Vojna na Ukrajine: Rusi ukazujú neschopnosť, Kuleba žiada zbrane a zverejnili číslo na „mäsiara z Buče" (online)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Ukrajina, Rusko, vojna, invázia, Bucha
Žena čaká na distribúciu potravín v dedine Motyžyn na Ukrajine. Foto: SITA/AP

Ruské vojská sa už úplne stiahli z oblasti Kyjeva a Černihiva na severe Ukrajiny. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na americké ministerstvo obrany.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Rusi nedokázali dobyť ukrajinskú metropolu, čo pre Moskvu znamená obrovský vojenský neúspech v doterajšom priebehu invázie na Ukrajinu. „Ruské sily sa úplne stiahli z oblastí pri Kyjeve a Černihive, aby sa znovu skonsolidovali a preskupili v Bielorusku a Rusku,“ povedal v stredu novinárom hovorca Pentagonu John Kirby.

Dodal, že okrem Kyjeva sa Rusom nepodarilo získať ani druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov. „Prevzali kontrolu akurát nad menšími mestami,“ pripomenul Kirby a doplnil, že ruský prezident Vladimir Putin nemá na konte žiadny strategický cieľ. Zo 130 ruských práporov, ktoré boli vyslané na Ukrajinu, sa stále viac ako 80 nachádza v krajine, uviedol Pentagon.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom nočnom prejave varoval, že ruská armáda pokračuje v organizovaní svojich síl v rámci príprav na novú ofenzívu na východe. Kremeľ nedávno vyhlásil, že jeho cieľom je „oslobodiť“ Donbas, kde žijú prevažne rusky hovoriaci obyvatelia. Zelenskyj však upozornil Rusov, že aj Ukrajina sa pripravuje na bitku.

Obvinil Rusko zo zasahovania do medzinárodného vyšetrovania možných vojnových zločinov odstraňovaním mŕtvol a snahou ukryť ďalšie dôkazy v Buči severovýchodne od Kyjeva. „Máme informácie, že ruskí vojaci zmenili taktiku a snažia sa odstrániť mŕtvych ľudí, mŕtvych Ukrajincov, z ulíc a pivníc územia, ktoré obsadili,“ povedal. „Toto je len pokus skryť dôkazy a nič viac.“

Zelenskyj potom prešiel z ukrajinčiny do ruštiny a vyzval obyčajných Rusov, „aby sa nejakým spôsobom postavili ruskej represívnej mašinérii“ namiesto toho, aby boli „po celý zvyšok života prirovnávaní k nacistom“. Vyzval Rusov, aby požadovali ukončenie vojny, ak sa aspoň trochu hanbia za to, čo robí ruská armáda na Ukrajine.

Ministerstvo vnútra SR (MV SR) zriadilo kontakty, na ktoré sa môže verejnosť obrátiť v prípade záujmu pomôcť občanom Ukrajiny utekajúcim pred vojnou.

Ako informoval tlačový odbor MV SR, pomoc je možné poskytnúť na mail pomocpreukrajinu@minv.sk a prostredníctvom telefónneho čísla +4212/48 59 33 12.

Kontakty slúžia na nahlasovanie materiálnej pomoci, ako je šatstvo, oblečenie, hygienické potreby vrátane plienok pre deti, potraviny či na ponuky ubytovania.

Za masaker civilistov v ukrajinskom meste Buča je zodpovedný podplukovník ruskej armády mongolského pôvodu Azatbek Asanbekovič Omurbekov. Referuje o tom web denníka Marca s odvolaním sa na správy InformNapalm, portálu špecializovaného na odhaľovanie tajomstiev ruských tajných služieb.

Práve Omurbekov, ktorého portál nazval „mäsiarom z Buče“, stál na čele ruských jednotiek, ktoré vstúpili do mesta a neskôr ho opustili zanechajúc stovky povraždených civilistov v uliciach. Ukrajinské úrady dosiaľ evidujú najmenej 300 obetí z radov obyčajných ľudí, ktorých v Buči zabili ruské jednotky.

Spomenutý podplukovník má svoju domovskú základňu neďaleko sibírskeho Chabarovska na Ďalekom východe, asi 25 kilometrov od čínskych hraníc. „Omurbekov má na starosti 64. motostreleckú brigádu,“ tvrdí InformNapalm, ktorý zverejnil jeho telefónne číslo a e-mailovú adresu. Tento portál zároveň pohrozil, že o 40-ročnom Omurbekovovi toho prezradí viac.

