Takmer polovica Slovákov má nejaký úver, chýbajú im úspory

Peniaze úspory
Ilustračný obrázok. pixabay.com

Takmer polovica Slovákov má nejakú pôžičku alebo úver. Najčastejšie ich použijú na bývanie, no sú aj takí, čo pôžičku berú na splatenie iných záväzkov. Takmer tretina slovenských domácností pritom nemá žiadne úspory. Tieto závery vyplynuli z prieskumu, ktorý pre spoločnosť Kruk vypracovala firma Stem/Mark.

Peniaze si najčastejšie požičiavajú ľudia vo veku 25 až 34 rokov, nejaký úver má však aj necelá štvrtina seniorov vo veku nad 65 rokov. Najvyššie úvery majú ľudia vo veku 25 až 34 rokov a častejšie majú pôžičku domácnosti, ktorých čistý mesačný príjem prevyšuje 1 330 eur. Pôžičku či úver má však aj viac než tretina domácností s príjmom do 600 eur mesačne.

Vysoké pôžičky ľudí v strednom veku podľa riaditeľky spoločnosti Kruk Jaroslavy Palendalovej súvisia s úvermi na bývanie a hypotékami. „Pôžičky na najvyššie sumy sú pritom spravidla riadne splácané, po splatnosti najčastejšie bývajú menšie dlhy, rádovo v stovkách alebo jednotkách tisícov eur, typicky teda skôr rôzne rýchle spotrebiteľské pôžičky. Problematická je zadlženosť seniorov, ktorých jediným príjmom je starobný dôchodok a ktorí nemajú možnosť ďalšieho vedľajšieho zárobku na splácanie svojich záväzkov,“ uvádza Palendalová.

Dominuje bývanie

Účelom viac ako dvoch pätín pôžičiek je obstaranie alebo stavba vlastného bývania. Nasledujú úvery na rekonštrukciu bytu či domu, na obstaranie auta a pôžičky na zariadenie domácnosti. Trinásť percent úverov si však Slováci berú na účely splácania iných záväzkov.

Takmer tretina slovenských domácností nemá žiadne úspory. Pätina má úspory len do výšky jednomesačného príjmu, ďalšia pätina má úspory len do výšky trojmesačného príjmu. Približne každá šiesta domácnosť má úspory vo výške trojmesačného až šesťmesačného príjmu. „Práve úspory pritom budú v nasledujúcich mesiacoch hrať zásadnú rolu pri vyrovnávaní sa s ekonomickými následkami pandémie nového koronavírusu,“ konštatuje Palendalová.

Kruk zároveň očakáva, že výdavky spojené so zdravím sa zvýšia. Viac než tri pätiny domácnosti v súčasnosti utrácajú za zdravie, a teda na lieky, nehradené zdravotné pomôcky, či rehabilitácie, menej než 10 % svojho rozpočtu. Vo viac než štvrtine domácností tieto výdavky však tvoria 10 až 30 % rozpočtu. Zo 72 % ide o doplatky za lieky a nákup voľne predajných liečiv a doplnkov.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Jaroslava Palendalová
Firmy a inštitúcie Kruk