Na konci prvej vlny pandémie tretina Slovákov očakávala, že bude v najbližších mesiacoch viac sporiť. Tempo rastu úspor sa však v lete mierne spomalilo. Dôvodom, prečo začali ľudia viac siahať na svoje úspory, môže byť podľa PR manažérky 365.bank Lindy Valko Gálikovej úplný alebo čiastočný výpadok ich príjmu spôsobený práve pandémiou koronavírusu.
Podľa dát Národnej banky Slovenska na jeseň 2019 rástli úspory v bankách medziročným tempom 7 až 8 %. V tohtoročnom lete sa však tempo rastu pribrzdilo v priemere na 6,5 %. Kým v otázke sporenia zaznamenávame útlm, na bežných účtoch majú Slováci viac prostriedkov, ako v čase pred vypuknutím pandémie. Dôvodom je podľa Gálikovej presun peňazí z viazaných sporiacich produktov na bežné účty.
Termínované vklady medziročne poklesli o 11,7 %, pri vkladoch s výpovednou lehotou to bol pokles úspor o 35 %. „Keďže Slováci sa pri bežných výdavkoch neobmedzovali až tak výrazne, ako sme sa na začiatku pandémie domnievali, dočasné zníženie alebo aj krátkodobý výpadok príjmu nahrádzali úsporami, resp. presúvali ich z viazaných na bežné účty, aby ich v prípade potreby mali po ruke,“ povedala pre agentúru SITA Gáliková.
Tento rok je z pohľadu financií najťažší
Slovenské domácnosti zažívajú zrejme najťažší finančný rok. Kríza spôsobená pandémiou koronavírusu mnohým totiž znížila príjmy a viacerí boli nútení siahnuť aj na svoje finančné rezervy. Kým podľa najnovších dát Eurostatu nemá vytvorenú rezervu až 30 % ľudí, druhá vlna pandémie môže situáciu ešte zhoršiť. Podľa odborníkov sporiť treba aj v ťažkých časoch. V prípade, že rodiny rezervy minuli, je nevyhnutné rezervu opäť postupne vytvoriť. Začať sa dá aj s minimom a od nuly.
„Nemusí ísť o veľkú sumu, no sporiť sa dá aj z mála a v ťažkých časoch,“ tvrdí odborníčka na osobné financie z Partners Group SK Andrea Straková. Na to, aby rodina prekonala prípadné ťažšie finančné obdobie, je nevyhnutné mať odloženú rezervu vo výške šiestich mesačných príjmov. Pre mnohých je to podľa Strakovej nepredstaviteľná úloha. No treba si uvedomiť, že rezerva sa netvorí zo dňa na deň či z mesiaca na mesiac. Rezervu si treba nasporiť, ideálne vytvoriť si zvyk a zo sporenia urobiť pravidelnú činnosť.
Mierne zlepšenie v žalostnej situácii
Ako hovorí krajský riaditeľ a spolumajiteľ Sophistic Pro finance Radoslav Valko, hoci je situácia v našej krajine v rámci tvorenia rezervy na nepredvídateľné situácie dlhodobo žalostná, predsa len rokmi prišlo mierne zlepšenie. „Druhá vlna koronakrízy nás však vráti do roku 2013, kedy nečakaným finančným výdavkom nevedelo čeliť takmer 40 percent ľudí. A toto je optimistický pohľad, realita môže byť ešte horšia,“ tvrdí Valko.
Otázne zostáva aj to, či po opätovnom zlepšení ekonomickej situácie krajiny i finančnej situácie rodín príde to, že sa Slováci poučia a začnú šetriť. Valko je v tomto smere pesimistom. „Aj po dlhých rokoch praxe ma neustále prekvapuje postoj ľudí. Absolútne si neuvedomujú potrebu vytvárania finančnej rezervy. Keď opäť nastanú lepšie časy – nešetria a míňajú všetko, čo majú,“ povedal Valko. Ako dodal, uvedomuje si zlú situáciu mnohých ľudí, ktorí sa pre vládne opatrenia ocitli takmer bez financií, no zároveň dodáva, že v mnohých prípadoch sa pod to podpísal aj ich zlý prístup k financiám a sporeniu.
