Vojna na Ukrajine: Rusi bombardujú Charkov každú hodinu, Baykar dodá drony a Francúzi možno strely Exocet (online)

Vojna na Ukrajine, Kremenčuk
Ukrajinskí vojaci stoja pred zničeným obchodným centrom, ktoré zasiahla ruská raketa. Kremenčuk, 27. jún 2022. Foto: SITA/AP.

Rusko bombarduje východoukrajinské mesto Charkov „každú hodinu“. Povedal to starosta tohto druhého najväčšieho mesta Ukrajiny. „Charkov bombardujú ráno, bombardujú cez deň, bombardujú v noci. Všetko to bombardovanie prichádza z územia Ruskej federácie, z Belgorodskej oblasti,“ povedal starosta Ihor Terechov.

Viac o téme: Vojna na Ukrajine

Cieľom podľa jeho slov je „zničiť nás ako národ“. Intenzita ostreľovania sa podľa starostu v posledných dňoch zvýšila. Dodal, že terčom bombardovania sú priemyselné zóny a podniky, ktoré nemajú nijaké spojenie s armádou. Informuje o tom portál cnn.com.

Rusko v ostatných dňoch spustilo nezvyčajne intenzívnu vlnu útokov na Ukrajinu, pričom používa zbrane určené na ciele „strategického významu“. Vo svojom hodnotení vojny to konštatuje britské ministerstvo obrany, na ktoré sa odvoláva televízia Sky News.

Ukrajinské sily podľa britskej vojenskej rozviedky pokračujú v upevňovaní svojich pozícií na vyšších miestach v obkľúčenom meste Lysyčansk – poslednom veľkom meste v Luhanskej oblasti, ktoré je aj napriek úspešnému ruskému postupu stále pod kontrolou Kyjeva. Vojaci tiež narúšajú ruské velenie a riadenie „úspešnými údermi hlboko za ruskými líniami“.

Medzi 24. a 26. júnom však Rusko použilo strely dlhého doletu na sériu útokov naprieč Ukrajinou, pripomína britský rezort obrany. Medzi zbraňami podľa neho pravdepodobne boli strely Kh-22 a Ch-101, ktoré odpálili z ruského a bieloruského vzdušného priestoru. Tieto zbrane boli navrhnuté na „ciele strategického významu, ale Rusko ich naďalej vo veľkom využíva na taktickú výhodu“, dodal. Napriek tomu sú ruské sily čoraz viac zdrojovo vyčerpané a akceptujú „úroveň zníženej bojovej účinnosti“, ktorá nebude dlhodobo udržateľná.

Ministerstvo vnútra SR (MV SR) zriadilo kontakty, na ktoré sa môže verejnosť obrátiť v prípade záujmu pomôcť občanom Ukrajiny utekajúcim pred vojnou.

Ako informoval tlačový odbor MV SR, pomoc je možné poskytnúť na mail pomocpreukrajinu@minv.sk a prostredníctvom telefónneho čísla +4212/48 59 33 12.

Kontakty slúžia na nahlasovanie materiálnej pomoci, ako je šatstvo, oblečenie, hygienické potreby vrátane plienok pre deti, potraviny či na ponuky ubytovania.

Francúzsko pošle na Ukrajinu „významné množstvá“ obrnených transportérov a podporných vozidiel francúzskej výroby. Uviedol to minister obrany Francúzska Sébastien Lecornu.

„Na rýchle presuny v oblastiach pod nepriateľskou paľbou potrebujú armády obrnené vozidlá,“ povedal minister v rozhovore pre denník Le Parisien. „Francúzsko vo významných množstvách dodá prepravné vozidlá VAB, ktoré sú obrnené,“ konštatoval. Informuje o tom portál cnn.com.

Vozidlo VAB je kolesový obrnený transportér a podporné vozidlo. Skonštruovali ho začiatkom 70. rokov 20. storočia francúzski výrobcovia Saviem a Renault a používať sa začalo v roku 1976. Francúzsky minister obrany neuviedol, kedy jeho krajina tieto vozidlá Ukrajine dodá. Povedal však, že Francúzsko skúma aj možnosť, že Ukrajine dodá francúzske protilodné strely Exocet.

