Vojna na Ukrajine: Putin sa pripravuje na dlhý konflikt, Rusi zasiahli životne dôležitý prístav a zanechávajú „pasce" (online)

Vojna na Ukrajine
Deti sa fotia pri zničenom ruskom tanku na predmestí Kyjeva (8. máj 2022). Foto: SITA/AP.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že ukrajinská armáda postupne odtláča ruské jednotky od Charkova. Generálny štáb uviedol, že ukrajinské ozbrojené sily vyhnali Rusov zo štyroch dedín severovýchodne od Charkova a pokúšajú sa ich zatlačiť späť k ruským hraniciam.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Ukrajinskí predstavitelia tiež v utorok oznámili, že ruské rakety zasiahli životne dôležitý prístav Odesa. Je to pravdepodobne súčasť úsilia Ruska o prerušenie zásobovacích liniek a dodávok zbraní, ktoré sú pre obranu Ukrajiny kľúčové. Schopnosť Ukrajiny zabrzdiť väčšiu a lepšie vyzbrojenú ruskú armádu prekvapila mnohých, ktorí očakávali oveľa rýchlejší konflikt. Ukrajinci na mnohých miestach zablokovali ruské sily a na iných dokonca prešli do protiofenzívy.

Ruský prezident Vladimir Putin sa pripravuje na dlhú vojnu a dokonca ani jeho víťazstvo na východe Ukrajiny pravdepodobne nebude znamenať koniec konfliktu. Moskva preskupila svoje sily s cieľom získať Donbas po tom, ako ukrajinská armáda odrazila pokusy o obsadenie Kyjeva.

Riaditeľka tajných služieb USA Avril Hainesová vo výbore Senátu v utorok povedala, že Putin stále má v úmysle „dosiahnuť ciele mimo Donbasu“, ale „čelí nesúladu medzi svojimi ambíciami a terajšími kapacitami konvenčných ruských síl“. Informuje o tom portál bbc.com.

Ruský prezident podľa Hainesovej „pravdepodobne“ ráta s tým, že podpora Ukrajine zo strany USA a Európskej únie klesne, keď sa zhorší inflácia, nedostatok potravín a rast cien energií. Avšak šéf Kremľa by sa mohol obrátiť aj k „drastickejším prostriedkom“, hoci Moskva by jadrové zbrane použila len v prípade, že by Putin pociťoval „existenčné ohrozenie“ Ruska.

Ministerstvo vnútra SR (MV SR) zriadilo kontakty, na ktoré sa môže verejnosť obrátiť v prípade záujmu pomôcť občanom Ukrajiny utekajúcim pred vojnou.

Ako informoval tlačový odbor MV SR, pomoc je možné poskytnúť na mail pomocpreukrajinu@minv.sk a prostredníctvom telefónneho čísla +4212/48 59 33 12.

Kontakty slúžia na nahlasovanie materiálnej pomoci, ako je šatstvo, oblečenie, hygienické potreby vrátane plienok pre deti, potraviny či na ponuky ubytovania.

Ruskí vojaci zanechali v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny „smrteľné pasce“. Ako referuje spravodajský web BBC, tvrdí to gubernátor oblasti Oleh Synjehubov. Ten prostredníctvom komunikačnej platformy Telegram vyzval obyvateľov, aby radšej zostali v krytoch a neponáhľali sa naspäť do oslobodených dedín.

„Nepriateľ je zákerný a robí všetko pre to, aby zranil čo najviac ukrajinských civilistov,“ poznamenal Synjehubov. Podľa neho v regióne naďalej trvajú „zúrivé boje“, no ukrajinská armáda zatlačila okupantov k ruskej hranici a Rusi tak momentálne v menšej miere ostreľujú druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov.

Vojna na Ukrajine (online)

  • minúta po minúte

22:00 Stredajší online prenos (minúta po minúte) sme ukončili. Aktuálne informácie v súvislosti so situáciou na Ukrajine vám prinesieme aj vo štvrtok.

21:11 Od začiatku ruskej invázie stratilo zamestnanie zhruba 4,8 milióna Ukrajincov. Uviedla to Medzinárodná organizácia práce (MOP). V správe konštatovala, že „ak budú boje eskalovať, počet stratených pracovných miest sa zvýši na sedem miliónov“. „Ak by sa boje zastavili ihneď, tak by bolo možné rýchle zotavenie a obnovilo by sa 3,4 milióna pracovných miest,“ poznamenala MOP. Informuje o tom portál cnn.com.

