Palko: Cieľom daňovo-odvodovej reformy by v žiadnom prípade nemala byť sociálna politika

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
František Palko
Riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky František Palko Foto: archív František Palko

Daňová politika bola podľa riaditeľa Inštitútu hospodárskej politiky Fratiška Palka vždy najvážnejším problémom vlád nielen u nás, ale aj inde vo svete. Spory strán v rámci koalícií o nastavenie systému daní a odvodov sú podľa neho preto legitímne.

V rozhovore pre portál voFinanciách.sk v súvislosti s plánovanou daňovo-odvodovou reformou ekonóm pripustil, že táto téma môže byť vážnym problémom aj vo vláde Eduarda Hegera.

Od prípadného zvýšenia dane z pridanej hodnoty podľa Palka ťažko možno očakávať pozitívne dopady. Zároveň nemožno čakať, že sa naplní cieľ, ktorý má toto politické opatrenie v sociálnej oblasti dosiahnuť.

Minister financií Igor Matovič avizoval prípravu daňovo-odvodovej reformy s tým, že to má zásadne zmeniť Slovensko na skutočne sociálny a prorodinný štát. Je to vhodný spôsob na dosiahnutie tohto cieľa?

Robiť sociálnu politiku cez dane a odvody je z pohľadu ekonómie ako vedy a tiež politologických aspektov veľmi nešťastný spôsob ako riešiť sociálne ciele, v tomto prípade zvýšiť pôrodnosť obyvateľstva. Sociálna politika má byť adresná, a teda selektívna a jej konkrétne opatrenia sa majú týkať tej skupiny obyvateľstva, ktorej je určená.

Ak to chceme riešiť cez dane, zapájame do toho všetkých, lebo daňový systém platí všeobecne. Všetci platíme dane, avšak sociálny bonus z tohto zvýšenia dostanú len niektorí občania. Toto je takzvaná falošná daňová solidarita a možno hovoriť iba o politickom opatrení.

Nie je to zo strany expremiéra aj snaha napraviť klesajúcu podporu jeho hnutiu a vysokú nedôveru verejnosti voči nemu samému?

Ako som povedal, tento návrh možno hodnotiť nielen z pohľadu ekonómie ako vedy, ale má aj politologické aspekty, ktoré môžu smerovať primárne k iným ako sociálnym a ekonomickým cieľom. Domnievať sa preto, že môže ísť o snahu zvýšiť preferencie politického subjektu, je v tomto prípade na mieste.

Nie je spoločensky korektné a ani rozpočtovo efektívne obrátiť sa na ľudí a vybrať potrebné peniaze od nich.

Líder OĽaNO v súvislosti s daňovo-odvodovou reformou opakovane pripustil, že na financovanie časti jej nákladov, vzhľadom na chýbajúce miliardy eur v rozpočte, bude potrebné zvýšenie dane z pridanej hodnoty. Je to nevyhnutné, alebo možno nájsť peniaze aj inde?

Ak chce štát riešiť selektívne sociálne opatrenia určené pre konkrétnu skupinu obyvateľstva, má to byť z hľadiska rozpočtovej politiky téma pre nastavenie vládnych priorít. Diskusia má byť o tom, že ak potrebuje vláda na príspevky pre matky viac peňazí, musí ubrať z iných cieľov a peniaze, ktoré má k dispozícii, prerozdeliť.

Ak vláda má nejakú rozpočtovú prioritu, nie je spoločensky korektné a ani rozpočtovo efektívne obrátiť sa na ľudí a vybrať potrebné peniaze od nich. Je to nefér voči občanom.

Proti zámeru zvýšiť DPH sa rozhodne postavila koaličná strana Sloboda a Solidarita a nesúhlasí s tým ani menšia vládna strana Za ľudí. Možno hovoriť o ďalšom zásadnom spore vo vládnej koalícii?

Daňová politika bola vždy najvážnejším problémom vlád nielen u nás, ale aj inde vo svete. Napríklad aj Dzurindova vláda, keď mala v koalícii SDĽ, zápasila s touto témou a bolo to veľmi vážne.

Spory strán v rámci koalícií ohľadom nastavenia systému daní a odvodov sú teda legitímne a je to tak pre nás občanov dobre, lebo funguje tu systém váh a protiváh. Myslím si, že ak táto téma bude naozaj silná, môže to byť vážny problém aj vo vláde Eduarda Hegera.

Zatiaľ to však beriem ako „pokusný balónik“, aké reakcie môže tento najnovší nápad na zvýšenie DPH vyvolať. Neberiem to ešte ako skutočne vážne rozhodnutie. Pokiaľ viem, ešte nikde sa o tom nerokovalo. Je to iba nápad, doposiaľ oznámený statusom na Facebooku.

Je to dobrý nápad? Aké dopady by malo zvýšenie DPH na ekonomiku a obyvateľov?

Tu ťažko môžeme očakávať pozitívne dopady a ani nemožno očakávať, že sa dostaví cieľ, ktorý má toto politické opatrenie v sociálnej oblasti dosiahnuť. Jedno je však isté, zvýšená DPH znamená vyššie ceny pre konečných spotrebiteľov.

Viac zaplatíme všetci v potravinách, pri nákupoch odevov, u kaderníka, auto bude stáť viac. Jednoducho, pôjde o celkové zdraženie. Dopad môže byť zníženie dopytu po niektorých komoditách, zníženie miery zisku podnikateľov, možno racionalizácia stavu pracovníkov vo firmách, čiže prepúšťanie.

