Nízky príjem, ale aj zlá platobná história. Aké sú najčastejšie problémy pri schvaľovaní hypotéky?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Hypotéka
Problémy pri žiadosti o hypotéku môže spôsobiť niekoľko faktorov. Foto: ilustračné, Thinkstock

Predstavu o vlastnom bývaní Slovákom sťažujú rastúce ceny stavebných materiálov ako aj ceny nehnuteľností. Peniaze neušetrí ani nákup bytov z druhej ruky.

Napríklad len v Bratislave táto forma bývania podľa správy analytikov z Bencont Investments medziročne stúpla o 14,1 percenta.

V praxi tak za meter štvorcový v už obývanom byte zaplatí kupujúci 3177 eur, zatiaľ čo meter štvorcový novostavby ho bude stáť 4010 eur.

Do kedy bude tento rast cien trvať, záleží podľa odborníka na reality Viktora Obtuloviča od viacerých faktorov, napríklad od dopytu po nehnuteľnostiach, ktorý je obrovský. Len v Bratislave totiž chýba 70 000 bytov.

Druhým dôležitým faktorom je financovanie kúpy nehnuteľnosti. „Rast cien by sa teda mohol zastaviť vtedy, ak by si už ľudia neboli schopní zobrať hypotekárny úver,“ uviedol Obtulovič.

Oblasť hypoték sa nemení

K tomu zatiaľ vo zvýšenej miere nedochádza, čo potvrdila aj hovorkyňa Tatrabanky Simona Miklošovičová, podľa ktorej ani pandemický rok 2020 nepriniesol v priemere zvýšenú mieru neschválených úverov.

Podobne ostávajú nezmenené aj dôvody neschválenia hypotéky, medzi ktoré často odborníci zaradzujú nedostatočnú bonitu klienta, čo v praxi znamená, že klient nekvalifikuje na poskytnutie úveru.

Klient má buď nízky príjem alebo má vysoké výdavky napríklad na už existujúce úvery,“ vysvetlila Marta Cesnaková, hovorkyňa Slovenskej sporiteľne.

Získanie hypotéky môže prekaziť zlá platobná história žiadateľa, konkrétne jeho záznam v úverovom registri napríklad pre nesplácanie minulých úverov.

Rozhoduje aj doba podania žiadosti

Častým problémom sú aj nedostatočné úspory, na ktorých výšku by mal klient myslieť v predstihu. Podľa hovorkyne Československej obchodnej banky, Anny Jamborovej totiž v súčasnosti už nie je možné, aby niekto získal 100-percentnú hypotéku.

Jej maximálna výška sa môže pohybovať v rozmedzí 80 až 90 percent. Žiadatelia by však mali pamätať na to, že aj množstvo vysokých úverov, ktoré by pokrývajú viac ako 80 percent kúpnej ceny nehnuteľnosti je obmedzené.

Nariadenie Národnej banky Slovenska totiž stanovuje, že takéto vysoké úvery môžu tvoriť maximálne 20 percent nových úverov banky.

Preto Cesnaková poradila klientom, aby o vysoké hypotéky žiadali na začiatku štvrťroka. „ Majú vtedy väčšiu pravdepodobnosť, že sa im ‚ujde‘ z vyššie spomínaných prípustných 20 percent,“ vysvetlila hovorkyňa.

Problémy môže spôsobiť aj spoludlžník či politika banky

Problémom pre banky môže byť aj rizikový typ príjmu žiadateľa. Napríklad sa môže nachádzať v skúšobnej dobe, výpovednej lehote alebo môže byť zamestnaný príliš krátko.

V takom prípade podľa Miklošovičovej pomôže spoludlžník, ktorý môže pomôcť žiadateľovi získať vyšší úver. Aj pri ňom však platia rovnaké podmienky posudzovania, teda tak isto by nemal mať vysoké dlhy, či záznamy o ich neplatení.

Zamietnutie žiadosti má však v niektorých prípadoch na svedomí úverová politika tej ktorej banky. „Pokiaľ klient nepochodí v jednej banke, je možné, že iná banka jeho situáciu posúdi inak a úver mu môže schváliť,“ potvrdila Eva Šablová zo spoločnosti FinGO.sk.

Bežným príkladom je odlišné posudzovanie príjmu z podnikania, ktorý môže jedna banka uznať len na úrovni 10 percent, zatiaľ čo druhá vie akceptovať až 60 percent tržieb.

Deje sa tak aj pri akceptácií nehnuteľnosti bankami. Napríklad chýbajúci zápis vedľajšej stavby môžu niektoré banky akceptovať aj bez nutnosti opráv, zatiaľ čo iné banky budú žiadať zosúladenie skutočného a právneho stavu.

Detailný prieskum trhu, preto môže klientom pomôcť vyhnúť sa zbytočným zamietnutiam zo strany banky.

Existuje aj alternatíva

Existuje však aj možnosť pre ľudí, ktorí hypotéku predsa len nikde nedostali, prípadne ju z rôznych dôvodov nechcú využiť.

„ Najčastejšie sa na tento účel využívajú úvery stavebných sporiteľní bez ručenia nehnuteľnosťou,“ objasnila Šablová.

V niektorých prípadoch totiž dosahujú limit až 50 000 eur a majú oveľa dlhšiu splatnosť než spotrebné úvery, ktoré môže klient získať maximálne na 8 rokov.

Na druhej strane splátky stavebného úveru rozložené na 20 či 30 rokov domácnosť z finančného hľadiska toľko nezaťažia.

Stále však z pohľadu odborníkov platí, že najlepším scenárom je kúpa nehnuteľností z vlastných úspor, ktoré úver alebo hypotéka iba dopĺňa.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Anna JamborováEva ŠablováMarta CesnakováSimona MiklošovičováViktor Obtulovič
Firmy a inštitúcie Bencont InvestmentsČSOB Československá obchodná bankaFinGO.skNárodná banka SlovenskaSlovenská sporiteľňaTatrabanka