Zo 4,8 milióna ľudí, ktorí stratili svoje zamestnanie, je 1,2 milióna utečencov v susedných krajinách a 3,6 milióna nezamestnaných v dôsledku vojny zostalo na Ukrajine, uviedla MOP.

20:29 Štátny tajomník rezortu vnútra Vendelín Leitner a koordinátorka Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) Seda Kuzucu predstavili akčný plán reakcie na hromadný príchod utečencov z Ukrajiny.

Na jeho tvorbe sa podieľalo 21 domácich a zahraničných inštitúcií. UNHCR zverejnilo v súvislosti so situáciou na Ukrajine prvý Regionálny plán reakcie už 1. marca.

20:00 Nemecká armáda začala s výcvikom ukrajinských vojakov zameraným na používanie delostreleckého systému, ktorý Nemecko a Holandsko plánujú dodať Ukrajine. Ministerstvo obrany uviedlo, že na použitie samohybných obrnených húfnic Panzerhaubitze 2000 trénujú 18 posádok. „Toto je jasný znak našej solidarity,“ uviedol rezort a prízvukoval, že Nemecko sa pre dodávku húfnic a výcvik nestane stranou konfliktu.

19:32 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu ubezpečoval, že vnútropolitická situácia v Rusku je stabilná. Zároveň poprel tvrdenia, že by sa ruský prezident Vladimir Putin chystal vyhlásiť stanné právo. Ako podľa spravodajskej televízie CNN povedal, stanné právo nie je v plánoch.

Riaditeľka tajných služieb USA Avril Hainesová sa v utorok vyjadrila, že súčasný trend na Ukrajine zvyšuje šance, že by sa Putin mohol obrátiť aj k „drastickejším prostriedkom“. Tie by mohli zahŕňať „zavedenie stanného práva, preorientovanie priemyselnej výroby alebo potenciálne eskalujúce vojenské akcie na uvoľnenie zdrojov potrebných na dosiahnutie jeho cieľov“.

19:14 Členovia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v európskom regióne odsúdili vojnu Ruska na Ukrajine a navrhli presunutie jednej z jej kancelárií v Moskve, ako aj pozastavenie všetkých stretnutí v Rusku. Uvádzajú to v rezolúcii, ktorú schválili v utorok. Podporu vyhláseniu vyslovilo viac ako 40 krajín, proti boli Rusko, Bielorusko a Tadžikistan.

Rezolúcia uvádza, že WHO by mala urobiť „všetko možné pre podporu vlády na Ukrajine“. Mala by tiež zvážiť premiestnenie Európskej kancelárie WHO pre prevenciu a kontrolu neprenosných chorôb, ktorá má sídlo v Moskve, do inej krajiny. Štáty ešte v uznesení žiadajú šéfa WHO pre Európu, aby zvážil dočasné pozastavenie konania stretnutí v Rusku, než sa jeho sily stiahnu z Ukrajiny.

19:05 Po prvý raz od začiatku vojny sa na Ukrajine postaví pred súd ruský vojak obvinený zo spáchania údajného vojnového zločinu.

Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová informovala, že muž, ktorý je momentálne vo väzbe, je obvinený zo zabitia neozbrojeného civilistu v Sumskej oblasti na severe Ukrajiny.

18:33 Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) rokoval s poľským prezidentom Andrzejom Dudom o možnostiach diverzifikácie dodávok energetických surovín. Zastavenie dodávok plynu do Poľska a Bulharska túto potrebu podľa premiéra podčiarkuje.

Predstavitelia rokovali aj o prehlbovaní vzájomnej spolupráce či situácii na Ukrajine.

Heger, duda
Predseda vlády SR Eduard Heger (vpravo) s poľským prezidentom Andrzejom Dudom. Foto: www.facebook.com

17:43 Český prezident Miloš Zeman dovolil Čechom odísť bojovať na Ukrajinu.

Povolenie dostalo 103 dobrovoľníkov, ktorí si v tejto súvislosti podali žiadosť.

16:49 Veľká Británia sľúbila, že bude brániť Švédsko, ak by sa krajina stala terčom útoku. Dohodu o poskytnutí bezpečnostných záruk v stredu podpísal britský premiér Boris Johnson a predsedníčka švédskej vlády Magdalena Anderssonová.

Švédsko a susedné Fínsko zvažujú, či vstúpia do Severoatlantickej aliancie po tom, ako Rusko 24. februára začalo svoju inváziu na Ukrajinu. Očakáva sa, že podobnú dohodu ako so Švédskom britský premiér podpíše aj s Fínskom, kde sa stretne s jeho prezidentom Saulim Niinistöm.

Britsko-švédska dohoda „upevní obranu severnej Európy vzhľadom na obnovené hrozby,“ povedal Johnson. „Či to bude v prípade katastrofy alebo vojenského útoku … prídeme si navzájom na pomoc,“ dodal britský premiér. Predsedníčka švédskej vlády uviedla, že ruský prezident Vladimir „Putin si myslel, že spôsobí rozdelenie, ale dosiahol opak. Dnes sme zjednotení viac ako inokedy“.

15:58 Rusko má dostatok kupcov jeho ropy a zemného plynu aj bez krajín zo Západu. Počas tlačovej konferencie po rokovaniach s rezortným kolegom v Ománe to povedal ruský minister zahraničia Sergej Lavrov.

„Nech Západ platí viac ako zvykol platiť Ruskej federácii a vysvetlí to jeho obyvateľom, prečo by mali byť chudobnejší,“ cituje ruského politika spravodajský portál BBC.

15:03 Minister hospodárstva Richard Sulík trvá na troch prechodných rokoch pri embargu na zákaz dovozu ruskej ropy.

Podľa ministra je to najvýhodnejšie pre Slovensko. O tom, koľko nakoniec prechodných rokov dostane Slovensko, rozhodujú v súčasnosti premiéri krajín EÚ.

14:57 Núdzové ubytovania do 10 dní, ktoré zabezpečuje Ministerstvo vnútra SR (MV SR) sú naplnené na 16,95 percenta. Celkovo vie ministerstvo poskytnúť 6 752 miest a obsadených je 1 063. Najvyššia obsadenosť je v Bratislavskom kraji (34,75 percenta), kde je voľných ešte 276 miest a v Nitrianskom kraji (33,23 percenta), kde je voľných 424 miest. Informoval o tom minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) po rokovaní vlády.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

14:26 Na Ukrajine od začiatku ruskej invázie podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zomrelo najmenej tritisíc ľudí pre to, že nemali prístup k liečbe chronických ochorení. Ruské útoky a ničenie zdravotníckych zariadení podľa WHO totiž spôsobili, že civilisti nemajú prístup k pravidelnej liečbe, ktorú potrebujú. Organizácia dodala, že doteraz zdokumentovala približne 200 útokov na ukrajinské zdravotnícke zariadenia a podľa jej vyjadrenia v súčasnosti v krajine funguje len niekoľko nemocníc. Informuje o tom portál news.sky.com.

14:15 Prezidentka Zuzana Čaputová chce spoločne s poľským prezidentom Andrzejom Dudom spoločne navštíviť lídrov tých krajín, ktoré váhajú nad tým, aby bol Ukrajine udelený status kandidátskej krajiny na členstvo do Európskej únie (EÚ).

Caputova, Duda
Sprava: Prezidentka SR Zuzana Čaputová a poľský prezident Andrzej Duda počas spoločnej tlačovej konferencie vo Veľkej sále Prezidentského paláca v rámci oficiálnej návštevy poľského prezidenta na Slovensku. Bratislava, 9. november 2021. Foto: archívne, SITA/Martin Medňanský

14:13 Manželky dvoch ukrajinských vojakov, ktorí bránia mariupoľskú oceliareň Azovstaľ, sa stretli s pápežom Františkom. Požiadali ho, aby zasiahol a pomohol zabezpečiť evakuáciu jednotiek treťou stranou skôr, ako ich ruskí vojaci môžu zajať alebo zabiť.

Kateryna Prokopenková a Julija Fedusiuková pozdravili Františka v stredu na konci jeho verejnej audiencie na Námestí sv. Petra. Keď potom hovorili s novinármi, povedali, že František neprijal žiadne záväzky, ale povedal, že sa za nich modlí.

Prokopenková povedala, že muži by boli ochotní cestovať do tretej krajiny, ak by sa podarilo zorganizovať evakuáciu. Spomenuli Turecko alebo Švajčiarsko. „Naši vojaci sú pripravení na evakuáciu do tretej krajiny. V prípade evakuácie do tretej krajiny sú pripravení zložiť zbrane. Všetci sme pripravení im pomôcť, dúfam,“ povedala.

Ženy sa v Taliansku snažia získať medzinárodnú podporu pre diplomatické riešenie patovej situácie v oceliarni Azovstaľ. Organizácia Spojených národov (OSN) a Medzinárodný výbor Červeného kríža zorganizovali sériu evakuácií civilistov z továrne, ale nie vojakov, ktorí zostávajú uväznení s ubúdajúcou vodou, jedlom a zdravotníckym materiálom.

Fedusiuk povedala, že jej manžel Arsenij Fedusiuk ju nedávno požiadal, aby mu pozisťovala, ako prežiť bez vody. „Voda dochádza. Nemajú jedlo, vodu ani lieky. Umierajú každý deň. Každý deň zomiera jeden alebo dvaja zranení vojaci,“ povedala.

Pápež František
Pápež František. Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel

13:56 Predstaviteľ ukrajinskej Chersonskej oblasti dosadený Ruskom povedal, že administratíva tohto regiónu požiada ruského prezidenta Vladimira Putina o anektovanie oblasti a začlenenie do Ruska.

Kirill Stremousov v stredu novinárom povedal, že neexistujú žiadne plány na vytvorenie samozvanej „Chersonskej ľudovej republiky“, podobnej tým v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Povedal však, že existujú plány požiadať Putina, aby ju anektoval.

„Mesto Cherson je Rusko,“ povedal Stremousov podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti. „Na území Chersonskej oblasti nebude žiadna Chersonská ľudová republika, nebudú žiadne referendá,“ dodal Stremousov s tým, že ruskému prezidentovi odošlú požiadavku, aby zahrnul región medzi správne regióny Ruskej federácie.

Plány na dobytie Kyjeva sa pre ruskú armádu skončili obrovským neúspechom a podobný scenár sa začína napĺňať i v prípade druhého najväčšieho ukrajinského mesta Charkov, odkiaľ Rusi postupne začínajú utekať. Prevzatie kontroly nad Chersonom, mestom v južnej časti Ukrajiny, a veľkou časťou okolitého regiónu, je dosiaľ pravdepodobne najvýznamnejší úspech Ruska vo vojne na Ukrajine.

Ukrajinskí predstavitelia špekulovali, že Rusko plánuje usporiadať v regióne referendum na vyhlásenie nezávislosti, podobné tým, ktoré sa konali v Doneckej a Luhanskej oblasti v roku 2014.

Moskva uznala samozvanú Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku dva dni pred napadnutím Ukrajiny a využila to ako zámienku na vyslanie vojakov do susedného štátu.

12:04 Hegerova vláda odobrila sociálne opatrenia pre odídencov z Ukrajiny, nový zákon umožní vytvárať detské skupiny.

11:50 Ruskí vojaci zanechali v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny „smrteľné pasce“.

Ako referuje spravodajský web BBC, tvrdí to gubernátor oblasti Oleh Synjehubov. Ten prostredníctvom komunikačnej platformy Telegram vyzval obyvateľov, aby radšej zostali v krytoch a neponáhľali sa naspäť do oslobodených dedín.

„Nepriateľ je zákerný a robí všetko pre to, aby zranil čo najviac ukrajinských civilistov,“ poznamenal Synjehubov. Podľa neho v regióne naďalej trvajú „zúrivé boje“, no ukrajinská armáda zatlačila okupantov k ruskej hranici a Rusi tak momentálne v menšej miere ostreľujú druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov.

11:37 Ruský prezident Vladimir Putin sa pripravuje na dlhú vojnu a dokonca ani jeho víťazstvo na východe Ukrajiny pravdepodobne nebude znamenať koniec konfliktu. Moskva preskupila svoje sily s cieľom získať Donbas po tom, ako ukrajinská armáda odrazila pokusy o obsadenie Kyjeva.

Riaditeľka tajných služieb USA Avril Hainesová vo výbore Senátu v utorok povedala, že Putin stále má v úmysle „dosiahnuť ciele mimo Donbasu“, ale „čelí nesúladu medzi svojimi ambíciami a terajšími kapacitami konvenčných ruských síl“. Informuje o tom portál bbc.com.

Putin
Ruský prezident Vladimir Putin počas vojenskej prehliadky ku Dňu víťazstva. Foto: SITA/AP

11:15 Od vypuknutia ruskej invázie do polnoci 9. mája prišlo na Ukrajine oficiálne o život 3459 civilistov a 3713 utrpelo zranenia. Tvrdí to Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), ktorý sa však domnieva, že skutočné počty sú podstatne vyššie. Väčšina obetí bola zasiahnutá použitím výbušných zbraní a ostreľovaním pomocou ťažkého delostrelectva a raketových systémov.

11:07 Na Slovensko naďalej prúdi plyn z Ruska cez Ukrajinu, a to v plánovaných objemoch.

Pre agentúru SITA to potvrdil slovenský prepravca zemného plynu, spoločnosť Eustream. „Naďalej prepravujeme plyn v súlade s požiadavkami našich zákazníkov,“ uviedol hovorca Eustreamu Pavol Kubík.

Podľa údajov zverejnených spoločnosťou Eustream, cez Veľké Kapušany by malo na Slovensko v stredu prísť takmer 68 miliónov metrov kubických plynu. Z Českej republiky cez Lanžhot necelých 31 miliónov kubíkov plynu. Počas májových dní prepravil Eustream cez Veľké Kapušany denne od 93 do 68 miliónov kubíkov plynu, a cez Lanžhot od milióna do 31 miliónov kubíkov plynu.

Plynovod, plyn
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

10:50 Od začiatku invázie na Ukrajinu ruská armáda podľa ukrajinského ministerstva obrany stratila už približne 26 350 vojakov. Ukrajina zároveň tvrdí, že v bojoch bolo zničených 1 187 ruských tankov, 2 856 obrnených transportérov a 528 delostreleckých systémov. Ruská armáda podľa Kyjeva stratila aj osem systémov protivzdušnej obrany, 199 lietadiel, 160 vrtuľníkov a dvanásť lodí a člnov. Informuje o tom spravodajský portál bbc.com, ktorý však dodáva, že tieto údaje nedokáže nezávisle overiť.

10:34 Ukrajinské zacielenie na Hadí ostrov pomáha narúšať pokusy ruskej armády rozšíriť svoj vplyv v Čiernom mori. V najnovšej správe zverejnenej na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter to tvrdí britské ministerstvo obrany.

„Rusko sa opakovane snaží posilniť svoju vysunutú posádku, ktorá sa tam nachádza. Ukrajina úspešne zasiahla ruskú protivzdušnú obranu a zásobovacie plavidlá bezpilotnými lietadlami Bayraktar. Ruské zásobovacie plavidlá majú minimálnu ochranu v západnej časti Čierneho mora po tom, ako ruské námorníctvo ustúpilo na Krym po strate krížnika Moskva,“ uvádza britské ministerstvo obrany.

Agentúra AP dodáva, že toto tvrdenie zodpovedá jej tohtotýždňovej analýze založenej na skúmaní satelitných snímok. Britská armáda však zároveň varuje: „Ak Rusko upevní svoju pozíciu na ostrove pomocou strategickej protivzdušnej obrany a pobrežných obranných rakiet, mohlo by ovládnuť severozápad Čierneho mora.“

Vojna na Ukrajine, Hadí ostrov
Hadí ostrov v Čiernom mori. Foto: Planet Labs PBC via AP.

9:59 Ukrajina nesmie ostať sama v boji za svoju slobodu pred ničím nevyprovokovanou agresiou Ruska. Ani Slovensko totiž nebude v bezpečí, ak sa presadí brutálna sila a agresia namiesto rešpektu voči suverenite a práve krajín vybrať si, kam chcú patriť. Prezidentka Zuzana Čaputová to skonštatovala vo svojom profile na sociálnej sieti. Reagovala tak na včerajší prejav ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Národnej rade SR (NR SR).

Zuzana Čaputová
Prezidentka Zuzana Čaputová. Foto: archívne, SITA/Marek Lukáč.

9:32 Slovensko-ukrajinské hranice v utorok na vstupe do SR prekročilo viac ako 2400 osôb. Z toho bolo 640 mužov, 1 422 žien a 375 detí. O dočasné útočisko požiadalo 232 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi v utorok viac ako 2 800 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 28 policajtov, 75 hasičov, 89 colníkov, 151 vojakov, 120 dobrovoľníkov a 20 zamestnancov migračného úradu. Zároveň bolo vypravených 15 autobusov, ktoré prepravili 173 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky. Vlakovou dopravou bolo prepravených 139 osôb.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice od začiatku konfliktu na vstupe do SR prekročilo takmer 413-tisíc osôb, viac ako 75-tisíc ich požiadalo o dočasné útočisko. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali viac ako 153-tisíc osôb.

