Zákon platí aj pre kryptomeny. Okrem obchodovania sa dajú dediť či darovať

Bitcoin bankomat
Menej regulácie pri kryptomenách neznamená, že spotrebitelia v tejto oblasti nemajú žiadne práva. SITA/AP Photo/Jeff Chiu

Bitcoin, Tron či Monero. Podľa hlavného ekonóma Next Finance Vladimíra Pikoru ich mnohí ľudia považujú za nové zlato. Odborníci však upozorňujú na nedostatočnú reguláciu používania kryptomien. Aj keď jej prvé návrhy zverejnila Európska komisia v septembri 2020, skoré zavedenie do praxe sa nepredpokladá.

To však neznamená, že pre majiteľov virtuálnej meny žiadne pravidlá neplatia. Musia napríklad platiť dane, ale môžu tiež požadovať ochranu svojich práv na súde.

Ide to aj bez definície

Aj keď pojem „kryptomena“ v slovenskej legislatíve nie je definovaný, nebráni to jej používaniu. Podľa právneho experta Marcela Štepanovského zo spoločnosti Lysina – Roško & Partners ich môžeme označiť za hnuteľnú nehmotnú vec.

Kryptomeny môžu byť teda predmetom vlastníctva a možno s nimi nakladať rovnako ako s inými vecami. Napríklad ich predať, kúpiť, darovať či dokonca zdediť.

Práve kúpa a predaj sú slová, ktoré sa najčastejšie s kryptomenami spájajú, pretože do nich v súčasnosti mnoho ľudí investuje. Napríklad len hodnota samotného Bitcoinu sa v apríli 2021 priblížila k sume 65-tisíc dolárov za kus.

Viac pravidiel, menej anonymity

Kvôli takejto popularite sa o kryptomeny už začínajú zaujímať úrady. Existuje totiž domnienka, že môžu slúžiť ako platidlo pre organizovaný zločin či terorizmus.

Aj Národná rada SR v jeseni 2020 stanovila prvé povinnosti pri predaji kryptomien tak, aby sa zabránilo praniu špinavých peňazí. Týkajú sa najmä podnikateľov, ktorí poskytujú služby uloženia kryptomeny alebo jej zmeny na eurá či inú menu.

Musia napríklad overovať identitu klientov ešte predtým, než im kryptomenu uložia alebo vymenia a nahlasovať neobvyklé obchodné operácie na polícii, konkrétne  finančnej spravodajskej jednotke.

„V prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne nakúpiť alebo vymeniť virtuálne aktívum v jeho vlastníctve prostredníctvom zmenárne, je povinný podriadiť sa požiadavkám zo strany poskytovateľa služieb zmenárne na overenie jeho totožnosti,“ vysvetľuje Štepanovský.

Povinnosť platiť daň z príjmu ostáva

Pre bežných nakupujúcich však výrazne zmeny nenastali. Netreba zabúdať na povinnosť odviesť dane v prípade dosiahnutia zisku z kryptomien. Nezdaňuje ich kupujúci, ale predávajúci.

Ak je ním fyzická osoba, ktorá vôbec nepodniká, musí zaplatiť daň z celej predajnej ceny, ktorú si môže znížiť o skutočné výdavky, ktoré pri predaji vynaložil. Môže ísť napríklad o faktúru za telefón.

Ak by však kryptomenu predával živnostník, môže si uplatniť pri daňovom priznaní vyššie výdavky. Konkrétne paušálne výdavky vo výške 60 percent, maximálne však do sumy 20 000 eur.

Aby však zaplatil nižšiu daň, musí získanú virtuálnu menu zaradiť do svojho obchodného majetku.

Kryptomeny sa môžu aj dediť

Daň z príjmu neplatí ten, kto sa rozhodne kryptomenu darovať alebo odkázať v poslednej vôli.

„Pri dedičstve je potrebné vopred upozorniť, že je nevyhnutné, aby dedičia mali možnosť získať informáciu o prístupe k peňaženke virtuálnych aktív, kde sú aktíva držané,“ upozorňuje Štepanovský.

Inak povedané, dedičov je nutné informovať aj o prístupových údajoch ku kontu, kde sú kryptomeny uložené. V opačnom prípade by sa fakticky k dedičstvu nemuseli dostať.

Podľa Štepanovského je možné takýto údaj uložiť u notára, v banke alebo rovno uviesť v závete. Aj tu je však potrebné rátať s poplatkami u notára.

S Bitcoinom na súd

Človek sa môže kvôli kryptomenám obrátiť aj na súd, či už kvôli ochrane vlastníctva alebo, aby si zabezpečil vyplatenie dlhu.

„Kryptomeny môžu byť predmetom súdneho sporu, nakoľko v tejto súvislosti hovoríme o relevantných právach, požívajúcich súdnu ochranu,“ potvrdil pre Webnoviny.sk Viktor Feťko z advokátskej kancelárie Hronček & Partners.

Ako príklad uvádza situáciu, kedy jedného Slováka pripravili o vložené peniaze bez právneho dôvodu. Zahraničnú firmu, ktorá mu poskytla služby v súvislosti s činnosťou brokera, respektíve burzy, preto podozrievali z podvodu.

Rozbiehajúce sa spory v tejto oblasti potvrdzuje aj Štepanovský, ktorý však upozorňuje, že zatiaľ neeviduje žiadne záväzné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré by sa týkalo virtuálnej meny.

Kryptomeny zákon nebude ignorovať

Práve súdna prax môže byť jedným z nástrojov, ktoré budú do budúcna vymedzovať pravidlá kryptomien. Štepanovský totiž predpokladá sprísňovanie pravidiel týkajúcich sa zamedzovania príjmov z trestnej činnosti.

Na Slovensku je podľa neho možný aj nemecký model, v rámci ktorého musia jednotlivé spoločnosti, ktoré zabezpečujú predaj, nákup, výmenu či uloženie kryptomien požiadať príslušnú národnú banku o licenciu.

Advokát Róbert Hronček zase v tejto oblasti predpokladá aj zvýšenie ochrany spotrebiteľov. Do budúcna sa ráta aj so spomínanou zákonodarnou iniciatívou Európskej komisie z roku 2020.

To by mohlo priniesť do praxe napríklad takzvaný „whitepaper“, ktorý by fungoval ako určitý ekvivalent cenných papierov v oblasti kryptomien. Aj pri rýchlom legislatívnom procese však jeho praktické uplatňovanie môžeme podľa Hrončeka očakávať najskôr až koncom roka 2022.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Marcel ŠtepanovskýRóbert HrončekViktor FeťkoVladimír Pikora
Firmy a inštitúcie EK Európska komisiaHronček & PartnersLYSINA - ROŠKO & PARTNERSNárodná rada SRNext FinanceNS Najvyšší súd SRRóbert HrončekWebnoviny.sk