Ešte ťažko meritórne povedať, čo prinesú zo strednodobého hľadiska vo vývoji ekonomiky dopady pandémie. A tento darček formou zvýšenia DPH rozhodne tieto dopady nezmierni, ale prehĺbi.

Matovič obhajoval daňovo-odvodovú reformu na príklade osamelej matky s dvomi deťmi pracujúcej za minimálnu mzdu. Po reforme by si mala finančne výrazne polepšiť a lepšie by na tom mali byť aj úplné a viac zarábajúce rodiny. Aký vplyv by to mohlo mať spolu s vyšším daňovým bonusom pre rodičov na rozpočet?

Treba povedať, že aj tieto rodiny by nakupovali produkty s vyššou DPH. Čiže aj ich príspevky na vyššiu pôrodnosť by museli reálne očistiť o vyššie výdavky, ktoré by museli uhradiť z dôvodu všeobecného zdražovania potravín, oblečenia, pohonných hmôt do auta a tak ďalej. Takže v tomto prípade táto malá násobilka neplatí.

Argumentovať tým, že valorizácia dôchodkov vykryje zdražovanie z titulu zvýšenej DPH, je krivenie účelu tejto valorizácie.

Dôchodcovia by mali mať vyššiu DPH automaticky vykrytú cez valorizáciu dôchodkov o dôchodcovskú infláciu. Nemali by tak nič stratiť. Je to správne?

Aj v tomto prípade malá násobilka neplatí. Spotrebiteľský kôš dôchodcov je úplne iný ako spotrebiteľský kôš napríklad ekonomicky aktívnej rodiny. Dôchodcovia môžu byť napríklad z titulu zvýšenia DPH oveľa citlivejšie postihnutí ako pracujúci a okrem toho argumentovať tým, že valorizácia dôchodkov vykryje zdražovanie z titulu zvýšenej DPH, je krivenie účelu tejto valorizácie. Valorizácia dôchodkov má zabezpečovať „reálne“ zvyšovanie dôchodkov a nie vykrývanie dopadov politických opatrení v daňovej sústave.

Je teda daňovo-odvodová reforma potrebná a na čo by mala byť prioritne zameraná?

Daňovo-odvodová reforma je veľmi citlivý nástroj hospodárskej politiky štátu, a preto by mala byť pripravovaná zodpovedne. V prvom rade treba poznať ciele, ktoré má táto reforma naplniť. Sociálna politika by to byť nemala v žiadnom prípade.

Mala by byť motivačná z hľadiska ekonomického rozvoja krajiny a mala by posilniť princíp spravodlivosti pre všetkých. Na tento systém je potrebné sa pozerať celkovo. Teda aj z pohľadu daňovej a poplatkovej politiky územných samospráv, napríklad, miestnych daní, cestnej dane, miestnych poplatkov a tak ďalej.

Verejné financie sú aj pod vplyvom následkov koronakrízy v zlej až kritickej situácii, verejný dlh sa zvyšuje. Kde vidíte najväčšie riziká pre udržateľnosť hospodárenia s verejnými zdrojmi?

V prvom rade necítim a nevnímam zatiaľ odhodlanie politickej reprezentácie, ktorá dnes vládne, že udržateľnosť verejných financií je a bude jej cieľom. Veľmi málo sa tento pojem dnes skloňuje. Čiže tu vidím dnes najväčšie riziko, že nikto o tom veľmi nehovorí a treba o tom hovoriť, lebo verejné financie na Slovensku sa dostali tam, kde boli dávno pred vstupom do eurozóny a týka sa to, žiaľ, aj verejného dlhu.

Dlhodobá udržateľnosť verejných financií je samozrejme v penzijnom systéme, populácia nám starne. To však vieme už mnoho rokov a z minulosti poznáme opatrenia, ktoré ju ešte viac zhoršili. Takže je čo robiť v tejto oblasti, avšak systémovo, samozrejme, nie cez ľúbivé politické opatrenia, ktoré iba povedú k zdražovaniu a cieľ zvýšiť pôrodnosť sa nenaplní.

Na čo by sa teda mala vláda najmä zamerať?

Vláda by sa mala zamerať na udržateľnosť verejných financií a na reformy penzijného systému a efektívne využívanie eurofondov na rozvojové ciele ekonomiky, ktoré prinesú udržateľnosť ekonomického rozvoja, lebo práve to je cesta k udržateľnosti verejných financií.

Ako sa vám pozdáva Matovič na poste ministra financií?

Minister financií je politická funkcia. Samozrejme, vždy je lepšie, keď je to človek z prostredia „veľkých“ financií. Zatiaľ nemožno hodnotiť pôsobenie súčasného ministra financií na tomto poste, lebo nemožno personifikovať s ním žiadny praktický moment, ktorý by nastal v rámci jeho pôsobenia na tomto poste.

Takže ani hodnotenie toho, či to zvláda alebo nie, je dnes ešte nemožné. V prvom rade to však bude otázka na voličov, aby vo voľbách dali aj tomuto ministrovi hodnotiacu známku.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Eduard HegerFrantišek PalkoIgor Matovič
Firmy a inštitúcie IHP Inštitút hospodárskej politikyMF Ministerstvo financií SROĽaNO Obyčajní ľudia a nezávislé osobnostiSaS Sloboda a SolidaritaVláda SR