Vojna na Ukrajine (online)

  • minúta po minúte

22:00 Štvrtkový online prenos (minúta po minúte) sme ukončili. Aktuálne informácie v súvislosti so situáciou na Ukrajine vám prinesieme aj v piatok.

20:20 Snemovňa reprezentantov Kongresu USA vo štvrtok v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu schválila zrušenie normálnych obchodných vzťahov s Ruskom a zákaz dovozu ruskej ropy. Snemovňa obidva návrhy odsúhlasila krátko po tom, ako ich jednomyseľne odobril Senát. Návrhy oboch zákonov ešte musí podpísať americký prezident Joe Biden.

Šéf Bieleho domu už skôr využil svoju právomoc a zakázal dovoz ropy, skvapalneného zemného plynu a uhlia z Ruska do USA. Legislatíva, ktorá ukončuje normálne obchodné vzťahy s Ruskom, umožní Bidenovi uvaliť vyššie clá na rôzne dovozy, napríklad oceľových a hliníkových produktov.

19:51 Podpora Ukrajiny má podľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivana Korčoka (nom. SaS) zmysel. Uviedol to po zasadnutí šéfov diplomacií krajín Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO).

Vo svojom stanovisku, ktoré poskytol komunikačný odbor ministerstva, poukázal na to, že Rusko sa v posledných dňoch vynútene sťahuje z niektorých svojich pozícií na severe Ukrajiny. Vzápätí však podotkol, že to ešte neznamená koniec vojny.

19:22 Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov odhlasovalo zrušenie členstva Ruska v rade OSN pre ľudské práva pre obvinenia z hrôzostrašných porušení ľudských práv ruskými vojakmi na Ukrajine, ktoré USA a Ukrajina označili za rovnajúce sa vojnovým zločinom.

18:34 Železničná spoločnosť Slovensko, a. s., (ZSSK) upravuje mimoriadne vlaky z Čopu do Košíc.

18:16 Ochrankár z britského veľvyslanectva v Berlíne poprel, že by vykonával špionáž pre Rusko. Brit David Smith sa vo štvrtok postavil pred Westminsterský magistrátny súd v Londýne, kde poprel vinu v deviatich bodoch obžaloby, ktorú voči nemu vzniesli na základe porušenia zákona o štátnych tajomstvách.

Päťdesiatsedemročný muž je okrem iného obvinený zo zbierania informácií na veľvyslanectve a odovzdávania ich osobe, o ktorej sa predpokladá, že bola zástupcom Ruska. Informuje o tom spravodajský portál BBC s tým, že najbližšie by sa mal muž postaviť 13. apríla pred trestný súd Old Bailey.

Brita, ktorý žil v nemeckom Postupime, zatkli v auguste 2021 pre údajné trestné činy, ktorých sa dopustil medzi októbrom 2020 a augustom nasledujúceho roka. Do Spojeného kráľovstva ho vydali v stredu.

17:41 Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba je opatrne optimistický, že niektoré členské štáty Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) zvýšia dodávky zbraní na Ukrajinu.

Po rokovaniach s rezortnými kolegami z aliancie v Bruseli odmietol špecifikovať, ktoré krajiny by Ukrajine poskytli vybavenie a ani o čo konkrétne by šlo. Zdôraznil však, že zbrane treba poslať rýchlo, pretože sa Rusko pripravuje na novú ofenzívu v regióne Donbas.

„Buď nám pomôžete teraz, a ja hovorím o dňoch, nie týždňoch, alebo vaša pomoc príde príliš neskoro,“ urgoval Kuleba.

17:01 Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena v reakcii na vojnu na Ukrajine vo štvrtok pozastavila export pre tri ruské letecké spoločnosti. Ministerstvo obchodu USA uviedlo, že tento krok nedovolí, aby leteckí prepravcovia Aeroflot, Utair a Azur Air dostávali tovary z USA vrátane dielcov, ktoré sú potrebné na údržbu lietadiel.

„Tieto reštrikcie sú významné, pretože je, samozrejme, ťažké pokračovať v lietaní, ak nemôžete robiť údržbu svojich lietadiel,“ povedal novinárom Matthew Axelrod, námestník ministra obchodu pre export.

