Koncom minulého roka úspory domácností výraznejšie narástli. Nahromadené peniaze v bankách však podľa Národnej banky Slovenska (NBS) nie sú výsledkom strachu či prehnanej zodpovednosti ľudí, ale skôr zatvorených obchodov.
Tie by sa kvôli zlepšujúcej pandemickej situácii mali postupne otvárať, a tak je na mieste otázka, ako a či vôbec tieto „vynútené úspory“ použiť. Nárast spotreby by mohol pomôcť v oživovaní slovenskej ekonomiky. Je však možné, že si ich kvôli strachu z budúcnosti mnohí radšej ponechajú.
Zatvorené obchody, plnšie peňaženky
Na účtoch sa Slovákom zdroje uložili bez toho, aby museli obmedzovať svoju celkovú spotrebu. Značná časť výdavkov domácností v ostatnom období išla na uspokojenie životných potrieb, teda napríklad na nákup potravín či bývanie.
„Pandemické opatrenia nákup týchto vecí neobmedzili a k tomu Slováci trávili v dôsledku pandémie doma ešte viac času než obyčajne,“ doplnil Michal Horváth, hlavný ekonóm NBS.
Neistota vo vývoji situácie je veľká, úspory domácností výrazne vzrástli a peniaze sa hromadia v bankách
Slováci tak ušetrili kvôli menej častým nákupom oblečenia či nemožnosti cestovať do zahraničia alebo ísť do divadla. Pomohla aj ekonomická situácia na konci roka 2020, v rámci ktorej došlo k stabilizácii príjmov mnohých domácností.
Opätovné otvorenie prevádzok podľa NBS spotrebitelia využijú na to, aby mohli znova míňať tak, ako na to boli zvyknutí pred pandémiou. Pesimistické predpovede zase upozorňujú, že domácnosti by mohli zareagovať opačne a pokračovať v šetrení, aby si vytvorili rezervu „na horšie časy“.
Šetrenie ohrozuje ekonomiku
V takom prípade by nedochádzalo k spotrebe a tým pádom ani k očakávanému oživeniu ekonomiky. „Môže sa napríklad stať, že neúmerné šetrenie na zlé časy môže tieto zlé časy ,pomôcť´ privolať,“ upozorňuje Horváth.
S nespokojnosťou spotrebiteľov s ich osobnou finančnou situáciou ráta aj analytik UniCredit BankĽubomír Koršňák. „Pandémia a nižšia spotrebiteľská dôvera by mala brzdiť spotrebu počas celej jari, keďže uvoľnenie opatrení obmedzujúcich maloobchod očakávame až v priebehu mája,“ prognózuje.
Odborníci predpokladajú, že obavy domácností z míňania peňazí ustanú až v lete. Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka to však pomôže iba tým sektorom, ktoré môžu doterajšiu stratu vykryť neskorším väčším objemom nákupov.
Hovoríme teda napríklad o obchodoch s obuvou či oblečením. Najviac postihnutých služieb či turizmu sa to netýka. Konečné slovo však majú spotrebitelia a preto všetci obchodníci čakajú, či a kde sa rozhodnú minúť „vynútené úspory“.
Rozhodnú spotrebitelia
Výhodou nárastu spotreby je podľa Petra Goliaša, riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy, práve povzbudenie ekonomiky.
„Zvýšená spotreba domácností znamená zvýšené príjmy obchodov, prevádzok služieb či reštaurácií, ktorých majitelia aj dodávatelia zamestnávajú ľudí, investujú a všetci spolu sú tiež spotrebitelia konkrétnych domácností,“ vysvetlil.
Trvalý príkaz len na úhradu účtov? Chyba, pravidelnými mesačnými platbami sa dá aj efektívne šetriť
Horváth dopĺňa, že odvážnejšie míňanie by mohlo zvýšiť životnú úroveň a zmierniť ekonomické následky, ktoré spôsobujú trvalo zatvorené prevádzky či prepúšťanie zamestnancov. Štát by tak nemusel vynakladať toľko peňazí na pomoc podnikateľom či nezamestnaným a mohol by ju zamerať na zdravotníctvo či školstvo.
Slobodná voľba spotrebiteľa
Podľa analytika Radovana Ďuranu by však takéto očakávania nemali ľudí nútiť k míňaniu. „Ľudia nie sú nástrojom ekonomiky a tá si nemôže robiť nárok na ich prostriedky“ upozorňuje analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.
Vysvetlil, že predpovede ekonómov majú len ukázať, ako sa ľudia pri nakladaní so svojimi peniazmi rozhodujú. Podľa analytika je dôležité, aby sa spotrebiteľ mohol slobodne rozhodnúť, kde ich minie. Nesúhlasí preto so silenou propagáciou nákupu slovenských výrobkov.
Domácnostiam chýbajú dostatočné rezervy, NBS upozorňuje na neschopnosť splácať úvery
Spotrebiteľ by sa mal pri nákupe rozhodnúť podľa vlastných preferencií, do ktorých môže, ale nemusí zahrnúť skutočnosť, že je produkt vyrobený na Slovensku. „My sme dnes v globalizovanej ekonomike“ pripomína Ďurana, podľa ktorého netreba zabúdať, že aj mnoho produktov, ktoré predávajú slovenskí obchodníci, sa vyrába v zahraničí. Typickým príkladom je elektronika.
Nacionalizmus nie je dobrý ani v ekonomike
Súhlasí s ním aj Horváth, podľa ktorého takýto ekonomický nacionalizmus nie je dobrým riešením ekonomickej krízy.
„Nezabúdajme, že sme otvorená ekonomika a aj nám by výrazne škodilo, keby sa inde prijímali podobné opatrenia alebo vyvíjal spoločenský tlak na nákup od domácich producentov,“ uviedol pre portál voFinanciách.sk hlavný ekonóm NBS.
Na Slovensku sa od apríla zavedie tehotenská dávka i štipendium
Spotrebiteľ by si mal preto vybrať produkt, ktorý najlepšie uspokojí jeho potreby a starosti s podporou ekonomiky by mal nechať vláde. Práve tá by podľa neho mala prevziať v tomto ohľade zodpovednosť a vytvoriť podmienky, ktoré by podporili spotrebu domácností.
„Je možné prísť s formami pomoci, ktoré by boli cielené na spotrebu v tej časti ekonomiky, ktorá je orientovaná na domáceho zákazníka, napríklad v turizme či kultúre“ dodáva Horváth.
Podporí štát spotrebu domácností?
Príkladom je reakcia viedenskej radnice počas prvej vlny pandémie, ktorá na podporu reštaurácií poskytovala poukážky na večeru. Ďurana však upozorňuje, že takéto opatrenia budú musieť zaplatiť spotrebitelia prostredníctvom daní.
Ministerstvo dopravy a výstavby SR sa prostredníctvom hovorcu Ivana Rudolfa vyjadrilo, že je pripravené sa touto témou v kontexte cestovného ruchu zaoberať. „Ak na tom bude vo vláde zhoda a nájdu sa finančné prostriedky,“ upresnil.
Podľa NBS by sme v tomto roku mohli zvážiť, či nevyužijeme dostupnosť lacných úverov pre štát, aby sme podporili príjmy domácností. Mohli by sme tým vyvážiť možnú opatrnosť ľudí a urýchliť návrat životnej úrovne na predkrízové úrovne.
Ministerstvo financií SR do uzávierky portálu na otázky týkajúce sa podpory spotreby domácností neodpovedalo.
