy, odporúčame si sporiť minimálne 10 % z výšky mesačného platu,“ skonštatovala PR manažérka 365.bank Linda Gáliková. Na tomto podiele sa pritom zhodli viacerí finančníci oslovení agentúrou SITA. „Naši klienti si sporia od 10 eur až po niekoľko tisíc eur mesačne,“ doplnil riaditeľ pre investície a zlato spoločnosti FinGO.sk František Burda.

Rezerva ako sebapoistenie

Výška čiastky, ktorú si pravidelne chceme sporiť, by mala mať podľa hovorkyne Poštovej banky Lýdie Žáčkovej formu trvalého príkazu na nami určený sporiaci účet. Slováci pri tomto účte využívajú aj možnosť pomenovať si ho vlastným názvom. Najlepší čas, kedy si začať vytvárať rezervu, ak ju ešte nemám, je čím skôr, resp. hneď teraz. „Rezerva finančných prostriedkov predstavuje základné sebapoistenie pre prípad nečakaných výdavkov,“ povedala analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe František BurdaLenka BuchlákováLinda GálikováLýdia ŽáčkováMarián BúlikZdenko Štefanides