8:58 Vo veku 88 rokov v utorok zomrel Leonid Kravčuk, ktorý viedol Ukrajinu k nezávislosti počas rozpadu Sovietskeho zväzu a neskôr pôsobil ako jej prvý prezident. Bol „hybnou silou“ pri vyhlásení nezávislosti Ukrajiny od Sovietskeho zväzu v roku 1991. Neskôr v tom istom roku sa spojil s lídrami Ruska a Bieloruska, Borisom Jeľcinom a Stanislavom Šuškevičom, aby 8. decembra 1991 podpísali dohodu, ktorá formálne ukončila existenciu Sovietskeho zväzu.

8:32 Poľský premiér Mateusz Morawiecki povedal, že ruský veľvyslanec v Poľsku sa mohol vyhnúť poliatiu červenou farbou na vojenskej ceremónii, ak by poslúchol radu ministerstva zahraničných vecí a vyhol sa účasti na tejto udalosti.

Ruského veľvyslanca Sergeja Andrejeva obliali v pondelok červenou farbou vo chvíli, keď prišiel na cintorín vo Varšave, aby vzdal úctu vojakom Červenej armády, ktorí zahynuli počas druhej svetovej vojny. Andrejev nakoniec musel odísť z ceremónie pod policajným sprievodom.

„Ruské zločiny na Ukrajine predstavujú takú hroznú skúsenosť pre toľkých ľudí, že prítomnosť veľvyslanca pri pamätníku sovietskych vojakov bola provokatívna,“ povedal podľa poľskej tlačovej agentúry PAP premiér Morawiecki.

8:12 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyjadril presvedčenie, že Ukrajina by mohla rozšíriť svoje ciele, než len zatlačiť Rusko späť do oblastí, v ktorých Moskva a jej spojenci pôsobili pred začiatkom invázie.

7:51 Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa v rozsiahlej vojne proti Ukrajine nepodarilo dosiahnuť žiadny zo svojich hlavných cieľov.

Ako referuje Rádio Sloboda, známe aj ako Rádio Slobodná Európa, oznámil to popredný predstaviteľ amerického ministerstva obrany. Podľa predstaviteľa Pentagonu Putin naďalej zhromažďuje svoje sily, no ruská armáda zaznamenáva veľké straty. „Vidí, že niektoré z jeho schopností sa zmenšujú, najmä čo sa týka delostreleckých súbojov. Putin nedosiahol žiadny zo svojich hlavných cieľov. Mariupoľ stále nie je dobytý a odpor Azovstaľu pokračuje,“ povedal predstaviteľ Pentagonu.

Vladimir Putin
Ruský prezident Vladimir Putin. Foto: archívne, Michail Klimentjev, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP.

7:24 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že ukrajinská armáda postupne odtláča ruské jednotky od Charkova.

Generálny štáb uviedol, že ukrajinské ozbrojené sily vyhnali Rusov zo štyroch dedín severovýchodne od Charkova a pokúšajú sa ich zatlačiť späť k ruským hraniciam. Ukrajinskí predstavitelia tiež v utorok oznámili, že ruské rakety zasiahli životne dôležitý prístav Odesa. Je to pravdepodobne súčasť úsilia Ruska o prerušenie zásobovacích liniek a dodávok zbraní, ktoré sú pre obranu Ukrajiny kľúčové.

Schopnosť Ukrajiny zabrzdiť väčšiu a lepšie vyzbrojenú ruskú armádu prekvapila mnohých, ktorí očakávali oveľa rýchlejší konflikt. Ukrajinci na mnohých miestach zablokovali ruské sily a na iných dokonca prešli do protiofenzívy.

7:12 Snemovňa reprezentantov Kongresu USA v utorok schválila nový balík pomoci pre Ukrajinu vo výške 40 miliárd dolárov. Zákonodarcovia podporili žiadosť prezidenta Joea Bidena, čo signalizuje zvýšený a obojstranný záväzok zmariť krvavú inváziu ruského prezidenta Vladimira Putina v susednom štáte.

Uvedená čiastka pomôže Ukrajine po vojenskej a ekonomickej stránke. Okrem dodávok zbraní pôjde 5 miliárd dolárov na riešenie globálneho nedostatku potravín spôsobeného vojnou, ktorá ochromila zvyčajne veľkú produkciu mnohých plodín na Ukrajine.

Joe Biden
Americký prezident Joe Biden. Foto: archívne, SITA/AP.

7:00 Vitajte pri sledovaní stredajšieho online prenosu (minúta po minúte) o aktuálnej situácii v súvislosti s dianím na Ukrajine.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Joe BidenVladimir PutinVolodymyr Zelenskyj