Vojna na Ukrajine (online)

  • minúta po minúte 

22:00 Utorkový online prenos (minúta po minúte) sme ukončili. Aktuálne informácie v súvislosti so situáciou na Ukrajine vám prinesieme aj v stredu.

20:06 Bulharsko oznámilo, že vyhostí 70 ruských diplomatov. Predseda bulharskej vlády Kiril Petkov v utorok novinárom povedal: „Naše služby ich identifikovali ako ľudí, ktorí pracovali proti našim záujmom“.

Bulharské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že požiadalo Rusko, aby tento svoj diplomatický personál stiahlo do 3. júla. Informuje o tom portál news.sky.com.

Prvým dôvodom je reciprocita. Druhým dôvodom je aktivita ruských predstaviteľov, ktorú kompetentné bulharské úrady vyhodnotili ako nezlúčiteľnú s Viedenskou konvenciou o diplomatických vzťahoch,“ uviedol vo vyhlásení bulharský rezort zahraničia.

19:20 USA pre ruskú inváziu na Ukrajine ohlásili nové sankcie proti 29 ľuďom 70 ruským firmám, ktoré sú napojené na zbrojársky priemysel Kremľa. K firmám, voči ktorým sú sankcie namierené, patrí ruský štátny zbrojársky konglomerát Rostech a s ním spojené spoločnosti. Rozhodnutie Washingtonu o sankciách zverejnili v utorok, čiže v ten istý deň, počas ktorého krajiny združené v organizácii G7 ohlásili zákaz dovozu ruského zlata a cenový strop na ruskú ropu.

Americká ministerka financií Janet Yellenová uviedla, že nové sankcie zmenšia kapacity ruského prezidenta Vladimira Putina a ešte viac zabrzdia jeho vojnu proti Ukrajine.

17:04 Taliansky premiér Mario Draghi tvrdí, že plán Organizácie Spojených národov (OSN) vyviezť obilie z Ukrajiny cez bezpečné námorné koridory by mohol ušetriť až mesiac pri vyprázdňovaní síl v čase jesennej úrody, keďže si nevyžaduje odmínovanie prístavov. Povedal však, že si to vyžaduje rýchly súhlas Ruska.

Draghi v utorok uviedol, že kľúčové prvky plánu zahŕňajú používanie existujúcich bezpečných koridorov v prístavoch aj mimo nich, zabezpečenie ochrany nákladných lodí zo strany OSN pred možnými ruskými útokmi a následnej kontroly lodí, aby sa zabránilo príchodu zbraní. Draghi povedal, že ruský prezident Vladimir Putin na tom trval.

Taliansky premiér tiež povedal, že Rusko v zásade akceptovalo zapojenie Ukrajiny, Turecka a OSN do projektu.

16:35 Ruská reakcia na raketový útok na nákupné centrum v Kremenčuku je „na zvracanie“. Ako referuje spravodajský web CNN, na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter to uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

„Ruskí diplomati a predstavitelia šíria šialené konšpiračné teórie a popierajú, že by sa útok vôbec stal,“ dodal Kuleba. Priamo nepovedal, koho má na mysli, ale námestník ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij na Twitteri poznamenal, že útok vyzerá ako „nová ukrajinská provokácia v štýle Buče“.

Moskva odmietla prevziať zodpovednosť za zverstvá a tvrdí, že správy o masových hroboch a vraždách sú nepravdivé.

16:22 Minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO) v utorok odcestoval do Madridu na samit Severoatlantickej aliancie (NATO), na ktorom lídri členských krajín NATO prijmú dôležité rozhodnutia týkajúce sa politickej a vojenskej adaptácie Aliancie na zásadné zmeny euroatlantickej bezpečnosti v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine.

Súčasťou slovenskej delegácie na čele s prezidentkou SR a hlavnou veliteľkou Ozbrojených síl SR Zuzanou Čaputovou je okrem ministra Naďa aj minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SRIvan Korčok(nom. SaS) a stály predstaviteľ SR pri NATO Peter Bátor. Informovala o tom v tlačovej správe hovorkyňa ministerstva obrany SR (MO SR) Martina Kovaľ Kakaščíková.

