Na krízové situácie by sa mali Slováci pripravovať z finančného hľadiska dlhodobo

stavebné sporenie, peniaze
Foto: ilustračné Gettyimages.com

Na krízové situácie, ako je napríklad úraz, dlhodobejšia PN, nečakaná OČR či strata zamestnania, by sa mali Slováci pripravovať z finančného hľadiska dlhodobo. „Ideálne je, aby sme mali finančnú rezervu na úrovni troch až šiestich mesačných výdavkov,“ povedala analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková. Je vhodné si podľa nej odkladať mesačne bokom aspoň 10 % zo svojho príjmu. „Avšak aj pravidelným odkladaním menších súm je možné vytvoriť si finančnú rezervu na preklenutie neočakávaných situácií,“ skonštatovala Buchláková.

Nízke úroky na sporení sú síce faktom súčasnosti, avšak sporiť by sme mali podľa odborníkov aj za týchto okolností. Základné pravidlo je, že sporiť by sme mali z toho, čo dostaneme na začiatku mesiaca, nie z toho, čo zostane na jeho konci. „Najlepším riešením je zaviesť si trvalý príkaz, ktorým sa napríklad v deň výplaty, alebo na ďalší deň, bude posielať časť peňazí na sporiaci účet,“ doplnila Buchláková. Na to, aby si človek mohol sporiť, nemusí fyzicky chodiť do banky. Stačí mu podľa PR manažérky 365.bank Lindy Valko Gálikovej mobilná aplikácia, v ktorej zvládne kompletný manažment k sporeniam sám. A kto nemá v telefóne nainštalovanú mobilnú aplikáciu banky, vie si sporenie otvoriť aj prostredníctvom internetbankingu cez web.

Automatické sporenie

Viaceré banky ponúkajú napríklad aj možnosť automatického sporenia, ktoré zaokrúhľuje platby kartou za nákup. Výhodou podľa Gálikovej je fakt, že sa uskutočňuje automaticky, a preto napomáha klientovi šetriť. Je to podľa nej vhodné pre tých, ktorí sporiť nevedia, resp. ho odkladajú na neskôr. „Malé čiastky peňazí sa „tajne presúvajú na podúčet“ a takto ich klient vedome neminie,“ dopĺňa spoločnosť FinGO.sk. Je to vítané, lebo zo skúsenosti podľa FinGO.sk klienti každý mesiac nájdu množstvo dôvodov, prečo si nedokážu z výplaty nič odložiť.

Automatické sporenia sú podľa Gálikovej špecifickým druhom sporení, ktoré sú naviazané na klientove platby, resp. operácie na účte a fungujú na princípe ich zaokrúhľovania. Rozdiel, ktorý takto vznikne, banka automaticky posiela na sporenie. V 365.bank si klient zvolí jedno z dvoch sporiacich pravidiel, a to bezcentový účet alebo zaokrúhľovanie platieb kartou na jedno, päť resp. desať eur.

Na vyššie zhodnotenie je investovanie

Existujú aj rôzne sporiace účty, stavebné sporenie, či vkladné knižky. Klasické sporenia v bankách nie sú podľa Gálikovej investičným nástrojom, na ktorom sa dá zbohatnúť, ale slúžia na odkladanie peňazí na naše budúce plány a predovšetkým na vytváranie rezervy. Ak chce klient dosiahnuť vyššie zhodnotenie, mal by podľa nej uvažovať o investovaní. Tu však treba brať do úvahy podstatne vyššiu mieru rizika a nižšiu likviditu. „Voľba konkrétnych nástrojov závisí od viacerých faktorov a preferencií konkrétneho človeka,“ povedala Gáliková.

Rezerva slúži na prípad nečakaných udalostí, ako je strata zamestnania alebo dlhodobá práceneschopnosť. Sú to peniaze, ktoré by sme mali mať ihneď k dispozícii, nemali by však ležať na bežnom účte, aby sme ich neminuli. Avšak veľa ľudí má podľa Asset Managementu Slovenskej sporiteľne viac než len potrebnú finančnú rezervu na bežných účtoch alebo neefektívnych sporeniach. Ide priemerne v rámci trhu zhruba o dve tretiny prostriedkov, ktoré by Slováci mali investovať a nemali ich nenechávať na bežných účtoch.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Lenka BuchlákováLinda Valko Gáliková
Firmy a inštitúcie 365 bankAsset Management Slovenskej sporiteľneFinGO.skSlovenská sporiteľňa