Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Vláda, Robert Fico
2
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Predseda vlády Robert Fico počas tlačového vyhlásenia po schválení programového vyhlásenia vlády. SITA/Jakub Julény
2. 05. 2016 10:42 Aktuality od voFinanciach.skSITA

Ak vláda dodrží plány, zmeniť dlhovú brzdu nepotrebuje

Nový kabinet si dal znovunastolenie diskusie o otvorení dlhovej brzdy do programového vyhlásenia.

Ak to vláda myslí vážne so svojimi rozpočtovými cieľmi obsiahnutými v programe stability, žiadnu zmenu dlhovej brzdy nepotrebuje. Konštatoval to na pondelňajšej tlačovej konferencii člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ľudovít Ódor. Kabinet pritom v minulý týždeň schválenom programe stability síce ustúpil od ambície vyrovnaného rozpočtu v roku 2018, navrhuje však mierne prebytkový rozpočet verejnej správy už o rok neskôr, teda v 2019.

Zmena metodiky nemusí byť problémom
„Treba si uvedomiť, že ak vláda pôjde podľa tých plánov, ktoré má v oblasti deficitu, tak ju dlhová brzda nejakým spôsobom nelimituje. To znamená, že nie je ani nejaký dôvod hľadať dodatočný priestor, ak teda tie plány, ktoré sú v programe stability, platia,“ povedal Ódor. Šéf rozpočtovej rady Ivan Šramko však pripúšťa, že zmena metodiky pri posudzovaní úrovne dlhu z hrubého dlhu na čistý by nemusela byť problémom. Dôležité by však podľa neho bolo, aby v takom prípade bol čistý dlh nezávisle vykazovaný a potvrdzovaný Eurostatom, aby teda nešlo o číslo vyplývajúce z nejakých prepočtov napríklad na ministerstve financií.
Úprava dlhovej brzdy tak, aby umožňovala vyššie investície, by však podľa Šramka už problémom byť mohla. „Postaviť to na tom, že momentálne sa dokážeme lacno refinancovať je z dlhodobého problémom, pretože to obdobie nízkych úrokových sadzieb pre štátne dlhy nebude trvať donekonečna,“ tvrdí. Z pohľadu dlhovej brzdy a filozofie zákona je totiž jedno, akým spôsobom dlh vzniká, či z investícií, alebo z prevádzky. „Ale treba si počkať na nejaký konkrétny návrh, ako by to malo vyzerať a potom k tomu dáme aj ako rozpočtová rada oficiálne stanovisko,“ dodal Šramko.

Pomohli by výdavkové limity
Podľa Ódora by však bolo, aj vzhľadom na vlaňajšie výsledky rozpočtu verejnej správy, na mieste skôr zavedenie výdavkových limitov. Vlaňajší deficit totiž napokon podľa Eurostatu dosiahol až takmer 3 % hrubého domáceho produktu, kým rozpočtovaný bol na úrovni 2,49 % výkonu ekonomiky. „To čo naznačuje aj plnenie roka 2015 je, že prioritnejšou otázkou môžu byť skôr výdavkové limity, ktoré by nejakým spôsobom obmedzovali navýšenie výdavkov oproti štátnemu rozpočtu, aby zabezpečili ľahšie splnenie plánovaných deficitov,“ konštatoval člen RRZ.
Znovunastolenie diskusie o otvorení dlhovej brzdy avizuje nová vládny kabinet v samotnom programovom vyhlásení. Zámerom má byť po širokej odbornej a politickej diskusii nájsť ústavnú väčšinu potrebnú na reformu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Cieľom má byť pritom najmä dosiahnuť neutralitu tzv. dlhovej brzdy pri riadení verejného dlhu naviazaním sankčných pásiem ústavného zákona na čistý verejný dlh namiesto hrubého verejného dlhu, zohľadnenie strategických verejných investícií pri uplatňovaní sankcií a nastavenie parametrov sankčných pásiem podporujúcich hospodársky rozvoj Slovenska.

Stará téma
Rozhovory o možnom otvorení ústavného zákona a jeho zmene tak, aby bral do úvahy čistý dlh a uvoľnil štátu ruky pri riadení dlhu, sa v posledných rokoch objavovali častejšie, k samotnej zmene však zatiaľ nedošlo. Proti takejto zmene, ktorá by umožnila štátu vyššie predzásobenie hotovosťou, sa v minulosti nestavali ani predstavitelia vtedajšej opozície, ani vlády. Nikdy však neskončili pri konkrétnom návrhu. Minister financií Peter Kažimír však ešte v októbri minulého roka pripustil, že po tohtoročných parlamentných voľbách by sa podobné rozhovory mohli zopakovať.
Kažimír pritom aj vlani vyhlásil, že súčasné nastavenie dlhovej brzdy spôsobuje určité problémy, najmä pri riadení štátneho dlhu. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti totiž pri sankčných pásmach dlhu berie do úvahy hrubý dlh, ktorý zahŕňa aj hotovostnú rezervu štátu na jeho účtoch. Teda peniaze, ktoré nespotrebuje, ale ich má pripravené na financovanie svojho dlhu. Správca dlhu, štátna Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, tak musí pri predajoch štátnych cenných papierov dávať pozor aj na to, aby si nepožičal priveľa a nezvýšil tak úroveň dlhu nad stanovenú úroveň. Pri výhodných podmienkach na finančných trhoch sa tak štát nemôže zásobiť väčšou hotovosťou, ako mu umožňujú pravidlá ústavného zákona.

Odporúčané články

MF: Dlh má mimo sankčných pásiem dostať pokračujúce znižovanie deficitu Uznesenie k dlhovej brzde schválili. Na zmenu ústavného zákona to však nevyzerá.

Témy

Diskusia

Bezplatné novinky emailom z financií raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Neprehliadnite

Čo sa v Smere deje, bože môj… (komentár) Kočnerovou Threemou sa zaoberá aj inšpekcia, vyšetruje možné vynášanie informácií policajtmi Prepustení baníci by mohli dostať aj ďalšie odškodnenie, ale návrh Smeru má viacero nedostatkov ŠK Slovan si musí podľa hrdinu Abenu v odvete veriť, tréner Kozák túži po solúnskej rozprávke Saková nepodporila zvyšovanie platov vojakov, žiada rovnaké podmienky pre políciu aj hasičov

Aktuálne témy

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.

X