Naď, Korčok
Ministri Ivan Korčok (vľavo) a Jaroslav Naď na ceste na samit NATO v Madride. Foto: www.facebook.com

16:16 Európska centrálna banka (ECB) bude postupnými krokmi bojovať proti rastu spotrebiteľských cien zvýšením úrokov v júli a septembri.

Banka si však ponecháva otvorené možnosti na tvrdý postup proti inflácii, ak sa ceny zvýšia rýchlejšie, ako sa očakáva. Uviedla to v utorok šéfka ECB Christine Lagardová v úvodnom prejave na konferencii ECB o centrálnom bankovníctve v portugalskom meste Sintra.

Ruská vojna na Ukrajine viedla k rastu cien energií a potravín. „Veľkosť a zložitosť týchto šokov zároveň vytvára neistotu v otázke, ako pretrvávajúca táto inflácia pravdepodobne bude,“ uviedla šéfka Európskej centrálnej banky. ECB už skôr oznámila, že v závere júna ukončí nákupy aktív, ktoré podporovali ekonomiku.

Euro, Ecb, Európska centrálna banka
Foto: ilustračné, SITA/AP

15:42 Rusko bombarduje východoukrajinské mesto Charkov „každú hodinu“. Povedal to starosta tohto druhého najväčšieho mesta Ukrajiny. „Charkov bombardujú ráno, bombardujú cez deň, bombardujú v noci. Všetko to bombardovanie prichádza z územia Ruskej federácie, z Belgorodskej oblasti,“ povedal starosta Ihor Terechov.

Cieľom podľa jeho slov je „zničiť nás ako národ“. Intenzita ostreľovania sa podľa starostu v posledných dňoch zvýšila. Dodal, že terčom bombardovania sú priemyselné zóny a podniky, ktoré nemajú nijaké spojenie s armádou. Informuje o tom portál cnn.com.

15:24 Rusko vo vojne na Ukrajine, ktorá sa začala pred 125 dňami, už podľa Kyjeva stratilo 35 250 vojakov.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí zároveň uviedlo, že v bojoch bolo zničených 3 704 ruských obrnených transportérov, 217 lietadiel, 185 vrtuľníkov a 1 567 tankov.

V pondelok ukrajinský rezort zahraničia konštatoval, že Rusko od začiatku vojny stratilo 35-tisíc vojakov, čo naznačuje, že za posledných 24 hodín bolo zabitých 250 príslušníkov ruských ozbrojených síl. Informuje o tom portál news.sky.com, ktorý však dodáva, že údaje nie sú nezávisle overené.

Ruský tank, cvičenie
Ruský tank. Foto: ilustračné, SITA/AP

14:54 Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzýva krajiny produkujúce ropu, aby zvýšili produkciu, a tým znížili svetové ceny, ktoré stúpli v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine. V utorok povedal, že ceny stavajú európske ekonomiky do „neudržateľnej“ situácie.

Macron v utorok na záver summitu G7 v Nemecku privítal diskusie skupiny o cenovom strope pre ropu ako „veľmi dobrý nápad“, ale dodal: „Problém je technický.“ Povedal, že do akejkoľvek dohody o strope je nevyhnutné zahrnúť všetky hlavné krajiny nakupujúce ropu, aby bola takáto dohoda účinná.

Macron povedal, že o zvýšení produkcie ropy diskutoval s prezidentom Spojených arabských emirátov a vyjadril nádej, že americký prezident Joe Biden dostane „pozitívnu odpoveď“ na rokovaniach o rope počas nadchádzajúcej návštevy Saudskej Arábie. Macron podotkol, že producenti ropy majú „nesmiernu zodpovednosť vzhľadom na našu kolektívnu závislosť od nich“.

Šéf Elyzejského paláca zároveň vyzval na rozšírenie európskych kapacít, čo sa týka spracovania skvapalneného zemného plynu. Taktiež skritizoval špekulácie obchodníkov s energiami, ktorých nazval „vojnovými profitérmi“.

14:33 Ruská invázia na Ukrajinu podľa šéfa Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) podnietila „zásadný posun“ v obrannej politike aliancie a jej členovia budú musieť viac investovať do obrany. Jens Stoltenberg sa tak vyjadril v utorok pred začiatkom trojdňového summitu NATO v Madride, ktorý podľa neho načrtne plán pre alianciu „v nebezpečnejšom a nepredvídateľnejšom svete“.

