Slováci si podľa prieskumu začínajú čoraz viac uvedomovať dôležitosť sporenia

Peniaze úspory šetrenie, sporenie
Ilustračné foto. FreeDigitalPhotos.net

Slováci si začínajú čoraz viac uvedomovať dôležitosť sporenia a výška mesačne odloženej čiastky rastie. Podľa prieskumu agentúry IMAS pre skupinu Erste 43 % Slovákov nad 15 rokov označilo, že je pre nich sporenie veľmi dôležité. Medziročne tento podiel narástol až o 12 percentuálnych bodov. Ďalších 43 % sa aspoň čiastočne priklonilo k tomu, že sporenie zohráva významnú úlohu. Spolu teda až 86 % Slovákov si uvedomuje význam vytvárania si finančnej rezervy.

Najčastejšie využívané produkty sú sporiace účty, ktoré vlastnia asi tri štvrtiny Slovákov, nasleduje sporenie prostredníctvom životného poistenia, ktoré využíva približne každý druhý človek nad 15 rokov.

Pandémia a plánovanie rozpočtu

Ako pokračoval analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák, v priemere si Slováci mesačne dokážu odložiť 113 eur. „Približne u pätiny opýtaných vidíme, že bola schopná odkladanú čiastku za posledné roky zvýšiť,“ pokračuje analytik. Títo respondenti najčastejšie ako dôvod uvádzali vyšší príjem domácnosti, prechod z nezamestnanosti do práce alebo jednoducho mohli šetriť viac keďže žiadne väčšie položky nenakupovali. Rovnako pätina opýtaných označila možnosť, že sa ich mesačne usporená suma znížila. Okrem vyšších nákladov na život bola jednou z najčastejších príčin pandémia koronavírusu, ktorá mohla mať vplyv na rozpočty domácností.

„V situácii, ktorú zažívame približne od polovice februára, môžu byť príjmy pracovníkov významne ovplyvnené práve cez nárast nezamestnanosti či zmeny pracovného času,“ hovorí analytik. Ak napríklad firma pracuje iba na dve smeny, zamestnanci prichádzajú nielen o odpracované hodiny, ale aj o príplatky za prácu nadčas, v noci či vo sviatok, čo má v niektorých prípadoch aj výraznejší vplyv na výšku vyplatenej mzdy. Aspoň čiastočne vykrývajú tieto výpadky kompenzácie štátu.

Potreba sporenia si na dôchodok

Až 97 % respondentov označilo možnosť, že svoje úspory vytvára pre prípad neočakávaných udalostí. Približne tri štvrtiny deklarovali, že účel týchto peňazí je aj na väčšie nákupy či renovácie, asi polovica ľudí odkladá peniaze na starobu. „V budúcnosti čakajú Slovensko, ale aj Európu, veľké demografické výzvy. Populácia starne a počet pracujúcich na jedného dôchodcu podľa projekcií výrazne poklesne. Aj to je dôvod, prečo je potrebné odkladať si na dôchodok aj inou cestou, než sa len spoliehať na štátne dávky,“ pokračuje Horňák.

Slováci sa zároveň čoraz viac cítia istí v otázkach financií. Až 43 % označilo, že sa cítia dobre informovaní o finančných témach či bankových produktoch. Medziročne tento podiel narástol o štyri percentuálne body. „Vo všeobecnosti sa odporúča mať finančnú rezervu aspoň vo výške 3 až 6 mesačných platov a voľné finančné zdroje diverzifikovať, a teda nedržať ich v jednom nástroji, ale kombinovať rôzne nástroje s rôznym stupňom rizika,“ uzatvára Horňák.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Matej Horňák
Firmy a inštitúcie Slovenská sporiteľňa