Vojna na Ukrajine: Rusi vraj nasadili laserové zbrane a Putin mal odvolať dôstojníkov (online)

Vojna na Ukrajine, Mariupoľ
Ruský vojak pri oceliarni Azovstaľ v Mariupole. Foto: SITA/AP.

Rusko podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského počas svojich útokov na Ukrajinu už vypálilo viac ako 2-tisíc rakiet, čo je podľa jeho slov veľká časť ruského arzenálu. Zelenskyj vo videopríhovore k národu povedal, že väčšina ruských rakiet zasiahla civilnú infraštruktúru, čo neprinieslo nijaký strategický prospech.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Ruské stredajšie tvrdenie, že na Ukrajine nasadilo nové laserové zbrane, podľa ukrajinského prezidenta odzrkadľuje snahu nájsť alternatívu k raketám. Vysokopostavený predstaviteľ amerického rezortu obrany, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, v stredu povedal, že USA nezaznamenali nič, čo by potvrdzovalo tvrdenia Moskvy o použití laserových zbraní.

Zelenskyj dodal, že Ukrajina je odhodlaná obnoviť kontrolu nad mestami Cherson, Melitopoľ, Berďansk, Enerhodar a Mariupoľ, ktoré teraz okupuje ruská armáda. „Všetky naše mestá a obce, ktoré sú okupované, dočasne okupované, by mali vedieť, že Ukrajina sa vráti,“ vyhlásil Zelenskyj.

Provládne turecké noviny Sabah informujú, že Turecko zostavilo zoznam požiadaviek, ktoré údajne bude chcieť pre schválenie členstva Švédska a Fínska v Severoatlantickej aliancii.

Ministerstvo vnútra SR (MV SR) zriadilo kontakty, na ktoré sa môže verejnosť obrátiť v prípade záujmu pomôcť občanom Ukrajiny utekajúcim pred vojnou.

Ako informoval tlačový odbor MV SR, pomoc je možné poskytnúť na mail pomocpreukrajinu@minv.sk a prostredníctvom telefónneho čísla +4212/48 59 33 12.

Kontakty slúžia na nahlasovanie materiálnej pomoci, ako je šatstvo, oblečenie, hygienické potreby vrátane plienok pre deti, potraviny či na ponuky ubytovania.

Európska komisia (EK) vyzvala členské krajiny, aby rýchlo doplnili zmenšené zásoby munície a vojenského vybavenia.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa britského ministerstva obrany odvolal najmenej dvoch vysokopostavených veliteľov pre ich výkon vo vojne na Ukrajine. Britský rezort obrany v aktualizácii spravodajských informácii o priebehu vojny na Ukrajine uviedol, že z velenia bol odvolaní generálplukovník Sergej Kiseľ a viceadmirál Igor Osipov.

Vojna na Ukrajine (online)

  • minúta po minúte

22:00 Štvrtkový online prenos (minúta po minúte) sme ukončili. Aktuálne informácie v súvislosti so situáciou na Ukrajine vám prinesieme aj v piatok.

21:27 Nemeckí zákonodarcovia vo štvrtok odobrili zbavenie bývalého kancelára Gerharda Schrödera jeho kancelárie a zamestnancov po tom, čo udržiaval a bránil svoje dlhodobé vzťahy s Ruskom napriek vojne na Ukrajine.

20:57 Organizácia G7 združujúca popredné svetové ekonomiky spúšťa novú Globálnu alianciu pre potravinovú bezpečnosť, ktorá sa z časti zameria na riešenie dôsledkov ruskej vojny na Ukrajine.

Nemecká ministerka pre rozvoj Svenja Schulze vo štvrtok po stretnutí s jej rezortnými kolegami z G7 povedala, že cieľom aliancie je lepšie koordinovať úsilie darcov pomoci a zabezpečiť, aby sa neprehliadli hroziace krízy. Skupina sa podľa jej slov bude snažiť priviesť na palubu čo najviac partnerov vrátane rozvíjajúcich sa krajín, ktoré môžu mať zásoby. S implementáciou projektu pomáha Svetová banka.

Ruská invázia na Ukrajinu viedla k ostrému nárastu cien potravín a energií. Obe krajiny sú veľkými exportérmi pšenice, jačmeňa a slnečnicového oleja.

20:29 Americký Senát schválil balík pomoci pre Ukrajinu v objeme zhruba 40 miliárd dolárov.

Pomoc získala širokú nadstranícku podporu a prešla v pomere hlasov 86 za a 11 proti. Proti boli len republikánski senátori. Balík teraz poputuje k prezidentovi Joeovi Bidenovi na podpísanie, informuje televízia CNN.