Hlavným bodom programu stretnutia je posilnenie obrany proti Rusku a podpora Ukrajiny v boji proti invázii Moskvy. Stoltenberg dúfa, že tiež pokročia pri prelomení problémov so žiadosťami Švédska a Fínska o vstup do aliancie, ktoré blokuje Turecko. Lídri troch krajín by sa mali spolu so Stoltenbergom stretnúť neskôr počas utorka.

14:08 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok povedal, že Rusko „nemôže a nemalo by vyhrať“ vojnu na Ukrajine. Povedal to na záver summitu skupiny G7 v Nemecku, pričom zdôraznil, že skupina siedmich popredných ekonomík sveta bude podporovať Ukrajinu a zachová sankcie proti Rusku, „pokiaľ to bude potrebné, a s potrebnou intenzitou“.

Macronove slová prišli deň po tom, ako ruské sily raketami zaútočili na nákupné centrum v ukrajinskom Kremenčuku, pričom zabili najmenej 18 civilistov. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského bolo v nákupnom centre v čase útoku viac ako tisíc nakupujúcich a zamestnancov.

Gubernátor Poltavskej oblasti Dmytro Lunin uviedol, že ďalších 59 osôb vyhľadalo lekársku pomoc, pričom 25 z nich hospitalizovali. Poltavská oblasť vyhlásila na utorok deň smútku za obete útoku.

Emmanuel Macron
Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas summitu G7. Foto: SITA/AP.

13:31 Lídri krajín združených v organizácii G7 sa dohodli na vynaložení 4,5 miliardy dolárov na riešenie problémov potravinovej bezpečnosti vo svete, ktoré prehĺbili rastúce ceny obilia v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine. Informoval o tom v utorok Biely dom, ktorý oznámil, že USA na toto úsilie poskytnú 2,76 miliardy dolárov. Dohodnuté financie sa použijú na pomoc 47 krajinám a regionálnym organizáciám, ktoré sa zaoberajú problematikou potravinovej bezpečnosti a podvýživy.

Biely dom uviedol, že bezprostrednú pomoc potrebujú predovšetkým krajiny Afrického rohu. Už skôr zúfalú situáciu v tomto regióne ešte viac zhoršila ruská blokáda exportu ukrajinského obilia. Africký roh zažíva už štvrté sucho v rade, pričom hrozí, že do konca roka tam bude hladovať až 20 miliónov ľudí, konštatoval Biely dom. Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena vo vyhlásení dodala, že činy ruského prezidenta Vladimira Putina „obmedzili poľnohospodársku produkciu“.

13:11 Ruskí vojenskí predstavitelia naďalej hľadajú spôsoby, ako doplniť svoje čoraz vyčerpanejšie sily bez toho, aby museli ohlásiť všeobecnú mobilizáciu.

Na svojom webe to tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Experti sa odvolávajú na americké a britské spravodajské služby, ktoré naznačujú, že Rusko sa spolieha na dôstojníkov vo výslužbe a bude musieť začať mobilizovať záložníkov, aby udržalo svoju ofenzívu na východe Ukrajiny, keďže jeho vojenské straty budú naďalej pribúdať.

ISW prognózuje, že takéto zálohy pravdepodobne neposkytnú ruským silám možnosti na regeneráciu.

12:55 Francúzsko pošle na Ukrajinu „významné množstvá“ obrnených transportérov a podporných vozidiel francúzskej výroby. Uviedol to minister obrany Sébastien Lecornu. „Na rýchle presuny v oblastiach pod nepriateľskou paľbou potrebujú armády obrnené vozidlá,“ povedal minister v rozhovore pre denník Le Parisien. „Francúzsko vo významných množstvách dodá prepravné vozidlá VAB, ktoré sú obrnené,“ konštatoval. Informuje o tom portál cnn.com.

Vozidlo VAB je kolesový obrnený transportér a podporné vozidlo. Skonštruovali ho začiatkom 70. rokov 20. storočia francúzski výrobcovia Saviem a Renault a používať sa začalo v roku 1976. Francúzsky minister obrany neuviedol, kedy jeho krajina tieto vozidlá Ukrajine dodá. Povedal však, že Francúzsko skúma aj možnosť, že Ukrajine dodá francúzske protilodné strely Exocet.

