Verejným financiám podľa RRZ chýba dlhodobý ozdravný plán aj ústavne ukotvená udržateľná dôchodková reforma

Euro; peniaze; ekonomika
Foto: ilustračné, thinkstock.com

Predložený návrh rozpočtu verejnej správy pre rok 2021 považuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť za realistický. Avšak konsolidačné úsilie pre roky 2022 a 2023 by malo byť podľa predsedu rady Jána Tótha oveľa ambicióznejšie. Zároveň rada odporúča prijať takú dôchodkovú reformu, ktorá dôchodkový systém z hľadiska jeho dlhodobej udržateľnosti priblíži aspoň stavu z roku 2018.

Po rokoch je tu podľa Tótha taký rozpočet, ktorý odhaduje deficity verejných financií na podobných úrovniach, ako predpoklady rozpočtovej rady. „V prvých dvoch rokoch predpokladáme, že deficity budú nakoniec miernejšie,“ skonštatoval na pondelkovej tlačovej konferencii Tóth. Štrukturálne saldo, ktoré ukazuje, aký by bol vykázaný deficit, ak by sme boli v reálnych časoch a nie v kríze, rada odhaduje okolo úrovne 5 % HDP na konci roka 2023. Saldo, ktoré by malo stabilizovať dlh, aby nerástol, sa odhaduje niekde okolo 3 %.

Kríza skončí v budúcom roku

Konsolidačné úsilie pre roky 2022 a 2023 by malo byť podľa rady oveľa ambicióznejšie, ako ho predpokladá návrh rozpočtu verejnej správy. Rada odporúča pripraviť konkretizovanú trajektóriu konsolidácie pre roky 2022 a 2023 spolu najmenej o 1,5 % HDP. K ambicióznejšej konsolidácii by vláda mala pristúpiť podľa Tótha aj preto, že v týchto rokoch bude možné skĺbiť konsolidáciu s podporou ekonomiky z európskych zdrojov fondu obnovy. Rada odhaduje, že koronakríza skončí v budúcom roku. Je tu totiž predpoklad dostupnosti vakcíny.

Pesimistický scenár hovoriaci o silnej druhej vlne pandémie hovorí, že deficit verejných financií by mohol ísť k ôsmim percentám HDP v roku 2023. Pravdepodobnejší je však podľa Tótha optimistickejší scenár, že príde aj čerpanie prostriedkov z fondu obnovy, ktoré by malo prísť v roku 2022. To znamená zdroje pre ekonomiku a znižovanie deficitu a dlhu. V takom prípade deficit by mohol byť okolo úrovne 5 % HDP.

Vysoké zadlženie

Tým, že máme vysoké deficity, prekračujú úrovne, ktoré by stabilizovali dlh. Sú podľa Tótha neudržateľné. Analýza rady hovorí, že najväčším zdrojom deficitu, ktorý vznikol, je hospodárska politika pred krízou. Na konci dobrých časov sme mali tak nastavené výdavky, najmä v rozpočtovej politike, že to podľa Tótha znamenalo základ pre deficit 3,5 % HDP. Samotná kríza mala dodatočný značný dopad a najmä okamžitý, až 4 % HDP. Ale veľká časť toho dopadu je podľa Tótha jednorazovejšieho charakteru. „Keď kríza pominie, čiastočne to vyrieši problém, ale máme tu stále trendy v rozpočtovej politike z minulosti,“ povedal Tóth.

Slovensko vykazuje zároveň vysoké zadlženie. V dobrých časoch nenastal podľa Tótha dostatočný pokles, aby sme boli pripravení na zlé časy. Do krízy sme mohli podľa neho vstupovať s vyrovnaným rozpočtom a s dlhom nižším o takmer 10 percentuálnych bodov na úrovni najviac na 39,1 % HDP. „Dobré časy sme nevyužili na to, aby dlh dostatočne poklesol,“ povedal Tóth.

Dôchodky sú nestabilné

Výrazný vplyv na dlhodobú udržateľnosť má podľa rady dôchodkový systém. Systém je finančne nestabilný, nemáme dostatok príjmov na to, aby sme vyplácali dôchodky o 50 rokov. Ak by sme do systému nedávali žiadne nové prostriedky, dôchodky by museli klesnúť o tretinu, alebo o jednu štvrtinu. Je tu teda priestor pre opatrenia. „Ak sa nerozhodne o tom, že odvody sa budú zvyšovať, tak túto situáciu považujeme za dlhodobo neudržateľnú,“ uviedol Tóth.

Vláda pripravuje reformu dôchodkového systému. Rada víta snahu ústavným spôsobom ukotviť základné princípy dôchodkového systému aj s ohľadom na jeho udržateľnosť. Dôležitý však bude celkový príspevok tejto reformy k finančnej stabilite dôchodkového systému do budúcnosti. Rada odporúča prijať takú dôchodkovú reformu, ktorá dôchodkový systém z hľadiska jeho dlhodobej udržateľnosti priblíži aspoň k stavu z roku 2018.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ján Tóth
Firmy a inštitúcie RRZ Rada pre rozpočtovú zodpovednosť