19:56 Americký prezident Joe Biden ponúkol silnú podporu USA pre členstvo Fínska a Švédska v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO).

Počas návštevy švédskej premiérky Magdaleny Anderssonovej a fínskeho prezidenta Sauliho Niinistöa v Bielom dome povedal, že obe krajiny už spĺňajú všetky požiadavky pre vstup do NATO, „aj viac“. Na svojej webstránke o tom informuje televízia CNN.

Lídri severských krajín vyjadrili nádej na rýchlu ratifikáciu ich členstva. Niinistö skonštatoval, že ruská vojna na Ukrajine zmenila Európu a tamojšie bezpečnostné prostredie.

Joe Biden, Magdalena Andersson, Sauli Niinisto
Americký prezident Joe Biden, švédska premiérka Magdalena Anderssonová a fínsky prezident Sauli Niinisto. Foto: SITA/AP

18:10 Poslanci Európskeho parlamentu (EP) žiadajú o finančnú podporu na riešenie dôsledkov vojny na Ukrajine. Zdrojom by mala byť konfiškácia aktív ruských oligarchov, nové zdroje Európskej únie (EÚ) a tiež plné využitie existujúceho rozpočtu. EP o tom informuje na svojej oficiálnej webstránke.

V prijatom uznesení o hospodárskych a sociálnych dôsledkoch ruskej vojny na Ukrajine pre EÚ europoslanci konštatujú, že samotná vojna a „odôvodnené sankcie voči Rusku a Bielorusku ovplyvňujú oživenie hospodárstva Európskej únie po pandémii a predstavujú vážnu hrozbu pre obnovu EÚ“.

16:49 Americká firma McDonald’s prevádzkujúca sieť reštaurácií má kupca pre svoje reštaurácie v Rusku. Spoločnosť informovala, že doterajší držiteľ licencie Alexander Govor, ktorý prevádzkuje 25 reštaurácií na Sibíri, súhlasil s kúpou 850 ruských reštaurácií McDonald’s a ich prevádzkovaním pod novým názvom. Predajnú cenu neprezradila.

16:36 Ruský vojak, ktorého ako prvého na Ukrajine súdia pre obvinenia zo spáchania vojnového zločinu, vo štvrtok povedal, že neozbrojeného ukrajinského civilistu zastrelil na príkaz dôstojníka.

Dvadsaťjedenročný Vadim Šišimarin povedal súdu v Kyjive, že dôstojník trval na tom, aby 62-ročného muža, ktorý telefonoval, zastrelil, pretože by mohol vyzradiť, kde sa nachádzajú.

Vojak, ktorý strelil muža do hlavy z auta v obci v Sumskej oblasti 28. februára, povedal, že musel splniť rozkaz. Mladý muž čelí za svoj čin doživotnému trestu odňatia slobody.

15:14 Osobitný medzinárodný tribunál by mal v prípade zločinov na Ukrajine prešetriť konanie ruského politického vedenia, vojenských veliteľov a ich spojencov.

Európsky parlament (EP) v uznesení, ktoré prijal vo štvrtok, vyzýva Európsku úniu (EÚ), aby prijala všetky potrebné opatrenia v medzinárodných konaniach a súdoch na podporu stíhania ruského a bieloruského režimu za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti, genocídu a agresiu.

Europoslanci žiadajú, aby sa tieto vyšetrovania a následné trestné stíhania vzťahovali aj na všetkých zamestnancov ruských ozbrojených síl a vládnych úradníkov zapojených do vojnových zločinov.

14:25 Veľká Británia vo štvrtok zmrazila aktíva troch ruských leteckých spoločností, čo im neumožní predať pristávacie intervaly, takzvané sloty, na britských letiskách v hodnote do 50 miliónov libier.

Najnovšie sankcie pre ruskú vojnu na Ukrajine nedovolia ruskej štátnej firme Aeroflot, ktorá je najväčšou leteckou spoločnosťou v Rusku, a prepravcom Rossiya Airlines a Ural Airlines predať pristávacie intervaly, ktoré nevyužívajú vzhľadom na skorší zákaz letov ruských aeroliniek do Spojeného kráľovstva.

„Kým bude Putin pokračovať v barbarskom útoku na Ukrajinu, budeme pokračovať v krokoch proti ruskej ekonomike,“ uviedla vo vyhlásení britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová.

The airport g4f6701401_1280.jpg
Veľká Británia zmrazila aktíva troch ruských aeroliniek. Foto: ilustračné, pixabay.com

13:36 Rada slovenských exportérov požaduje v súvislosti s dopadmi vojny na Ukrajine systémovú férovú pomoc dostupnú pre všetkých podnikateľov.