12:34 Vláda v utorok schválila návrh, ktorý odporúča prezidentke SR Zuzane Čaputovej podpísať protokol k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Švédska a Fínska do Severoatlantickej aliancie (NATO).

Aby sa Švédsko a Fínsko stali plnoprávnymi členmi NATO, je potrebné, aby členské štáty NATO schválili prístupový protokol. Dôvodom rozhodnutia vstupu oboch krajín do NATO sú zásadné zmeny v bezpečnostnom prostredí v Európe a potreba posilniť vlastnú bezpečnosť a obranu po začatí ruskej invázie v Ukrajine vo februári 2022.

12:30 Vláda SR na utorkovom rokovaní schválila návrh Ministerstva obrany (MO) SR na obstaranie 152 kusov pásových obrnených vozidiel CV90 MkIV s 35 mm kanónom prostredníctvom medzivládneho kontraktu so Švédskym kráľovstvom.

Tieto vozidlá postupne nahradia až polstoročnú dosluhujúcu techniku Pozemných síl Ozbrojených síl (OS) SR. Spolu s kolesovými bojovými obrnenými vozidlami 8×8 ide zároveň o kľúčovú výzbroj pre zabezpečenie ochrany a obrany Slovenskej republiky a najvýznamnejší krok k vybudovaniu ťažkej mechanizovanej brigády, ktorý SR vypláva v zmysle medzinárodných záväzkov voči kolektívnej obrane NATO.

Celkové predpokladané náklady na obstaranie pásovej techniky vrátane odhadovaných nákladov na infraštruktúru sú vo výške približne 1,688 miliardy eur s DPH. Informoval o tom na tlačovej konferencii minister obrany Jaroslav Naď.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

11:48 Ruské jednotky sa pokúšajú o postup v blízkosti obcí Dovhenke a Dolyna pri Slavjansku v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Ruskí vojaci sa tiež pokúšajú zaútočiť na dedinu Vovčojarivka pri Lysyčansku v Luhanskej oblasti a na okolie lysyčanskej ropnej rafinérie. Podľa generálneho štábu sa Rusko taktiež snaží získať kontrolu nad diaľnicou spájajúcou mestá Bachmut a Lysyčansk.

11:19 Turecký výrobca dronov Baykar daruje Ukrajine tri bezpilotné lietadlá Bayraktar TB2. Spoločnosť to oznámila na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter v reakcii na crowdfundingovú kampaň „Ľudový Bayraktar“ založenú televíznou osobnosťou a politikom Serhijom Prytulom za účelom kúpy týchto bezpilotných lietadiel.

Baykar vo vyhlásení uviedol, že hoci kampaň bola úspešná, rozhodol sa stroje poslať na vojnovú frontu bezplatne a žiada, aby vyzbierané peniaze išli ľuďom v núdzi na Ukrajine. „Sme dojatí ich solidaritou a odhodlaním tvárou v tvár zdanlivo neprekonateľným výzvam,“ uviedla spoločnosť s tým, že sa modlí za spravodlivé vyriešenie konfliktu a trvalý mier.

Prytula vyzval na dary na kúpu troch Bayraktarov TB2 minulý týždeň. Cieľom kampane, ktorá sa stala virálnou, bolo vyzbierať 15 miliónov dolárov, no Prytula neskôr oznámil, že len za tri dni sa im podarilo vyzbierať 20 miliónov dolárov, čo je dosť aj na štyri bezpilotné lietadlá. Jeho nadácia je jednou z najväčších crowdfundingových iniciatív.

10:58 Medzinárodná ratingová agentúra Moody’s informovala, že Rusko dosiahlo platobnú neschopnosť jeho zahraničného dlhu. Vo vyhlásení uviedla, že „zmeškaná kupónová platba predstavuje platobnú neschopnosť“. „Držitelia ruského štátneho dlhu nedostali 27. júna kupónové platby na dva eurobondy v hodnote 100 miliónov dolárov do vypršania 30-dňového odkladu, čo podľa našej definície považujeme za prípad platobnej neschopnosti,“ cituje agentúru televízia CNN.