Účinkom podľa jeho slov je to, že sankcionované letecké firmy „a ich flotily lietadiel budú časom v podstate neschopné pokračovať v lietaní ani na medzinárodných ani na vnútroštátnych trasách, keďže sú teraz odrezané od zahraničnej podpory a amerických dielcov a s tým súvisiacej údržby, ktorú potrebujú“. Rozhodnutie platí na 180 dní, ale je možné ho predĺžiť.

Aeroflot
Foto: ilustračné, SITA/AP.

16:48 Európsky parlament (EP) vo štvrtok podporil plán na urýchlené dopĺňanie strategických zásob plynu. Nariadenie, ktorého cieľom je zaistiť domácnostiam a podnikom dostatok plynu pred ďalšou vykurovacou sezónou, schváli v zrýchlenom legislatívnom konaní a čoskoro o ňom budú rokovať poslanci s ministrami členských štátov.

16:41 Pred budovou Veľvyslanectva Ruskej federácie v Bratislave sa v piatok o 12:30 uskutoční podujatie Musíme zastaviť genocídu na Ukrajine, ktoré organizuje iniciatíva Mier Ukrajine.

Sergej Danilov z AMI Communications Slovakia v mene iniciatívy informoval, že Godrova ulica, na ktorej ambasáda sídli, bude počas protestu od 13:00 do 13:15 uzatvorená. Ide o reakciu na informácie a fotografie ruskými okupantami umučených, znásilnených a zavraždených obetí. Podľa iniciatívy iba najprísnejšie sankcie voči Rusku môžu zastaviť ďalšie masakre ukrajinského ľudu.

„Aj pri týchto zjavných a preukázaných nehumánnych aktoch opäť čelíme masívnej ruskej propagande. Vyzývame Ruskú federáciu, aby prestala s masakrami Ukrajincov a tiež, aby prestala popierať a zľahčovať vojnové zločiny, za ktoré sú zodpovední ruskí vojaci,“ uviedla Ľudmila Verbická z iniciatívy Mier Ukrajine. Iniciatíva naďalej požaduje vytvorenie humanitárnych koridorov na evakuáciu civilistov aj vojenskú podporu Ukrajine na zemi a vo vzduchu a okamžité embargo na ruskú ropu a plyn.

16:24 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov obvinil Ukrajinu z vykoľajovania rokovaní s Moskvou tým, že mení svoju vyjednávaciu pozíciu.

Sergej Lavrov
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Foto: archívne, SITA/AP.

15:55 Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok vyzvali na zaistenie bezpečných priechodov pre deti utekajúce pred vojnou na Ukrajine a pomoc deťom, ktoré sú vnútorne vysídlené alebo uviazli v obkľúčených oblastiach.

15:32 Estónska vláda sa rozhodla zastaviť dovoz ruského zemného plynu. Plánuje tak spraviť do začiatku vykurovacej sezóny na jeseň.

Kabinet sa dohodol s Fínskom na prenajatí plávajúceho terminálu, ktorý umožní dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG). „Dnes sme dospeli k rozhodnutiu prestať nakupovať ruský plyn. Nie je možné napredovať prikrmovaním ruskej vojnovej mašinérie,“ cituje spravodajský portál BBC premiérku Kaju Kallas.

Len sedem percent estónskej energie pochádza z plynu, no ten takmer všetok prichádza z Ruska. Estónsko nasleduje kroky Litvy, ktorá pred niekoľkými dňami vyhlásila, že úplne zastavila dovoz ruského plynu. Litva pri tejto príležitosti vyzvala aj ostatné krajiny v Európskej únii, aby sa po jej príklade vzdali závislosti od plynu z Ruska.

15:08 Európsky parlament (EP) vo štvrtok vyjadril rozhorčenie nad správami o zverstvách ruských ozbrojených síl na Ukrajine a zdôraznil, že voči páchateľom týchto vojnových zločinov musí byť vyvodená zodpovednosť.

15:01 Premiér Eduard Heger (OĽaNO) prehovoril o svojej ceste do Kyjeva, kde sa stretne aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Eduard Heger
Premiér Eduard Heger. Foto: archívne, SITA/AP.

14:54 Ukrajina a ruská armáda na štvrtok dohodli desať humanitárnych koridorov na evakuáciu civilistov z troch regiónov na východe krajiny. Informovala o tom ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Očakáva sa, že Rusko v nadchádzajúcich dňoch a týždňoch zintenzívni svoju vojenskú kampaň na priemyselnom východe Ukrajiny.