Ako ďalej pre agentúru SITA uviedol predseda rady Lukáš Parízek, konkrétne opatrenia však ešte na stole nie sú. „Nedočkavo na to tlačíme, nakoľko čas beží, situácia sa nezlepšuje a aj podnikatelia nás pochopiteľne dopytujú,“ zhodnotil.

„Cítime vôľu a ochotu na strane ministerstva hospodárstva, mierne problematická je procesne tá realizácia, tak ako vždy, kvôli legislatíve, rozpočtu…,“ priblížil. O možnej pomoci sa malo rokovať aj s Európskou komisiou.

13:28 Európsky parlament (EP) vo štvrtok podporil pozastavenie dovozných ciel Európskej únie (EÚ) na všetok tovar dovezený z Ukrajiny na obdobie jedného roka. Cieľom opatrenia je podporiť hospodárstvo krajiny, informuje EP na svojej oficiálnej webstránke.

„Zoči-voči ruskej agresii, Ukrajina nebojuje len za vlastnú slobodu a bezpečnosť, ale za slobodu a bezpečnosť celej Európy. Preto musíme podporovať Ukrajinu na všetkých úrovniach všetkými nástrojmi, ktoré máme k dispozícii: nielen zbraňami a sankciami, ale aj našou obchodnou silou. Náš boj nekončí poskytnutím potrebnej podpory Ukrajine, aby sa mohla brániť. Musíme sa tiež uistiť, že ukrajinské hospodárstvo zostane odolné a konkurencieschopné. Dnes musíme preukázať, že naša podpora Ukrajine je absolútna, neotrasiteľná a nezvratná a to uplatnením týchto bezprecedentných opatrení na liberalizáciu obchodu,“ povedala stála spravodajkyňa pre Ukrajinu Sandra Kalniete.

13:16 Nemecký kancelár Olaf Scholz v parlamente krajiny obhajoval rozhodnutie dodať zbrane Ukrajine, ktorá bojuje proti ruskej agresii, a vyhlásil, že to „neznamená eskaláciu“.

V prejave k poslancom kancelár vo štvrtok odmietol obavy, ktoré sa v Nemecku objavili, že vyzbrojovanie Ukrajiny by mohlo viesť k širšiemu konfliktu. Vyzbrojovanie Ukrajiny je „príspevkom k odrazeniu útoku a teda k čo najrýchlejšiemu ukončeniu násilia“, povedal Scholz.

Kancelár dodal, že ruský prezident Vladimir Putin sa pomýlil, keď si myslel, že mier na Ukrajine je možné vynútiť silou. „Nebude mierový diktát, pretože Ukrajinci ho neakceptujú a ani my,“ povedal Scholz. „Len keď toto Putin pochopí, len keď pochopí, že nemôže zlomiť obranu Ukrajiny, bude pripravený úprimne rokovať o mieri,“ dodal nemecký kancelár.

Olaf Scholz
Nemecký kancelár Olaf Scholz. Foto: SITA/AP

12:33 Medzinárodná basketbalová federácia (FIBA) definitívne vylúčila reprezentácie Ruska a Bieloruska z kvalifikácie na majstrovstvá sveta v roku 2023. FIBA zároveň potvrdila meno náhradníka za ruský tím. 

Na tohtoročnom svetovom šampionáte žien v Austrálii sa predstaví Portoriko. Mládežníckeho šampionátu hráčok do 17 rokov sa namiesto Rusiek zúčastnia mladé Srbky.

Exekutíva FIBA vzhľadom na pokračujúcu inváziu ruských vojsk na Ukrajinu potvrdila verdikty, ku ktorým dospela už na marcovom zasadnutí. Vylúčenie Ruska a Bieloruska platí aj pre šampionáty všetkých kategórií v basketbale 3×3. Informuje o tom portál theathletic.com.

Portoriko na MS narazí v skupine A na obhajkyne zlatých medailí zo Spojených štátov amerických, Belgicko, Čínu, Bosnu a Hercegovinu a Kóreu. V „béčku“ budú hrať Francúzsko, Srbsko, Japonsko, Nigéria, Kanada a domáca Austrália.

Základné skupiny svetového šampionátu basketbalistiek, ktorý je na programe od 22. septembra do 1. októbra v Austrálii, vylosovali na začiatku marca bez ruského tímu. Už vtedy bolo kandidátom na uvoľnené miesto Portoriko, ktoré skončilo za „zbornou“ na februárovom kvalifikačnom turnaji na poslednom, štvrtom mieste.