Agentúra Moody’s zároveň varovala, že môžu vzniknúť ďalšie prípady platobnej neschopnosti ruskej vlády. „Ďalšie nesplatenie budúcich kupónových platieb je pravdepodobné. Ruský prezidentský dekrét z 22. júna zaviedol postup na platenie zahraničného dlhu v rubľoch. Zastávame názor, že platby v rubľoch by sme pravdepodobne považovali za nesplatenie dlhopisov, ktoré vo svojich zmluvných podmienkach neumožňujú redenomináciu,“ uvádza sa vo vyhlásení agentúry.

Historická platobná neschopnosť zahraničného dlhu, ktorá je pre Rusko prvá od roku 1918, bola široko očakávaná, keďže polovica jej zahraničných rezerv je zmrazená a ministerstvo financií USA ukončilo vyňatie zo sankcií, ktoré umožnilo držiteľom dlhopisov USA splátky z Ruska. Moskva však platobnú neschopnosť popiera a tvrdí, že platby vykonali v dolároch a eurách ešte 27. mája, no peniaze uviazli v banke Euroclear, ktorá sa špecializuje na vyrovnanie obchodov s cennými papiermi.

10:24 Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus (SaS) uviedol, že pre Slovensko je najlepšou perspektívou pre obnovu Ukrajiny šanca byť súčasťou európskeho spoločenstva. Z tohto dôvodu minulotýždňové udelenie štatútu kandidátskej krajiny Ukrajine vníma nielen ako jasný signál, že sa počíta s európskou budúcnosťou Ukrajiny, ale aj s pomocou pri jej povojnovej rekonštrukcii.

„Ešte predtým, ako sa tak reálne stane, by sme ale Ukrajine a ďalším kandidátskym krajinám mali zároveň v maximálnej možnej miere sprístupniť jednotný trh EÚ, jej programy, ako napríklad Erasmus+, či poskytnúť im pozorovateľský štatút v európskych inštitúciách,“ vyhlásil.

Obnova Ukrajiny bude podľa neho finančne a politicky veľmi náročný proces. Konštatoval však, že je potrebné o tomto procese hovoriť aj v súvislosti so zapojením agresora, teda Ruskej federácie.

10:02 Rusko v ostatných dňoch spustilo nezvyčajne intenzívnu vlnu útokov na Ukrajinu, pričom používa zbrane určené na ciele „strategického významu“. Vo svojom hodnotení vojny to konštatuje britské ministerstvo obrany, na ktoré sa odvoláva televízia Sky News.

Ukrajinské sily podľa britskej vojenskej rozviedky pokračujú v upevňovaní svojich pozícií na vyšších miestach v obkľúčenom meste Lysyčansk – poslednom veľkom meste v Luhanskej oblasti, ktoré je aj napriek úspešnému ruskému postupu stále pod kontrolou Kyjeva. Vojaci tiež narúšajú ruské velenie a riadenie „úspešnými údermi hlboko za ruskými líniami“.

Medzi 24. a 26. júnom však Rusko použilo strely dlhého doletu na sériu útokov naprieč Ukrajinou, pripomína britský rezort obrany. Medzi zbraňami podľa neho pravdepodobne boli strely Kh-22 a Ch-101, ktoré odpálili z ruského a bieloruského vzdušného priestoru. Tieto zbrane boli navrhnuté na „ciele strategického významu, ale Rusko ich naďalej vo veľkom využíva na taktickú výhodu“, dodal. Napriek tomu sú ruské sily čoraz viac zdrojovo vyčerpané a akceptujú „úroveň zníženej bojovej účinnosti“, ktorá nebude dlhodobo udržateľná.

9:39 Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v pondelok viac ako 2 600 osôb. Z toho bolo 770 mužov, 1 491 žien a 360 detí. O dočasné útočisko požiadalo 311 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za včerajší deň takmer 3 300 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 158 policajtov, 17 hasičov, jeden colník, 87 vojakov, 26 dobrovoľníkov a 28 zamestnancov migračného úradu.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu prekročilo viac ako 555-tisíc osôb, udelených bolo viac ako 83-tisíc dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali takmer 303-tisíc osôb.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

9:18 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odsúdil raketový útok na obchodné centrum v Kremenčuku ako jeden z „najdrzejších teroristických činov v európskych dejinách“. „Len šialení teroristi, ktorí by nemali mať miesto na Zemi, môžu vystreliť rakety na takýto objekt,“ dodal.

