Slovensko opäť predalo dlhopisy za milióny eur, nárast dlhu priamo súvisí s pandémiou

Peniaze, štátny rozpočet
Foto: ilustračné, Getty images

Slovensko opäť predalo dlhopisy za stovky miliónov eur. V úvode týždňa si v štyroch emisiách štátnych bondov investori nakúpili slovenské cenné papiere za 560,5 mil. eur.

Ako pre agentúru SITA povedal analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák, situácia v ekonomike v minulom roku a začiatkom tohto roka výrazne zdvihla potreby financovania štátneho rozpočtu.

Rapídny nárast výdavkov a výpadok príjmov spôsobil, že vláda musela hľadať zdroje financovania na trhoch.

Treba plán na zníženie dlhu

Veľkosť aukcií ARDAL-u podľa analytika Tatra banky Juraja Valachyho priamo závisí na výške deficitu verejnej správy. Ten bol v roku 2019 na úrovni 1,2 mld. eur a počas pandémie vyskočil na 5,6 mld. eur v roku 2020.

Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu

„Tento rok očakávame deficit na úrovni zhruba 7,5 mld. eur, a preto je aj tento rok potreba vydávania dlhopisov oveľa väčšia než pred pandémiou,“ povedal pre agentúru SITA Valachy.

Nárast dlhu priamo súvisí s pandémiou a dôvod jeho nárastu nie je podľa Valachyho spochybňovaný. Čo je však podľa neho dôležité, je mať plán, ako začať tento dlh postupne znižovať.

„Tam ešte vláda má čo dobiehať. Tento plán jednoznačne potrebujeme, lebo nás postupne začnú tlačiť ďalšie dlhodobé problémy, ako starnutie obyvateľstva a podobne,“ myslí si Valachy.

Rozpočtovaný deficit je príliš vysoký

Z pohľadu Slovenskej sporiteľne je rozpočtovaný deficit na tento rok príliš vysoký a napokon nebude vláda potrebovať také objemy financovania z trhov.

„Okrem toho si myslíme, že konsolidácia naplánovaná až od roku 2023 je príliš ďaleko a aspoň čiastočné ‚prečistenie‘ rozpočtu, najmä na výdavkovej strane, by mohlo prísť omnoho skôr, čo by, samozrejme, vyústilo aj v nižšiu potrebu ďalšieho zadlžovania,“ skonštatoval Horňák.

Na druhej strane, Európska centrálna banka pomáha vládam aspoň čiastočne znížiť bremeno vyplývajúce z vysokého zadlženia. Svojou politikou sa snaží držať výnosy štátnych dlhopisov na nízkych úrovniach. Postupne však podľa Horňáka rastú a obsluha štátneho dlhu sa tak stane čoraz drahšou.

Situácia však bude podľa Horňáka silne závisieť aj od vývoja v druhej polovici roka. Neochota zaočkovať sa väčšej časti populácie môže spôsobiť silnejšiu tretiu vlnu pandémie, ktorá opäť vyústi do zvýšených výdavkov a znížených príjmov rozpočtu. „Ďalšie zadlženie je teda doslova v rukách ľudí, keďže čím skôr sa zbavíme pandémie, tým skôr budeme môcť riešiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií,“ uzavrel Horňák.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Juraj ValachyMatej Horňák
Firmy a inštitúcie ARDAL Agentúra pre riadenie dlhu a likvidityECB Európska centrálna bankaSlovenská sporiteľňaTatra banka