Najskôr pandémia koronavírusu a následne inflácia zmenili vzorce spotrebiteľských nákupov. Novým štandardom na spotrebiteľskom trhu tovarov a služieb je permanentná zmena nákupného správania.
S pandémiou sa rozbehlo on-line objednávanie tovarov a služieb, so zložením masiek nákup rúžov a pleťovej kozmetiky, so zdražením dovoleniek masívne cestovanie do zahraničia. Zväčša dočasne.
Tradičné vzorce prestávajú fungovať
Nestálosť, s akou spotrebitelia reagujú na nové udalosti na trhu či narušenia ich kúpyschopnosti, vnáša neistotu na maloobchodný trh. Ten je z druhej strany atakovaný cenami energií či nestabilnými komoditnými trhmi. Maloobchodníci sa podľa konjunkturálnych prieskumov vážne obávajú situácie v tomto roku. Navyše sú zneistení budúcimi vzťahmi s dodávateľmi.
Ukrajinci minú na Slovensku za mesiac viac ako pred utečeneckou vlnou za celý rok
Spotrebiteľský dopyt je v tejto situácii nepredvídateľný, obchodníkov drží v strehu. Už od pandémie. Po šoku, ktorý v priebehu roka 2020 spôsobil pokles spotrebiteľského dopytu, slovenské domácnosti začali rýchlo dobiehať vynútený výpadok spotreby.
Už v druhom štvrťroku 2021 nakúpili viac tovarov a služieb ako pred pandémiou. Vyhliadky finančnej situácie boli dobré, spotrebiteľská nálada a výdavky rástli. Obchodníkom ubúdali zásoby tovaru. Až do ďalšieho šoku z vojny na Ukrajine a inflácie, aká tu nebola 22 rokov.
Do hry vstúpila vysoká inflácia
Inflácia naštrbila dôveru spotrebiteľov v ekonomiku. Spotrebitelia sú podľa štatistikov čoraz skeptickejší pri pohľade na svoju budúcu finančnú situáciu. V tržbách to už cítia hyper- a supermarkety, čerpacie stanice či reštaurácie. Ich predpoklady predaja boli vyššie.
Ani Black Friday nenaplnil očakávania obchodníkov. E-shopy hlásia slabší obrat v porovnaní so štandardnými rokmi, nieto ešte s pandemickým rozmachom elektronického obchodu. Maloobchodné predajne počítali s vyšším dopytom, teraz im zostáva viac tovaru na sklade. Situácia však nie je ani zďaleka taká kritická, ako počas pandémie.
Aký je slovenský spotrebiteľ?
Slovenský spotrebiteľ je čoraz citlivejší na ceny. Vyplýva to z prieskumov, ukazujú to nižšie predaje v období drahých pohonných hmôt. Domácnosti nakupujú v zľavách, uprednostňujú produkty privátnych značiek, vyhľadávajú lacnejšie a kratšie dovolenky.
Spotrebiteľ je zároveň digitálne zdatný v online nakupovaní. Cez internet podľa tohtoročného prieskumu Eurostatu nakupuje 65 percent ľudí, najviac z okolitých krajín a viac, ako je priemer EÚ (56 percent). Vyšší sklon k online nákupom, než je zvykom v EÚ, majú nielen produktívne osoby, ale tiež slovenskí seniori, nezamestnaní či osoby s nižším vzdelaním.
Citlivosť na ceny a digitálna zdatnosť
Citlivosť na ceny, digitálna zdatnosť, ale aj blízkosť prihraničných obchodov v susedných krajinách robí zo zákazníka vyhľadávača výhodných ponúk. A to aj bez personalizovanej ponuky, v ktorej zas slovenský maloobchod mierne zaostáva za európskym štandardom.
Služby umelej inteligencie či inteligentné senzory využíva podľa Eurostatu v nižšej miere, ako v EÚ. Slovenský maloobchod je silný v inteligentnom riadení logistiky, zaostáva v zákaznícky orientovaných systémoch na podporu predaja.
Česi a Rakúšania sú šetrnejší
Aj keď sú slovenskí spotrebitelia opatrnejší, v spotrebe sa doposiaľ neuskromnili. Minimálne v porovnaní s českými alebo rakúskymi spotrebiteľmi, ktorí si utiahli opasky najviac spomedzi krajín EÚ. S obnovovaním spotreby po pandémii sa neponáhľajú ani Íri, Španieli či Nemci.
Finančná ofenzíva slovenských domácností sa tento rok presunula do spotreby. Spotrebitelia čerpajú z úspor, vklady v bankách im klesajú. Dobiehaním odloženej spotreby míňajú svoju budúcu spotrebu. Pomáha stabilný trh práce, nezamestnanosť pokračuje v poklese a zamestnanosť presiahla predpandemickú úroveň. Spotrebu financujú nielen pracovné príjmy, ale aj rôzne sociálne výpomoci.
Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová varovala vlády pred nadmernými výdavkami v rámci podpory spotrebiteľov zasiahnutých vysokých cenami energií. Upozornila, že takáto finančná pomoc musí byť dočasná a zacielená na ľudí, ktorí ju najviac potrebujú. V opačnom prípade by totiž výdavky mohli zvýšiť dopyt, a tým aj infláciu.
Zastropovanie cien energií pre domácnosti je nádejou pre obchodníkov, že domácnosti budú pokračovať v spotrebnej ofenzíve. Tá je nezvyčajne odolná pri doterajšej vysokej inflácii.
Prípadné neschválenie cenových stropov by skresalo tržby za niektoré menej nevyhnutné tovary a služby, ktorých sa spotrebiteľ ľahšie vzdáva. Utrpeli by reštaurácie, hotely, kaderníctva a ostatné služby osobného charakteru či predajcovia luxusu, áut a tovarov s dlhodobou spotrebou.
Druhou stranou mince je, že zastropovanie cien pre domácností môže vyústiť do dlhšie trvajúcej, vleklej inflácie.