Podpredsedníčka ukrajinskej vlády uviedla, že civilisti z Doneckej, Luhanskej a Zaporižžskej oblasti sa budú môcť evakuovať do miest Zaporižžia a Bachmut. Vereščuková na komunikačnej platforme Telegram konštatovala, že civilisti môžu z Mariupoľa a Enerhodaru cestovať autami do mesta Zaporižžia a z miest Berďansk, Tokmak a Melitopoľ autami a autobusmi.

Do mesta Bachmut v Doneckej oblasti sa môžu evakuovať obyvatelia miest Sjevjerodoneck, Lysyčansk, Popasna, Hirske a Rubižne v Luhanskej oblasti.

14:39 Predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa (OĽaNO) sa na sociálnej sieti Facebook pýta, dokedy sa bude OSN prizerať „beštiálnym činom ruských vojakov, ktoré sme doteraz poznali iba z akčných filmov alebo z hororov“, či dokedy bude stačiť OSN vyjadrovať „hlboké znepokojenie“ nad povraždenými Ukrajincami.

14:28 Schôdzka predsedníčky Európskej komisie (EK)Ursuly von der Leyenovej s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve sa uskutoční v piatok. 

Hovorca šéfky EK Eric Mamer uviedol, že Von der Leyenová bude na stretnutí tlmočiť „úplnú solidaritu“ a zopakuje záväzok podpory, ktorú Ukrajine poskytuje 27-členný blok. Spolu so šéfkou EK bude na rokovaní aj šéf európskej diplomacie Josep Borrell.

Von der Leyenová je druhou šéfkou inštitúcií Európskej únie, ktorá pocestuje na Ukrajinu po tom, ako minulý týždeň krajinu navštívila predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola. V Kyjeve bude deň predtým, ako sa zúčastní na darcovskej konferencii pre Ukrajinu vo Varšave.

Ursula von der Leyen
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen. Foto: SITA/Branislav Bibel

14:20 Na slovenskom pracovnom trhu sa k 6. aprílu zamestnalo 2 645 odídencov z Ukrajiny.

Na štvrtkovej tlačovej besede to povedal minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak (Sme rodina). V poslednom týždni si podľa neho nájde na Slovensku prácu približne pod 300 Ukrajincov denne. Najviac odídencov z Ukrajiny sa podľa neho zamestnáva v Bratislave. „Samozrejme, idú pracovať najviac tam, kde je najviac práce,“ uviedol minister.

Viac ako polovica odídencov z Ukrajiny pracuje vo výrobe, štvrtina v pomocných a podporných profesiách, desatina v oblasti upratovacích a čistiacich prác. „Tento trend denne monitorujeme a dávame si pozor na to, či nevznikne v niektorom regióne situácia, že by Ukrajinci brali niekde prácu našim občanom,“ zdôraznil šéf rezortu práce a sociálnych vecí. Takáto situácia podľa Krajniaka zatiaľ nenastala.

14:14 Za masaker civilistov v ukrajinskom meste Buča je zodpovedný podplukovník ruskej armády mongolského pôvodu Azatbek Asanbekovič Omurbekov.

Ukrajina, Rusko, vojna, Buča, invázia
Telo zavraždeného civilistu v Buči. Foto: ilustračné, SITA/AP

14:05 Japonsko požiadalo Medzinárodný trestný súd (ICC), aby vyšetril zabíjanie civilistov v oblasti okolo ukrajinskej metropoly Kyjev. Referuje o tom spravodajský web CNN.

„Zabíjanie týchto nevinných civilistov je vojnovým zločinom a naša krajina požiadala Medzinárodný trestný súd, aby to vyšetril. Som presvedčený, že Rusko musí niesť plnú zodpovednosť,“ povedal japonský premiér Fumio Kišida. Ten ešte v pondelok vyjadril šok a zdesenie zo zverstiev spáchaných ruskými vojakmi v Buči na predmestí Kyjeva.

14:00 Najvyhľadávanejšími destináciami ukrajinských utečencov v Európskej únii (EÚ) by mohli byť Poľsko, Taliansko, Česká republika, Nemecko, Španielsko a Maďarsko. Vyplýva to z odhadov mníchovského inštitútu Ifo na základe priateľstiev Ukrajincov na sociálnej sieti Facebook a počtu Ukrajincov žijúcich v jednotlivých členských krajinách EÚ. Podľa analýzy inštitútu je pre 34,3 percenta ukrajinských utečencov pravdepodobne konečnou destináciou Poľsko, pre 12,4 percenta Taliansko, pre 12 percent Česká republika, pre 11,9 percenta Nemecko, pre 4,7 percenta Španielsko a pre 4,5 percenta Maďarsko.

