V rozpočte sú podľa rozpočtovej rady veľké riziká. Z polpercentného deficitu môže byť sekera až 1,8 % HDP.

Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko.
Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko. Foto: SITA/Branislav Bibel

Návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky, o ktorom bude na najbližšej schôdzi rozhodovať parlament, má v sebe riziká v objeme až 1,3 % hrubého domáceho produktu (HDP) ročne. Tvrdí to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom hodnotení návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022. Za predpokladu, že sa neprijmú dodatočné opatrenia ešte do konca tohto roka, môže tak deficit verejných financií v budúcom roku podľa rozpočtovej rady dosiahnuť až 1,8 % výkonu ekonomiky. Následne by podľa rady ešte stúpal na 2 % HDP v roku 2021 a 2,5 % HDP v roku 2022. Vládou schválený návrh pritom v budúcom roku počíta so schodkom iba 0,49 % HDP a v nasledujúcich dvoch rokoch s vyrovnaným hospodárením, hoci neobsahuje oparenia, ktoré by k vyrovnanému hospodáreniu v týchto rokoch viedli.

Opakujúce sa nedostatky

„Návrh rozpočtu opakuje rovnaké nedostatky ako predošlé rozpočty. Nadhodnocuje nedaňové príjmy, podhodnocuje výdavky samospráv, zdravotníctva a Sociálnej poisťovne,“ konštatuje predseda rozpočtovej rady Ivan Šramko. Pripomína pritom, že návrh rozpočtu predpokladá znižovanie rozpočtovaného deficitu na budúci rok aj cez pokles investícií o 0,8 % HDP. „Zlepšenie hospodárenia verejných financií obmedzovaním investícií môže byť len dočasné, nakoľko odsúva potrebu investovania do nasledujúcich rokov. Obmedzovanie investícií tiež nepriaznivo vplýva na potenciálny rast ekonomiky. Na strane výdavkov by preto mali pokračovať revízie výdavkov a výsledné odporúčania by mali vo väčšej miere ovplyvňovať prípravu rozpočtu,“ dodal šéf rady.

Podľa rady tak návrh rozpočtu napriek tomu, že vláda deklaruje dlhodobú udržateľnosť ako hlavný cieľ fiškálnej politiky, tento cieľ neodráža. Rozpočtová rada pritom upozorňuje, že rozpočet nezohľadňuje prijaté opatrenia, ktoré zásadným spôsobom zhoršujú vývoj verejných financií v dlhodobom horizonte. „Nedávne zmeny v dôchodkovom systéme zhoršili dlhodobú udržateľnosť o 1 % HDP, čo by sa malo premietnuť do kompenzačných opatrení v rovnakom rozsahu tak, aby sa eliminoval negatívny vplyv týchto opatrení na dlhodobú udržateľnosť. Odsúvanie termínu dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu je v rozpore s touto požiadavkou,“ tvrdí Šramko.

Dlh v sankčných pásmach

Vzhľadom na veľkosť rizík RRZ očakáva, že dlh môže v rokoch 2019 a 2020 dosiahnuť úroveň 48,2 % HDP, čím by zostal v prvom sankčnom pásme ústavného limitu na dlh. Bez dodatočných opatrení by prehlbujúci sa deficit v kombinácii s postupným poklesom hraníc sankčných pásiem viedli v ďalších rokoch k nárastu dlhu na úrovne, ktoré by podliehali sankciám tretieho sankčného pásma.

Rozpočtová rada taktiež upozorňuje, že plnenie rozpočtových cieľov môže byť o to komplikovanejšie, že ide o rozpočet pre budúcu vládu. Jej prípadné odlišné priority totiž môžu vplývať na spôsob dosahovania rozpočtových cieľov. Príkladom je podľa rady prehodnotenie plánovaných výdavkov, ktoré môže viesť k spomaleniu ich čerpania s pozitívnym vplyvom na deficit. Na druhej strane, realizácia nových politík bez prijatia kompenzačných opatrení by mohla riziká naopak zvýšiť.

Rezort financií riziká vníma

Ministerstvo financií tvrdí, že riziká, o ktorých rozpočtová rada v hodnotení hovorí, vníma. „Treba však povedať, že rétorika analytikov je obdobná ako po minulé roky, počas ktorých sa nikdy všetky riziká nenaplnili. Rozpočet je samozrejme prioritou Ministerstva financií SR a našim záujmom je, aby bol schválený v súlade so všetkými pravidlami,“ uviedla v reakcii pre agentúru SITA hovorkyňa ministerstva Alexandra Gogová.

Ako dodala, v rozpočte verejnej správy na roky 2020 až 2022 sú na príjmovej aj výdavkovej strane zapracované zámery vlády a ďalšie tituly vyplývajúce zo schválenej legislatívy. „Prijaté tak boli opatrenia v objeme takmer 940 miliónov eur. Na zníženie ich negatívnych dopadov na deficit sme prijali reštriktívne opatrenia vo výdavkoch v objeme takmer pol miliardy eur,“ tvrdí.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Alexandra GogováIvan Šramko
Firmy a inštitúcie MF Ministerstvo financií SRRRZ Rada pre rozpočtovú zodpovednosť