Centrála medzinárodnej federácie tiež vyzvala vedenie európskej zóny FIBA, aby prijala v najbližších dňoch rozhodnutie o osude Rusov na európskom šampionáte mužov. Rusko patrí do skupiny A popri domácom Gruzínsku, Španielsku, Bulharsku, Belgicku a Turecku. Šampionát je na programe od 1. do 18. septembra 2022.

12:12 Japonský premiér Fumio Kišida vo štvrtok oznámil, že jeho krajina zdvojnásobí pomoc Ukrajine na 600 miliónov dolárov. Chce tak podporiť krajinu, ktorú vážne poškodila ruská agresia.

Japonsko poskytne dodatočných 300 miliónov dolárov prostredníctvom Svetovej banky, aby pomohlo Ukrajine riešiť finančné ťažkosti spôsobené ruskou inváziou, povedal Kišida.

Japonsko sa rýchlo pripojilo k USA, k ďalším členom organizácie G7 a k Európe v rámci sankcií proti Moskve pre jej vojnu na Ukrajine. Tokio sa obáva, že krok Ruska by mohol povzbudiť Čínu v regióne východnej Ázie.

(1 EUR = 1,0523 USD)

12:02 Predstavenstvo Európskej investičnej banky (EIB) v stredu schválilo úverovú linku v objeme štyri miliardy eur s cieľom pomôcť úradom členských krajín Európskej únie, mestám, regiónom a miestnym komunitám vo všetkých štátoch únie riešiť naliehavé investičné potreby v súvislosti s prijímaním a integrovaním ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. Na svojej internetovej stránke o tom vo štvrtok informovala Európska komisia.

Schválenie úverovej linky EIB nasleduje po prísľube, ktorý v apríli vo Varšave ohlásil prezident EIB Werner Hoyer na darcovskej konferencii Stojíme pri Ukrajine. Na tejto konferencii, ktorú zorganizovali Európska únia a Kanada, darcovia sľúbili 9,1 miliardy eur pre ľudí utekajúcich pred ruskou inváziou v rámci Ukrajiny a do zahraničia. EIB na konferencii sľúbila štyri miliardy eur a Európska komisia jednu miliardu eur.

„Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prišlo do EÚ viac ako šesť miliónov ľudí, najmä žien, detí a starších ľudí. Teší ma, že predstavenstvo EIB schválilo úverovú linku v sume štyri miliardy eur,“ povedal prezident EIB. „Táto iniciatíva prichádza spoločne s podporou v objeme 668 miliónov eur, ktorú sme začiatkom marca poskytli vláde Ukrajiny na pokrytie naliehavých potrieb v oblasti likvidity,“ dodal Werner Hoyer.

11:12 Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) neočakáva na Ukrajine v najbližších týždňoch významné zisky ani pre jednu z bojujúcich strán. Pre CNN to povedal vojenský predstaviteľ NATO, ktorý má prístup k spravodajským informáciám.

Predstaviteľ NATO uviedol, že v aliancii sa v súčasnosti diskutuje o tom, že iniciatíva sa významne presunula v prospech Ukrajiny. V kruhoch NATO sa debatuje aj o tom, či je možné, aby Kyjev opäť získal kontrolu nad polostrovom Krym a územiami v Donbase, ktoré okupovalo Rusko, a nad tými, ktoré v roku 2014 obsadili Moskvou podporovaní separatisti.

„Myslím si, že by mohli opätovne získať Krym a Donbas,“ povedal predstaviteľ Severoatlantickej aliancie. „Nie teraz, nie skoro, ale ak dokážu pokračovať v boji, myslím si, že áno,“ dodal.

„Kladiem však otázku, či by vlastne mali bojovať o opätovné získanie svojich území,“ poznamenal predstaviteľ NATO s naznačením, že miestne obyvateľstvo na Kryme a v separatistických oblastiach Donbasu by mohlo potenciálne Ukrajine odporovať.

10:58 Červený kríž zaregistroval „stovky“ ukrajinských vojnových zajatcov, ktorí opustili oceliareň Azovstaľ v Mariupole.

Medzinárodná organizácia o tom informovala v oficiálnom vyhlásení s tým, že operácia pokračovala v stredu a ďalej sa tak deje aj vo štvrtok. Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) však zajatcov netransportuje na miesta, kde ich zadržiavajú, teda územia ovládané proruskými separatistami na východe Ukrajiny.

Registračný proces vojnových zajatcov, vrátane zranených bojovníkov, sa podľa Červeného kríža začal v utorok na základe dohody s Ruskom.