Rusko, Ukrajina, vojna, útok, utečenci
Ľudia z Doneckej a Luhanskej oblasti, územia kontrolovaného separatistickými vládami na východe Ukrajiny, opúšťajú vlak. Foto: SITA/AP

13:49 Vytrvalci z Ruska a Bieloruska sa nepredstavia na tohtoročnom prestížnom maratóne v americkom Bostone. 

Organizátori podujatia naplánovaného na pondelok 18. apríla sa totiž pre ruskú inváziu na Ukrajine rozhodli, že na štart nepustia rezidentov z uvedených dvoch krajín. Výnimku majú športovci z týchto krajín, ktorí majú trvalý pobyt v zahraničí a v Bostone sa predstavia pod vlajkami iných štátov.

„Rovnako ako väčšina ľudí po celom svete sme zdesení a pobúrení tým, čo sa deje na Ukrajine. Beh je globálny šport a aj my musíme urobiť to, čo je v našich silách, aby sme ukázali našu podporu ukrajinskému ľudu,“ vyhlásil prezident Bostonskej športovej asociácie (BAA) Tom Grilk.

13:46 Ivan Korčok odsudzuje výroky Roberta Fica, ktorý po vzore ruskej propagandy spochybňuje zločiny spáchané na civilnom obyvateľstve v ukrajinskom meste Buča.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

13:32 Británia plánuje postaviť osem nových jadrových reaktorov a rozšíriť výrobu veternej energie v snahe znížiť závislosť od ropy a zemného plynu z Ruska a iných zahraničných dodávateľov po ruskej invázii na Ukrajinu. Premiér Boris Johnson vo štvrtok oznámil tieto plány ako súčasť novej stratégie energetickej bezpečnosti, ktorá tiež urýchli rozvoj projektov solárnej energie a vodíka.

13:06 V blízkosti mesta Buča severozápadne od Kyjeva vo štvrtok vyhlásili zákazy vychádzania. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na vysokého ukrajinského predstaviteľa. Vadym Denysenko, poradca ukrajinského ministra vnútra, povedal, že dôvodom týchto opatrení je zamedzenie rabovaniu a nutnosť odmínovať niektoré oblasti a zlikvidovať nevybuchnutú muníciu.

„V mnohých osadách okresu Buča platí zákaz vychádzania na sedem dní. Robí sa to len z dvoch dôvodov. Prvým je odmínovanie. Druhým je snaha vyhnúť sa rabovaniu, pretože v týchto oblastiach sa objavujú vykrádači,“ povedal Denysenko a dodal, že iba v oblasti Kyjeva počas stredy zneškodnili viac ako 1500 mín.

12:38 Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila v stredu večer pri Zaporižžii tri ruské riadené strely. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na vyhlásenie tajomníka mestskej rady Anatolija Kurteva na Telegrame. Reportéri CNN v Zaporižžii zaznamenali niečo, čo znelo ako lietadlo a jeden hlasný výbuch o približne 23:00 miestneho času. Pri Zaporižžii sa pritom nachádza najväčšia jadrová elektráreň v Európe. Zariadenie v Enerhodare ostreľovali ruskí vojaci, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nazval „teroristickým činom“.

12:23 Ukrajina obviňuje Maďarsko z oslabovania jednoty Európskej únie (EÚ) podporou Moskvy, zatiaľ čo Rusko pokračuje v invázii. 

Ukrajinskí predstavitelia sú rozhnevaní z reakcie Budapešti na dôkazy vraždenia ľudí ruskými silami v meste Buča pri Kyjive, ktoré EÚ odsúdila. Hovorca ukrajinského rezortu zahraničia Oleh Nikolenko vo štvrtok uviedol, že „zdráhanie sa Maďarska uznať ruskú zodpovednosť za zverstvá v Buči posilňuje pocit beztrestnosti Ruska a povzbudzuje ho k spáchaniu ďalších zločinov“.

Nikolenko zároveň skritizoval vyjadrenie maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý povedal, že sú pripravení platiť za ruský plyn v rubľoch, a označil to za nepriateľské voči odmietnutiu menovej požiadavky Moskvy zo strany EÚ.