Volodymyr Zelenskyj
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Foto: archívne, Ukrainian Presidential Press Office via AP.

9:04 Ruský útok na obchodné centrum v Kremenčuku odsúdili aj lídri skupiny popredných ekonomík sveta G7, ktorí v spoločnom vyhlásení uviedli, že „nerozlišujúce útoky na nevinných civilistov predstavujú vojnový zločin“.

8:58 Gubernátor Poltavskej oblasti Dmytro Lunin raketový útok na obchodné centrum v Kremenčuku označil za zločin proti ľudskosti a na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že to je „očividný a cynický teroristický čin voči civilnému obyvateľstvu“.

8:47 Námestník ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij útok na obchodné centrum v Kremenčuku nazval „ukrajinskou provokáciou“. Pre tvrdenia, že raketový útok bol zinscenovaný, však neuviedol žiadne dôkazy, píše BBC.

8:35 Pondelkový raketový útok na nákupné centrum v stredoukrajinskom meste Kremenčuk si vyžiadal najmenej 18 mŕtvych a prinajmenšom 59 zranených. Informuje o tom spravodajský portál BBC s tým, že existujú obavy, že počty ešte porastú. V čase, keď centrum, zasiahla raketa, tam bolo podľa prezidenta Volodymyra Zelenského viac ako tisíc ľudí a mnohým z nich sa podarilo utiecť. V budove po zásahu vypukol požiar, ktorý sa napokon podarilo uhasiť. Záchranári aj v noci prehľadávali trosky. Ukrajina v súvislosti s útokom požiadala o mimoriadne stretnutie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN).

8:23 Moskovská polícia v pondelok zadržala opozičného politika Iľju Jašina. Novinárka Irina Bablojanová povedala, že jej kamaráta vzali, keď sa prechádzali v parku. Bablojanová pre agentúru Tass uviedla, že ho vzali do detenčného zariadenia v moskovskej štvrti Lužniki.

Minulý mesiac voči Jašinovi vzniesli obvinenie z diskreditácie ruskej armády. Politik sa vyjadril, že neutečie ani nestiahne svoju kritiku ruskej invázie na Ukrajinu, informovala nezávislá ruská spravodajská stránka Meduza sídliaca v Lotyšsku.

Rusko krátko po začiatku invázie prijalo zákon, ktorý kriminalizuje šírenie nepravdivých informácií o ich armáde, za čo hrozí až 15 rokov väzenia. Úrady odvtedy tvrdo zasahujú proti kritikom vojny. Ochrancovia ľudských práv napočítali desiatky prípadov. Okrem trestného stíhania verejné osobnosti v Rusku údajne čelia tlaku úradov, aby verejne vyjadrili podporu „špeciálnej operácii“ Ruska na Ukrajine.

8:12 Obyvatelia okupovaného mesta Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny sú „nútení loviť holuby“, aby mali čo jesť. Uviedol to vo vyhlásení starosta mesta Vadym Bojčenko, ktorý z mesta pod ruskou kontrolou emigroval. Bojčenko konštatoval, že obyvatelia Mariupoľa na chytanie holubov „používajú improvizované pasce“ a ruskí vojaci si robia „posmech z ľudí, ktorí pred vojnou žili naplno a nevedeli, čo je hlad a nedostatok pitnej vody“. Informuje o tom portál cnn.com.

„Tieto strašné veci sa dejú v 21. storočí v srdci Európy pred očami celého sveta,“ dodal starosta Mariupoľa. Svoje vyhlásenie ukončil niekoľkými radami o rizikách konzumácie holubov, ktoré poskytol Oleksandr Lazarenko z Centra základnej zdravotníckej starostlivosti v Mariupoli. Lazarenko upozornil, že „holuby sú živnou pôdou pre mnohé vírusové, bakteriálne a hubové ochorenia“.

8:00 Vitajte pri sledovaní utorňajšieho online prenosu (minúta po minúte) o aktuálnej situácii v súvislosti s dianím na Ukrajine.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Dmitrij PeskovJoe BidenSergej LavrovVladimir PutinVolodymyr Zelenskyj
Firmy a inštitúcie BR OSN Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národovEU Európska únia