Za nákupy si Slováci opäť priplatia, nemôže za to len pandémia

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Obchod, potraviny
Potraviny tvoria výraznú časť výdavkov slovenských domácností. Foto: ilustračné, Getty Images

Za týždenný rodinný nákup zaplatili Slováci v júni zase viac. Pritom v rámci Vyšehradskej štvorky sú u nás ceny potravín dlhodobo najvyššie. Bežná návšteva obchodu totiž v susedných Čechách vyjde v priemere o 16 percent menej, v Maďarsku o 20 percent a v Poľsku tento rozdiel dosahuje až 30 percent.

„Priemerná štvorčlenná rodina s dvoma nezaopatrenými deťmi do 14 rokov tak minie aktuálne mesačne viac ako 330 eur na potraviny a nealkoholické nápoje,“ uviedla ekonomická analytička FinGO.sk Lenka Buchláková.

Bežné potraviny sa zdražovaniu nevyhnú

Ako vyplýva z odpovedí odborníkov, ktorých oslovili portál voFinanciách.sk, tento trend sa zrejme nezmení a ceny základných potravín budú stúpať.

Napríklad cena vajec medziročne narástla o 10 percent a podľa Buchlákovej nemožno predpokladať, že na tejto úrovni zostane. Každý mesiac za ne spotrebitelia zaplatia o 5 centov viac, čo v praxi znamená, že súčasná cena 1,56 eura za 10 vajec by sa týmto tempom mohlo do decembra vyšplhať na 1,81 eura.

Viniť pritom nemožno chovateľov, ale vonkajšie okolnosti. Napríklad vtáčiu chrípku, ktorá sa objavila v niekoľkých európskych krajinách, najmä v Poľsku, ako aj rast ceny pšenice, ktorá je súčasťou kŕmnych zmesí.

Jej slabšia úroda tento rok môže podľa odhadov Svetového ekonomického fóra zvýšiť jej cenu o viac ako tretinu. Z tohto dôvodu netreba očakávať pokles cien nie len vajec, ale ani hydinového mäsa či chleba a ostatného pečiva.

Bez pomoc štátu

Za chlieb v súčasnosti Slováci síce platia len o 4 centy viac v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka, avšak pekári a cukrári už avizovali, že budú rokovať so svojimi obchodnými partnermi o úprave odbytových cien pečiva a chleba.

„Slovenskí pekári už viac ako rok vyrábajú bez akejkoľvek pomoci štátu, pretože boli vylúčení z protipandemickej pomoci,“ hovorí riaditeľ Slovenského zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Lapšanský.

Práve táto nečinnosť v kombinácii so spomínaným rastom surovín podľa neho zvyšuje výrobné náklady, na ktoré musia pekári reagovať.

Zlá úroda hrozí aj v prípade cukrovej trstiny, a tak sa tohtoročná príprava džemu či kompótov gazdinkám môže predražiť. Už v súčasnosti možno cukor v priemere kúpiť za 0,73 eura za kilo, pričom nie je vylúčené, že stúpne na 0,86 eura ako v roku 2017.

Zdravší životný štýl peňaženky neuchráni

Pre pretrvávajúci africký mor ošípaných v Ázii zase podľa Jany Holéciovej, hovorkyne Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, rastie odbytová cena bravčového mäsa. Je o neho záujem najmä v Číne, ktorá len minulý rok musela zabiť polovicu svojich ošípaných.

Kilogram bravčového karé na nedeľný obed preto stojí slovenskú rodinu približne 5 eur.

Príplatkom za jedlo sa nevyhnú ani vegetariáni. Štatistický úrad SR (ŠÚ SR )pri porovnaní cien zistil nárast o 5 percent oproti minulému roku pri ovocí a zvýšenie o 2,1 percenta pri zelenine.

O 7,7 percenta zaplatia viac aj ľudia, ktorí konzumujú alkohol a cigarety, avšak s výnimkou vína. Kvôli prebytkom na trhu si podľa Jaroslavy Kaňuchovej Pátkovej zo Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska nemôžu vinári dovoliť zdvihnúť ceny.

Zvyšovanie cien je podľa Holéciovej potrebné vnímať triezvo, pretože aj potravinári potrebujú dostať za svoje produkty adekvátne zaplatené. „Nikto sa nezamýšľa nad tým, keď sa zvýšia ceny nejakého spotrebného materiálu alebo tovaru, ale keď sa idú zvýšiť ceny potravín, tak všetci z toho robia obrovské haló,“ povedala.

Drahší obed kvôli dezinfekcii

Zdražovanie je citeľní aj v oblasti služieb, kde ceny tlačí hore vyšší spotrebiteľský dopyt aj takzvané hygienické príplatky. Reštaurácie či kaderníctva musia pre pandémiu nového koronavírusu spĺňať vyššie hygienické štandardy, ak chcú ostať pre zákazníkov otvorené, a svoje vyššie náklady tak premietajú do cien.

Pre porovnanie, za rovnakú večeru podľa ŠÚ SR zaplatil vo svojej obľúbenej reštaurácií spotrebiteľ v máji o 3,6 percenta viac než pred rokom.

Systematicky rastie aj cena benzínu, ktorá od prvého januárového týždňa dosiahla v priemere za liter o 20 centov viac. Napriek tomu sa stále oplatí pred cestou do zahraničia tankovať na Slovenku. Liter benzínu stál začiatkom júna 1,39 eura, zatiaľ čo v Chorvátsku 1,44 eura.

Ušetria aj tí dovolenkári, ktorí sa rozhodnú stráviť leto doma, pretože kúpaliská zdražovanie vstupného v júni neavizovali. „Ceny sme zachovali na úrovni minulých rokov,“ uviedol Igor Mráz, riaditeľ Tatralandie.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Igor MrázJana HoléciováJaroslava Kaňuchová PátkováLenka BuchlákováMilan Lapšanský
Firmy a inštitúcie FinGO.skSlovenský zväz pekárovSlovenský zväz pekárov cukrárov a cestovinárovSPPK Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komoraŠtatistický úrad SRSvetové ekonomické fórum (WEF)TatralandiaVofinanciach.skZväz vinohradníkov a vinárov Slovenska