Hovorca ministerstva zahraničia tiež odmietol Orbánovu ponuku na hostenie rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou v Maďarsku, ktorá je podľa neho cynická. „Ak chce Maďarsko pomôcť ukončiť vojnu, musí prestať poškodzovať jednotu EÚ, podporiť nové sankcie, poskytnúť vojenskú pomoc Ukrajine a zastaviť vytváranie dodatočných zdrojov na financovanie ruskej vojnovej mašinérie,“ uviedol vo vyhlásení.

Ukrajina, Maďarsko
Ukrajina obviňuje Maďarsko z oslabovania jednoty Európskej únie podporou Moskvy. Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

12:17 Austrália uvalila nové sankcie a zákazy cestovania zamerané na najvyšších ruských predstaviteľov. Ako referuje spravodajský web CNN s odvolaním sa na austrálske ministerstvo zahraničných vecí, celkový počet sankcionovaných „jednotlivcov a subjektov“ od ruskej invázie na Ukrajinu sa „priblížil k 600“. 

Najnovšie sankcie sú zamerané na významných ruských podnikateľov, ako aj na vysokých vojenských a vládnych predstaviteľov vrátane podpredsedu vlády Dmitrija Grigorenka, ministra hospodárstva Maxima Rešetnikova a vysokopostaveného ruského politika Alexandra Babakova.

Na najnovších zoznamoch je aj generálplukovník Michail Mizincev, ktorý je zodpovedný za útoky na „nevinných civilistov“ vrátane „bombardovania divadla“ v Mariupoli. „Toto posledné kolo sankcií nasleduje po objavení sa dôkazov o vojnových zločinoch spáchaných Ruskom v Buči a ďalších mestách v okolí Kyjeva, ktoré Austrália čo najdôraznejšie odsudzuje,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Austrália zároveň oznámila, že poskytuje Ukrajine ďalšie dodávky vojenskej pomoci, o ktorú počas prejavu v austrálskom parlamente požiadal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Nový balík obsahuje „taktické pasce, bezpilotné vzdušné a bezpilotné pozemné systémy, potraviny a zdravotnícky materiál“, uvádza sa vo vyhlásení kancelárie austrálskeho premiéra Scotta Morrisona.

12:11 Stiahnutie sa z Ruska v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu už stálo britsko-holandskú spoločnosť Royal Dutch Shell štyri až päť miliárd dolárov.

Energetický gigant sídliaci v Londýne to odhaduje vo svojej aktualizovanej správe o zisku, ktorá vyšla ešte pred tým, ako 5. mája zverejní kompletné zisky za prvý kvartál. Odpis do päť miliárd dolárov za prvé tri mesiace roka je podľa firmy v dôsledku zníženej hodnoty ruských aktív, úverových strát a „nevýhodných“ zmluvných podmienok.

Shell po invázii oznámil, že plánuje ukončiť partnerstvá s ruským štátnym energetickým gigantom Gazprom. Len tieto aktíva boli podľa výročnej správy spoločnosti na konci minulého roka ocenené na približne tri miliardy dolárov. Neskôr Shell oznámil, že prestane kupovať ruskú ropu a stiahne sa od uhľovodíkov v Rusku.

Royal Dutch Shell
Logo Royal Dutch Shell. Foto: SITA/AP

12:04 V prípade obmedzenia či zastavenia dodávok plynu z Ruska by štát mohol prísť na príjmoch o približne 300 miliónov eur ročne.

Najviac by totiž utrpela spoločnosť Eustream, ktorá sa stará o hlavnú prepravu z východu na západ Slovenska. Štát by tak prišiel o dividendy od slovenského prepravcu plynu a nezaplatenej dane z príjmu, keďže Eustream je každoročne najväčším platcom dane z príjmu.

Ako vyplýva z analýzy spoločnosti FinStat, štát by tak prišiel približne o 0,77 % príjmov verejnej správy (2021). „Samozrejme by záležalo na riešení celej situácie, avšak Eustream prepraví ročne viac ako 90 % plynu, ktorý nekončí v slovenskom priemysle alebo domácnostiach,“ uviedol FinStat v analýze.

11:57 Generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jens Stoltenberg vyzýva členské štáty aliancie, aby poskytli Ukrajine viac zbraní a nielen obranné protitankové zbrane a protivzdušnú obranu.

