Sporiť by sme si podľa odborníkov mali aj v prostredí nízkych sadzieb

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Prasa, pokladnička, peniaze, centy, sporenie
Foto: Shutterstock

Nízke úroky na sporení sú síce faktom súčasnosti, avšak sporiť by sme mali podľa odborníkov aj za týchto okolností. Ako skonštatoval predseda predstavenstva Asset Managementu Slovenskej sporiteľne Dušan Svitek, investovanie je na dlhé obdobie. Ak má klient prostriedky dostupné len na krátky čas, napríklad na rok, nemožno podľa neho hovoriť o investovaní a o tom, že zarobí. Zároveň dodal, že univerzálny recept, ako naložiť s úsporami v prostredí nízkych úrokových sadzieb neexistuje a treba vziať do úvahy viacero faktorov.

Ako pre agentúru SITA povedala analytička Poštovej banky Lucia Dovalová, za aktuálnymi nízkymi úrokovými sadzbami vkladových aj úverových produktov stojí politika Európskej centrálnej banky, ktorá drží hlavnú úrokovú sadzbu na nulovej úrovni už od marca 2016 a s veľkou pravdepodobnosťou aj naďalej bude. Sadzby nových vkladov na požiadanie sú v súčasnosti na Slovensku podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej len tesne nad nulovou úrovňou a sú dokonca pod priemerom eurozóny. Peniaze, ktoré ukladáme do banky, teda neprinášajú taký úrok, na aký sme boli zvyknutí dávnejšie. Aktuálne úrokové sadby na vkladoch sú podľa Dovalovej tak nízke, že nezarobia ani na infláciu.

Pre nízke úrokové sadzby z vkladových produktov sa klientom podľa Dovalovej oplatí hľadať iné alternatívy zhodnotenia svojich peňazí. Predovšetkým vtedy, ak disponujú väčším objemom voľných peňazí, pri ktorých sa ponúkajú širšie možnosti investovania. Dôležité podľa Sviteka je to, čo chce klient v dlhodobom horizonte s nasporenými prostriedkami robiť, to následne ovplyvní výber finálneho produktu.

Klasické sporenie nie je o zbohatnutí

Ako pre agentúru SITA povedala PR manažérka 365.bank Linda Valko Gáliková, klasické sporenia v bankách nie sú investičným nástrojom, na ktorom sa dá zbohatnúť, ale slúžia na odkladanie peňazí na naše budúce plány a predovšetkým na vytváranie rezervy. Rezerva slúži na prípad nečakaných udalostí, ako je strata zamestnania alebo dlhodobá práceneschopnosť. „Sú to peniaze, ktoré by sme mali mať ihneď k dispozícii, nemali by však ležať na bežnom účte, aby sme ich neminuli,“ povedala Gáliková.

To, že finančnú rezervu by sme nemali investovať a je lepšie použiť garantované bankové produkty, si myslí aj Svitek. Avšak veľa ľudí má podľa neho viac než len potrebnú finančnú rezervu na bežných účtoch alebo neefektívnych sporeniach. Ide podľa neho priemerne v rámci trhu zhruba o dve tretiny prostriedkov, ktoré by Slováci mali investovať a nemali ich nenechávať na bežných účtoch. Trh ponúka podľa Sviteka rôzne formy sporenia a investovania, od najkonzervatívnejších až po dlhodobé s istou mierou rizika.

Sporiace účty a terminované vklady sú bezrizikové, čiže výnosy sú tomu podľa Sviteka aj prispôsobené. Ak slovenské dlhopisy sa obchodujú okolo nuly, tak aj tieto produkty sa hýbu okolo nuly, nedá sa preto hovoriť o výnosoch. „Sporenie prináša skôr pocit, že sú to peniaze, ktoré nemôžem minúť, ak sa klient dostane do nepriaznivej situácie a potrebuje využiť finančnú rezervu vo výške niekoľkých mesačných príjmov. To by mali byť peniaze, ktoré sú kedykoľvek k dispozícii,“ hovorí Svitek.

Investovanie nesie so sebou riziko

Ak chceme dosiahnuť vyššie zhodnotenie, mali by sme podľa Gálikovej začať uvažovať o investovaní. Tu však treba brať do úvahy podstatne vyššiu mieru rizika a nižšiu likviditu. Voľba konkrétnych nástrojov závisí od viacerých faktorov a preferencií konkrétneho človeka. Vhodným doplnkom ku klasickému sporeniu v banke môže byť podľa Dovalovej investovanie do podielových fondov, ktoré ponúkajú rôzne možnosti. A to od menej rizikových dlhopisových až po rizikovejšie akciové fondy, ktoré ponúkajú vyššie zhodnotenie ako odmenu za podstúpené riziko.

Nie všetci ľudia majú možnosť dlhodobo investovať svoje finančné prostriedky, resp. nemajú chuť riskovať. Preto je podľa Dovalovej vhodné rozložiť svoje investičné portfólio tak, že tá časť, ktorá je investovaná do rizikovejších aktív, neohrozí ich životný štandard, ale taktiež tak, aby ich peniaze nestrácali na hodnote vplyvom inflácie. To znamená nenechať ich ležať len tak na účte. „Pravidelné investovanie, oproti jednorázovej investícii, investora „menej bolí“, ale hlavnou výhodou je, že priemeruje nákupnú cenu podielových listov, aj počas výkyvov. Treba však mať na pamäti aj to, že podielové fondy sa oplatia vtedy, keď vieme, že úspory nebudeme dlhšiu dobu potrebovať. Ide totiž o dlhodobejšiu investíciu,“ dodala Dovalová.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Dušan SvitekKatarína MuchováLinda Valko GálikováLucia Dovalová
Firmy a inštitúcie 365 bankAsset Management Slovenskej sporiteľnePoštová bankaSlovenská sporiteľňa