Sulíkovci si posvietili na Matovičovu reformu, odmietajú aj milionársku daň a navrhované zdaňovanie živnostníkov

Igor Matovič, Richard Sulík
Zľava: Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel.

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) odmieta zrušenie stropov na sociálne odvody, milionársku daň, zvýšenie dane z dividend, či navrhované zdaňovanie samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO). V tlačovej správe to uviedol predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet za SaS Marián Viskupič.

Zvýšenie zdanenia pre väčšinu SZČO

Návrh nového zdaňovania SZČO bude podľa neho znamenať zvýšenie zdanenia pre väčšinu SZČO. Liberáli si však vedia predstaviť vyššiu efektivitu štátnych podnikov, nový zamestnanecký bonus alebo flexibilné odpisy produktívneho majetku.

V návrhu daňovo-odvodovej reformy SaS identifikovala takmer dve tretiny opatrení, ktoré liberáli podporujú alebo si vedia predstaviť ich podporu, avšak vyžadujú si ďalšiu diskusiu.

„Navrhujeme, aby sme okamžite schválili tie, ktoré majú podporu celej koalície, pretože daňový systém po 18 rokoch zhoršovania potrebuje zásadné zmeny. Pri ostatných treba viac času na rokovania, aby sme vedeli povedať, či sa na ich realizácii vieme zhodnúť alebo nie,“ tvrdí štátny tajomník ministerstva hospodárstva za SaS Ján Oravec.

Nižšia DPH na reštauračné služby

Kompromis si SaS vie predstaviť aj pri nižšej DPH na reštauračné služby alebo jednotný výber poistného.

„Otázna je však úspora jednotného výberu poistného, pretože bude tak či tak potrebné kontrolovať, či občania a zamestnávatelia platia odvody. Za rizikové tiež považujeme, že navrhnutá reforma zvyšuje prerozdeľovanie peňazí daňovníkov a zvyšuje povinné výdavky štátu. Týka sa to najmä nástrojov rodinnej politiky. O tomto všetkom sa však vieme s ministrom financií ešte rozprávať,“ doplnil poslanec NR SR za SaS Peter Cmorej.

SaS na koaličnej rade predstavila ministrovi financií tzv. semafor, ktorý vyjadruje postoj strany k jednotlivým opatreniam daňovo-odvodovej reformy. Semafor je rozdelený do rôznych farieb. „Zelená znamená, že s daným opatrením súhlasíme, oranžová, že chceme o tom ešte diskutovať, červená vyjadruje náš nesúhlas, pričom za určitých okolností vieme urobiť aj kompromis, čierna farba je pre nás ‚no go‘ zóna,“ uviedol predseda SaS Richard Sulík.

Prídavok na dieťa a daňový bonus

Rodiny s aspoň jedným pracujúcim rodičom by mal štát podporovať sumou 200 eur na každé nezaopatrené dieťa až do jeho dospelosti. Prídavok na dieťa by sa mal zvýšiť z terajších 25,50 eura mesačne na 30 eur na deti do 18 rokov a na 50 eur na deti nad 18 rokov do ukončenia štúdia na vysokej škole.

Rezort financií chce dať ďalších 70 eur na dieťa na služby pre deti, ako sú krúžky, doučovanie, návštevu múzea, či posilňovne.

Daňový bonus na dieťa by sa mal pre pracujúcich rodičov zvýšiť zo súčasných 23 eur až 46 eur na 70 eur na každé dieťa do 18 rokov, vyžiada si to 269 mil. eur. Štvrtým opatrením je tzv. rekreačný bonus na dieťa pracujúcich rodičov v sume 30 eur mesačne na jedno dieťa.

Jedna daň aj poistný odvod

Zamestnanci a zamestnávatelia na Slovensku by mali po schválení daňovej reformy platiť len jeden poistný odvod a jednu daň.

Zamestnanci by platili daň z príjmu vo výške 19 % z hrubej mzdy a zamestnávatelia odvody v sume 39 % z hrubej mzdy. K tomu by mali zamestnanci s nižšími príjmami nárok na tzv. zamestnanecký bonus v sume maximálne 100 eur a zamestnávatelia nárok na odvodový bonus, ak dajú prácu študentovi alebo osobe so zdravotným postihnutím.

Podľa ministra financií Igora Matoviča by pri tomto novom daňovo-odovodovom systéme malo 99 percent zamestnancov zarobiť v čistom viac ako v súčasnosti. Súčasne sa zruší strop na platenie sociálnych odvodov.

Flexibilné odpisy majetku

Sadzba dane z príjmov pre firmy by sa mala po daňovej reforme znížiť zo súčasných 21 percent na 19 percent. Zároveň by sa mali zaviesť tzv. flexibilné odpisy majetku na produktívne investície.

Firma si tak bude môcť dodatočne znížiť základ dane o 50 percent tým, že si ľubovoľne urýchli odpis produktívneho majetku. Ďalším opatrením má byť tzv. skupinové zdaňovanie pre firmy rovnakých majiteľov. Majiteľ viacerých firiem sa bude môcť rozhodnúť pre takéto zdaňovanie, ktorým si vysporiada medzi svojimi firmami zisky a straty.

Náklady na tieto zmeny plánuje ministerstvo financií pokryť zvýšením daní z dividend zo 7 percent na 9 percent, čo by malo štátu priniesť 26 miliónov eur.

Zvýšenie dane bankám a oligopolom

Ďalším krokom je zavedenie e-faktúry, čo by malo zvýšiť príjmy štátu o 127 miliónov eur. Rezort financií chce zvýšiť dane bankám a oligopolom, resp. monopolom, z čoho očakáva príjem v sume 200 miliónov eur.

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) by mali rovnako ako zamestnanci a zamestnávatelia platiť len jednu daň a jeden poistný odvod.

Daň z príjmu by mala dosahovať 19 percent z hrubého zisku a poistný odvod by mal byť pre SZČO vo výške 29 percent z vymeriavacieho základu. Na SZČO s hrubým príjmom do 100-tisíc eur ročne sa pritom v súčasnosti vzťahuje 15-percentná sadzba dane z príjmov.

Namiesto paušálnych výdavkov by si mohli SZČO uplatňovať tzv. paušálnu daň vo výške 29 percent z hrubých príjmov. Takáto paušálna daň by bola súčtom dane z príjmov a sociálnych a zdravotných odvodov.

Ďalšie k téme

    Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
    Viac k osobe Igor MatovičMarián ViskupičPeter CmorejRichard Sulík
    Firmy a inštitúcie MF Ministerstvo financií SRSaS Sloboda a Solidarita