Jens Stoltenberg
Generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jens Stoltenberg. Foto: SITA/AP

11:49 Využívanie kryptomien na obchádzanie sankcií je mýtus. Povedal to Changpeng Zhao, zakladateľ a generálny riaditeľ najväčšej kryptomenovej burzy na svete Binance, v súvislosti s obavami, že ruské banky by potenciálne mohli použiť digitálne peniaze na vyhýbanie sa sankciám.

11:23 České tanky už údajne smerujú na Ukrajinu. Ako referuje spravodajský web BBC, v českých médiách sa objavili zábery vlakov naložených vojenskou technikou na stanici v Jihlave. Ministerka obrany Jana Černochová ešte v utorok uviedla, že Česko posiela na Ukrajinu „nevyhnutnú vojenskú techniku“. Tanky sú údajne sovietskej alebo ruskej výroby.

11:05 Slovensko neplánuje prípadné zastavenie dodávok plynu z Ruska nahradiť väčším využívaním uhlia. Stále platí, že koncom budúceho roka definitívne končí dotovanie ťažby domáceho uhlia používaného na výrobu elektriny. Svoju históriu tak definitívne dopíše aj tepelná Elektráreň Nováky. Ani v tepelnej elektrární vo Vojanoch na východe Slovensko už s uhlím nepočítajú, tam plánujú na výrobu elektriny používať tuhé druhotné palivo. Ako potvrdilo pre agentúru SITA Ministerstvo hospodárstva SR, rok 2023 bude rokom, kedy bude ukončené dotovanie výroby elektriny z domáceho uhlia.

10:49 V slovenskom vzdelávacom systéme je zatiaľ umiestnených 6 248 žiakov, ktorí prišli z Ukrajiny, z toho 774 je v materských školách, 4 892 je v základných školách a 618 je na stredných školách.

Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS) to uviedol na štvrtkovej tlačovej konferencii. V Bratislavskom kraji evidujú 24 percent, čo je 1 508 žiakov z celkového počtu a viac ako 80 percent žiakov prejavilo záujem o štúdium na štátnych školách. Rezort školstva plánuje v priebehu nasledujúceho týždňa doposielať školám jednorazový finančný príspevok – 200 eur na jedného žiaka. Školy o príspevok nemusia žiadať, pretože im bude poslaný na základe vyplnených údajov. Využiť ho môžu na nákup školských pomôcok aj na príspevok na dopravu pre žiaka.

Šéf rezortu doplnil, že do registra voľných kapacít pre deti sa prihlásilo 211 škôl, ktoré uvádzajú kapacitu 6 300 miest. Podľa ministra sú kapacity škôl väčšie, ako ukazuje register. Ministerstvo eviduje 34 osôb z Ukrajiny, ktoré splnili všetky podmienky a boli zamestnané na školách. Vo výraznej miere ide o administratívnych a prevádzkových pracovníkov, ale sú medzi nimi aj pedagogickí a odborní zamestnanci.

VLÁDA: Rokovanie 27. schôdze vlády
Minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling. Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel.

10:23 Americký Senát „oživuje“ tzv. politiku Lend-Lease, ktorá by administratíve prezidenta Joea Bidena umožnila efektívnejšie posielať zbrane a iné zásoby na Ukrajinu. Referuje o tom web politico.com.

10:11 Rakúsko vyhlásilo štyroch ruských diplomatov za „nežiaduce osoby“ a vypovedalo ich pre vykonávanie aktivít, ktoré „neboli v súlade s ich diplomatickým statusom“, informovalo vo štvrtok rakúske ministerstvo zahraničných vecí. Referuje o tom spravodajský portál CNN.

10:04 O dočasné útočisko v stredu na Slovensku požiadalo 851 osôb, ktoré prekročili slovensko-ukrajinskú hranicu. Hraničnými priechodmi prešlo 716 mužov, 1 291 žien a 621 detí.

Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra. Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 136 policajtov, 75 hasičov, 98 colníkov, 352 vojakov, šiesti duchovní, 216 dobrovoľníkov a 29 príslušníkov zahraničných zložiek.

Zároveň bolo vypravených 37 autobusov, ktoré prepravili 559 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky. Vlakovou dopravou prepravili 255 osôb. Ubytovaných bolo 47 ľudí, voľné kapacity sú na úrovni 12 162 lôžok. Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice prekročilo takmer 308-tisíc osôb a o dočasné útočisko požiadalo viac ako 63-tisíc z nich.

