Slováci majú problém so splácaním úverov. Spôsobov, ako sa zbaviť dlhov je viacero

Peniaze, úver, hypotéka
Zlú finančnú situáciu netreba riešiť ďalšími pôžičkami. Foto: ilustračné, www.thinkstockphotos.com

Po ukončení „úverových prázdnin“ majú slovenské domácnosti podľa Národnej banky Slovenska (NBS) problém so splácaním 13,9 % spotrebiteľských úverov, ale aj pri približne 4,2 % úverov na bývanie. Dôvodov, pre ktoré k tomu dochádza môže byť viac.

Či už pri strate zamestnania alebo dočasnom výpadku príjmu, vždy platí, že problém so splácaním záväzkov treba riešiť včas. Doterajšie skúsenosti totiž dokazujú, že plánovanie financií nie je najsilnejšou stránkou Slovákov.

„Často sme sa stretávali s postojom, že železná rezerva nie je až taká dôležitá a náhly výpadok príjmu alebo väčší výdavok riešili domácnosti úverom,“ hovorí Peter Bigoš o skúsenostiach spoločnosti Partners Group SK.

Špirálové zadlžovanie

Tento postoj sa síce pod vplyvom pandémie začína u ľudí meniť, no takzvané špirálové zadlžovanie je stále problém a viaceré slovenské domácnosti dookola riešia svoje staré úvery novými pôžičkami.

„Toto sa veľmi ľahko môže stať vtedy, ak človek podcení situáciu a zoberie si na krk viac splátok ako reálne zvládne, najmä v čase poklesu príjmu,“ dopĺňa Eva Šablová, riaditeľka pre úvery v spoločnosti FinGO.sk.

Výpadok príjmu alebo privysoké splátky treba riešiť s bankou v predstihu. Klient, ktorý doteraz úver vzorne splácal, môže požiadať napríklad o jeho refinancovanie, teda o jeho výmenu za lacnejší.

Aké má dlžník možnosti

Možnosťou je aj predĺženie lehoty splatnosti alebo zníženie úrokovej sadzby. Pri dlhodobom výpadku príjmov sa dá využiť odklad splátok. Ten treba banke zdokladovať, napríklad potvrdením o dlhodobej pracovnej neschopnosti.

Aj keď to nie je ideálna alternatíva, podľa Šablovej je odklad splátok vždy lepší než neuhradené splátky. „Klient ním riskuje zosplatnenie celého zostatku úveru,“ zdôvodňuje.

Okrem toho to v takom prípade banky evidujú ako znak horšej platobnej disciplíny a sú potom menej ochotné vyjsť klientom v ústrety pri prípadných finančných problémoch.

„Je veľmi nepravdepodobné, že sa úver s omeškaním podarí refinancovať,“ varuje Šablová.

Prevzatie dlhu

V niektorých prípadoch môže byť riešením takzvané prevzatie dlhu, pri ktorom sa pôžička so súhlasom banky prehodí na nového dlžníka, ktorému sa refinancovanie dovolí.

Dlh sa však nestráca, iba ho pôvodný dlžník bude splácať banke nepriamo alebo ho bude splácať nový dlžník, ktorý sa so svojím známym alebo rodinným príslušníkom osobitne vyrovná.

Podľa Romanovej je však riziko takýchto pôžičiek v zadlžení celej rodiny alebo komunity.

„Dlžník, ktorému už nikto nechce požičať, požiada iného člena domácnosti, aby si zobral pôžičku pre neho s tým, že mu ju bude splácať. Takto sa stane časom dlžníkom aj daný človek, keďže nikdy nepočítal s tým, že pôžičku bude splácať on sám a nie človek, pre ktorého si ju bral,“ popisuje riziká.

Riziko exekúcií

Nesplácanie takýchto pôžičiek pritom môže znamenať exekúciu, keďže banka ako aj náhradný dlžník sa môžu v takýchto prípadoch obrátiť na súd a následne na exekútora.

Ak so svojím návrhom uspejú, dostáva dlžník od exekútora informáciu o začatí exekúcie. Aj v tomto štádiu sa však dá s dlhom niečo robiť.

Zo zákona totiž majú dlžníci 15 dní od doručenia na to, aby podali návrh na zastavenie exekúcie, na základe ktorého sa odloží až do chvíle, kým sa o návrhu nerozhodne.

Východiská z exekúcie

Dôvodom na zastavenie exekúcie je napríklad už zaplatenie dlhu. Exekútora tiež možno požiadať o splátkový kalendár, s ktorým však musí súhlasiť aj veriteľ. Vtedy vydá exekútor Upovedomenie o odklade exekúcie a vypracovaný splátkový kalendár zašle dlžníkovi aj veriteľovi.

Dlžník môže požiadať aj o odklad exekúcie, avšak musí spĺňať zákonom stanovené dôvody. Napríklad v prípade odkladu zo sociálnych dôvodov sa dlžník v nepriaznivej situácii nesmie ocitnúť z vlastnej viny.

Všetky tieto riešenia však môže dlžník využiť po tom, čo si Upovedomenie o začatí exekúcie prevezme. Podľa Stanislavy Kolesárovej zo Slovenskej komory exekútorov sa dlžníci často chybne spoliehajú, že pri jeho neprevzatí sa nebude nič diať.

„Exekučný poriadok však upravuje aj možnosť fikcie doručenia, čo znamená, že samotný výkon sa posunie o nejaký čas, ale exekúcia pokračuje,“ upozorňuje exekútorka.

Osobný bankrot ako cesta z dlhov

Ďalšou alternatívou vysporiadania sa s dlhmi je takzvané oddlženie alebo inak povedané osobný bankrot.

V takom prípade môže kontaktovať najbližšie Centrum právnej pomoci, ktoré poskytuje svoje služby bezplatne. Netreba sa tak obracať na rôzne spoločnosti, ktoré danú službu spoplatňujú.

Dlžník sa v rámci osobnému bankrotu zbavuje svojich dlhov úplne a to opäť prostredníctvom buď splátkového kalendára, alebo konkurzu. V prípade pravidelných splátok sa mu zachová majetok. V prípade konkurzu príde o majetok, ale dlhy už splácať nemusí.

Zbaviť sa takto môže pohľadávok, ktoré má v rámci celej  Európskej únie, avšak nesmú to byť napríklad dlhy na výživnom, nepeňažné dlhy alebo peňažné tresty za porušenie zákona.

V prípade dlhov na zdravotnom poistení tiež môže osoba oddlžením získať späť kompletnú zdravotnú starostlivosť. Dlžníkom je totiž preplácaná iba akútna liečba.

Prísnejšie podmienky bankrotu

Od 1. januára 2020 sa však sprísnili podmienky pre podanie osobného bankrotu. Môže tak urobiť len osoba, voči ktorej je vedené exekučné konanie dlhšie ako jeden rok. Ďalej platí, že tento spôsob oddlženia možno využiť iba raz za 10 rokov.

Po celý čas pritom bude dlžník vedený v registri úpadcov, čo mu môže skomplikovať neskoršiu žiadosť o hypotéku či iné pôžičky od banky. „Banka skôr poskytne hypotéku dlžníkovi v exekúcii ako dlžníkovi v osobnom bankrote,“ hovorí Iveta Hudáková, analytička Finančného kompasu.

Podľa Centra právnej pomoci netreba zabúdať ani na to, že šesť rokov od vyhlásenia konkurzu môže ktorýkoľvek veriteľ oddlženie napadnúť a požadovať jeho zrušenie pre nepoctivý zámer.

„Klienti zabúdajú aj na to, že pokiaľ počas tých istých šiestich rokov nadobudnú majetok darom, výhrou alebo dedením, polovicu takto nadobudnutého majetku sú povinní poskytnúť svojim veriteľom na úhradu ich dlhov,“ dodáva Romanová.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Daniela RomanováEva ŠablováIveta HudákováPeter BigošStanislava Kolesárová
Firmy a inštitúcie Centrum právnej pomociEU Európska úniaFinančný kompasFinGO.skNBS Národná banka SlovenskaPARTNERS GROUP SKSKE Slovenská komora exekútorov