Investori sa zameriavajú aj na striebornú ekonomiku

Dôchodca, dôchodky
Foto: ilustračné, Thinkstock

Trend starnúcej populácie v dlhodobom horizonte predstavuje zaujímavú investičnú príležitosť. „Vnímanie dôchodkového veku sa mení. Seniori dnes majú často väčšiu kúpnu silu i spotrebu než ľudia v produktívnom veku,“ konštatuje investičný stratég UniCredit Bank Stanislav Hamerník. Viac než 7,5 bilióna dolárov sa podľa neho ročne pretočí v striebornej ekonomike, teda odvetví, ktoré reaguje na celosvetový trend starnutia populácie. Ak by išlo o štátny rozpočet, bol by po USA a Číne podľa Hamerníka tretím najväčším na svete.

„Z investičných segmentov určite medzi tie perspektívne patria segmenty ako farmaceutický priemysel či špecifické služby pre seniorov,“ povedal pre agentúru SITA finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Kľúčové však podľa neho je, aby mali podielové fondy v investičnom portfóliu firmy, ktoré sú primárne aktívne na ekonomicky vyspelých trhoch, kde má strieborná ekonomika najväčšiu perspektívu. Naopak, v bývalých socialistických krajinách je segment striebornej ekonomiky zatiaľ v plienkach kvôli slabej finančnej úrovni spotrebiteľov.

Starnutie obyvateľstva

Počet obyvateľov Zeme by mal podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa dosiahnuť v roku 2050 vyše 9,5 miliardy. To je o takmer tretinu viac ako v súčasnosti. Ďalším veľkým známym demografickým trendom je starnutie obyvateľstva. Ľudia sa dožívajú vyššieho veku aj vďaka zlepšujúcej sa zdravotnej starostlivosti. Kým v roku 1950 tvorili ľudia nad 60 rokov len 8 % svetovej populácie, teda asi 200 miliónov ľudí, v roku 2050 by to malo byť až 21 % populácie, teda celé dve miliardy mužov a žien.

Tretím demografickým trendom je podľa Pánisa bohatnutie obyvateľstva a rast strednej triedy, predovšetkým v dvoch najľudnatejších krajinách sveta, teda v Číne a v Indii. O tri dekády by sa mal počet jej príslušníkov podľa prognóz zvýšiť na dvojnásobok, teda na vyše šesť miliárd ľudí.

Ľahká predpoveď

Každý zo spomínaných demografických trendov sa podľa Pánisa pohybuje pomaly a prebieha niekoľko dekád. Preto je možné pomerne spoľahlivo predpovedať jeho ďalší vývoj. Demografické zmeny zároveň ovplyvňujú dlhodobú ziskovosť mnohých firiem na nasledujúce roky. Investovanie do spoločností, kde sú demografické trendy najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvňuje ich hospodárske výsledky, by mal preto podľa Pánisa viesť k dlhodobo udržateľným trendom rastu s nízkou volatilitou aj pre menší vplyv hospodárskeho cyklu. „Ide o stávku na relatívne dobre predvídateľnú budúcnosť,“ povedal pre agentúru SITA Pánis.

Zbieranie ovocia globálnych demografických trendov je podľa Pánisa už dostupné aj pre bežných ľudí. A to prostredníctvom podielových fondov, špecializujúcich sa na tieto témy. Teda na skutočnosti, že rast populácie sa prejaví v raste dopytu po zdrojoch a urbanizácii. Rast strednej triedy bude podľa Pánisa znamenať aj zvýšený záujem o finančné služby, poisťovníctvo, viac starostlivosti o zdravie a všeobecne vyššiu spotrebu bežných tovarov a služieb.

To, že vnímanie dôchodkového veku sa mení a že seniori majú v súčasnosti často väčšiu kúpnu silu i spotrebu než ľudia v produktívnom veku, potvrdzujú aj štatistiky. Seniori chcú zostať aktívni a hľadajú možnosti sebarealizácie. „Napríklad v Európe seniori predstavujú štvrtinu všetkých hosťov ubytovacích zariadení, a sú tak vôbec najpočetnejšou skupinou. V USA tvoria nadpolovičnú väčšinu medzi majiteľmi nových áut,“ povedal Hamerník z UniCreditu.

Dve roviny

Téma striebornej ekonomiky má podľa Búlika v zásade dve roviny. Jednou je trh spotrebiteľov. Je logické, že staršia generácia má vďaka desaťročiam aktívneho života výrazne vyšší nadobudnutý majetok ako mladšia generácia, ktorá je len na začiatku aktívnej zárobkovej fázy života. „Na Slovensku je však situácia deformovaná tým, že zásadnú časť majetku majú starší ľudia umorenú v domoch a bytoch, v ktorých bývajú. Keďže na Slovensku nie sme zvyknutí na užívanie tohto majetku napríklad formou reverznej hypotéky, vlastné bývanie tak v skutočnosti nie je reálnym aktívom,“ hovorí Búlik.

Druhou témou je podľa Búlika tvorba aktivít na život na dôchodku. „Treba na rovinu povedať, že v tvorbe aktivít a likvidného majetku Slováci výrazne zaostávajú. Štatistiky napríklad ukazujú, že kým miera sporenia sa v 90. rokoch pohybovala okolo 12 % mesačného príjmu, v ďalšom desaťročí klesla až na osem percent. To znamená, že priemerný Slovák si dokáže odložiť z mesačného čistého príjmu osem percent. To je výrazne nižšia miera sporenia ako napríklad v západnej Európe,“ hovorí Búlik.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Marián BúlikStanislav HamerníkStanislav Pánis
Firmy a inštitúcie J&T BANKAOVB Allfinanz SlovenskoUniCredit Bank