9:17 Ukrajinský prezident Volodomyr Zelenskyj vyzval Západ, aby zašiel ešte ďalej a bojkotoval používanie ruskej ropy. Neschopnosť dohodnúť sa na embargu podľa neho stojí životy Ukrajincov. Zároveň privítal najnovšiu vlnu sankcií uvalených na Rusko, označil ich však za nedostatočné. Referuje o tom spravodajský web BBC.

9:33 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba prichádzajúc na stretnutie ministrov zahraničia v sídle NATO vo štvrtok konštatoval, že jeho „agenda je veľmi jednoduchá… zbrane, zbrane a zbrane“.

Poznamenal, že Ukrajinci vedia bojovať a vedia aj ako zvíťaziť. Apeloval pritom špeciálne na Nemecko, aby spravilo viac a urýchlilo vyslanie veľmi potrebného vybavenia, pretože „zatiaľ čo Berlín má čas, Kyjev ho nemá“.

Dmytro Kuleba
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Foto: archívne, SITA/AP.

8:38 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval obyčajných Rusov, „aby sa nejakým spôsobom postavili ruskej represívnej mašinérii“ namiesto toho, aby boli „po celý zvyšok života prirovnávaní k nacistom“. Vyzval Rusov, aby požadovali ukončenie vojny, ak sa aspoň trochu hanbia za to, čo robí ruská armáda na Ukrajine.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

7:55 Ruské vojská sa už úplne stiahli z oblasti Kyjeva a Černihiva na severe Ukrajiny. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na americké ministerstvo obrany.

Rusi nedokázali dobyť ukrajinskú metropolu, čo pre Moskvu znamená obrovský vojenský neúspech v doterajšom priebehu invázie na Ukrajinu. „Ruské sily sa úplne stiahli z oblastí pri Kyjeve a Černihive, aby sa znovu skonsolidovali a preskupili v Bielorusku a Rusku,“ povedal v stredu novinárom hovorca Pentagonu John Kirby.

Dodal, že okrem Kyjeva sa Rusom nepodarilo získať ani druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov. „Prevzali kontrolu akurát nad menšími mestami,“ pripomenul Kirby a doplnil, že ruský prezident Vladimir Putin nemá na konte žiadny strategický cieľ. Zo 130 ruských práporov, ktoré boli vyslané na Ukrajinu, sa stále viac ako 80 nachádza v krajine, uviedol Pentagon.

7:38 Ceny ropy sa v stredu znížili. Májové dodávky ľahkej americkej ropy si odpísali 5,73 USD a uzavreli na úrovni 96,23 USD za barel. Júnové dodávky severomorskej ropy Brent zlacneli o 5,57 USD na 101,07 USD za barel. Veľkoobchodná cena benzínu na americkom trhu klesla o 11 centov na 3,05 USD za galón. Aj ceny drahých kovov zamierili nadol. Zlato zlacnelo o 4,40 USD na hodnotu 1923,10 USD za uncu a cena striebra sa znížila o 7 centov na úroveň 24,46 USD za uncu. (1 EUR = 1,0923 USD)

7:22 Ministerka financií USA Janet Yellenová v stredu varovala Snemovňu reprezentantov, že ruská agresia vo východnej Európe vyvolá „obrovské ekonomické dôsledky na Ukrajine aj mimo nej“. Dodala, že rastúce ceny energie, kovov, pšenice a kukurice, ktoré Rusko a Ukrajina produkujú, spôsobia intenzívnejšie „inflačné tlaky“. Yellenovej vyjadrenia boli súčasťou jej každoročného vyhlásenia o stave medzinárodného finančného systému.

7:09 Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) by prijala Fínsko a Švédsko vo svojich radoch s otvorenou náručou, ak by sa rozhodli podať žiadosť o vstup. Povedal to v stredu generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg. Ruská vojna proti Ukrajine podnecuje verejnú podporu v dvoch severských krajinách pre členstvo v NATO. Stoltenberg povedal, že členské krajiny NATO budú pripravené poskytnúť bezpečnostnú záruku obom neutrálnym krajinám od chvíle, keď ohlásia podanie žiadosti o vstup do aliancie.

Jens Stoltenberg
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Foto: archívne, SITA/AP.

7:00 Vitajte pri sledovaní stredajšieho online prenosu (minúta po minúte) o aktuálnej situácii v súvislosti s dianím na Ukrajine.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia