Výkon slovenského priemyslu v máji oproti aprílu vzrástol takmer o 20 %, napriek tomu priemyselná produkcia Slovenska dosiahla len dve tretiny objemu spred roka. Celkový pokles najvýraznejšie ovplyvnilo podľa Štatistického úradu SR medziročné zníženie výroby dopravných prostriedkov o 56,9 %. Celkový vývoj pozitívne ovplyvnil vysoký rast v rafinériách a výrobe koksu, čo však súvisí podľa úradu s minuloročnou výrobnou odstávkou u jedného z producentov.
Priemyselná produkcia v máji medziročne klesla o 33,5 %. Vývoj ovplyvnil pokles v priemyselnej výrobe o 37,6 %, dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 5 % a v ťažbe a dobývaní o 9 %. Zo špeciálnych zoskupení priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom poklese produkcie, najvýznamnejšie zníženie zaznamenali výroba dopravných prostriedkov o 56,9 %, výroba výrobkov z gumy a plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov o 35,5 %, výroba kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení o 32,6 %, výroba elektrických zariadení o 42,2 % a výroba strojov a zariadení inde nezaradených o 32,8 %.
Strojári sklamali
Sklamaním májových čísel priemyslu tak boli podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka najmä výsledky strojárov a hutníkov. V porovnaní s ostatnými silne exportne orientovanými odvetviami síce obe odvetvia v apríli zaznamenali relatívne miernejšie poklesy produkcie, zdá sa však, že kríza vyvolaná pandémiou by mohla mať u nich oneskorená, resp. mohla mať dlhšie pôsobenie. Pravdepodobne aj v dôsledku skôr dlhodobejšieho charakteru objednávok.
Májové prepady priemyselnej produkcie, ale i vývozu a dovozu, boli na Slovensku podľa analytičky WOOD & Company Evy Sadovskej očakávané. „Hoci sa aj naďalej jedná o pomerne výrazné prepady, oproti aprílu prišlo k určitému polepšeniu, a to v dôsledku uvoľnenia opatrení u nás i v iných ekonomikách počas mája,“ povedala Sadovská.
Vplyv pandémie
Májové štatistiky podľa nej potvrdili predpoklad, že dno, resp. najvýraznejší pokles, už má priemysel zrejme za sebou. „Hoci v máji boli čísla o niečo lepšie, a obdobný trend očakávame aj počas ďalších mesiacov, na ružové okuliare je ešte zatiaľ priskoro. Nakoľko pri priemyselnej výrobe či zahraničnom obchode svoju rolu zohráva práve dopyt zo zahraničia. Inak povedané, v súvislosti s produkciou v priemysle nás musí zaujímať aj situácia a boj s pandémiou nielen u nás, ale i vo svete – u našich najväčších obchodných partnerov,“ dodala Sadovská.
Indikátory nálad sa síce podľa Koršňáka zotavujú, avšak zároveň naznačujú, že úplne zotavenie priemyslu na úrovne spred pandémie v blízkej dobe nie je pravdepodobné, a že návrat na predkrízové úrovne nebude ani zďaleka okamžitý. Aj po postupnom uvoľnení viacerých opatrení na zmiernenie šírenia koronavírusu bude európskemu aj slovenskému priemyslu niekoľko mesiacov ešte trvať, kým sa vráti do normálu.
„Aj najbližšie mesiace by teda slovenský priemysel mal vykazovať stále prevažne dvojciferné dynamiky medziročného poklesu produkcie, pričom úrovne spred krízy by mohol dosiahnuť najskôr až v druhej polovici budúceho roka, resp. v úvode roka 2022,“ povedal Koršňák. Rýchlosť zotavenia priemyslu bude závisieť podľa Koršňáka aj od úspešnosti ekonomických opatrení, ktoré prijímajú krajiny, na ochránenie svojho podnikateľského sektora i domácností, či ďalšieho priebehu pandémie, keď by prípadná druhá, či opakujúca sa vlna opäť oddialila i zotavenie priemyslu. Z pohľadu slovenského priemyslu bude kľúčové najmä zotavenie sa európskeho trhu s novými autami.