„Registračný proces, ktorý sprostredkúva MVČK, zahŕňa vyplnenie formulára s osobnými údajmi, ako sú meno, dátum narodenia a najbližší príbuzný,“ vysvetlil Červený kríž a dodal, že tieto informácie následne pomáhajú organizácii sledovať tých, ktorí sú zajatí, a pomôcť im zostať v kontakte s rodinami.

Zatiaľ čo Ukrajina dúfa, že bojovníkov dostane naspäť v rámci výmeny väzňov s Ruskom, Moskva sa vyhráža, že niektorých z nich postaví pred súd pre vojnové zločiny.

Ruská armáda vo štvrtok informovala, že sa vzdali ďalší ukrajinskí bojovníci, ktorí predstavovali poslednú obranu Mariupoľa. Ich počet už podľa Moskvy dosiahol 1 730.

10:21 Zberné a výdajné miesto humanitárnej pomoci v trenčianskom obchodnom centre ukončí v piatok 20. mája svoju prevádzku. Informovala o tom hovorkyňa mesta Erika Ságová.

Po vypuknutí vojnového konfliktu na Ukrajine rozbehlo zberné a výdajné miesto humanitárnej pomoci pre ukrajinských utečencov, ale aj na podporu slovensko-ukrajinskej hranice občianske združenie KC Aktivity na sídlisku Juh.

„V spolupráci s mestom Trenčín potom od 4. apríla otvorili väčšie zberné a výdajné miesto v obchodnom centre. Za ten čas poskytlo materiálnu pomoc viac ako 2 200 Ukrajincom v núdzi,“ uviedla Ságová.

10:15 Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v stredu takmer 3200 osôb. Z toho bolo 756 mužov, 1 909 žien a 509 detí. O dočasné útočisko požiadalo 266 žiadateľov.

Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi v stredu viac ako 3 000 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 68 policajtov, 67 hasičov, 98 colníkov, 150 vojakov, 120 dobrovoľníkov, 34 príslušníkov zahraničných zložiek a 22 zamestnancov migračného úradu. Zároveň bolo vypravených 13 autobusov, ktoré prepravili 258 osôb. Vlakovou dopravou bolo prepravených 37 osôb.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu prekročilo viac ako 436-tisíc osôb, udelených bolo takmer 77-tisíc dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali viac ako 177-tisíc osôb.

10:06  Ruský prezident Vladimir Putin podľa britského ministerstva obrany odvolal najmenej dvoch vysokopostavených veliteľov pre ich výkon vo vojne na Ukrajine.  Informuje o tom portál news.sky.com.

Putin
Ruský prezident Vladimir Putin počas vojenskej prehliadky ku Dňu víťazstva. Foto: SITA/AP

8:22 USA získali spravodajské informácie, ktoré ukazujú, že niektorých ruských predstaviteľov znepokojuje, že ruské sily sa v ukrajinskom prístavnom meste Mariupoľ dopúšťajú vážnych násilností. Uviedol to americký predstaviteľ oboznámený so zisteniami. 

Podľa jeho vyjadrenia ruských predstaviteľov údajne znepokojuje, že zneužívanie moci ešte viac podnieti obyvateľov Mariupoľa k odporu proti ruskej okupácii a protirečí to tvrdeniu Moskvy, že oslobodila po rusky hovoriacu populáciu.

Podľa spravodajských informácií ruskí vojaci zneužívajúci svoju moc bijú predstaviteľov mesta, popravujú ich elektrickým prúdom a rabujú domy.

Azovstaľ, Ukrajina, vojna
Ruské jednotky kráčajú popri zničenej časti hutníckeho kombinátu Azovstaľ v Mariupole. Foto: SITA/AP

7:25 Rusko podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského počas svojich útokov na Ukrajinu už vypálilo viac ako 2-tisíc rakiet, čo je podľa jeho slov veľká časť ruského arzenálu. Zelenskyj v stredu večer vo videopríhovore k národu povedal, že väčšina ruských rakiet zasiahla civilnú infraštruktúru, čo neprinieslo nijaký strategický prospech.

Ruské stredajšie tvrdenie, že na Ukrajine nasadilo nové laserové zbrane, podľa ukrajinského prezidenta odzrkadľuje snahu nájsť alternatívu k raketám. Vysokopostavený predstaviteľ amerického rezortu obrany, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, v stredu povedal, že USA nezaznamenali nič, čo by potvrdzovalo tvrdenia Moskvy o použití laserových zbraní.

Zelenskyj dodal, že Ukrajina je odhodlaná obnoviť kontrolu nad mestami Cherson, Melitopoľ, Berďansk, Enerhodar a Mariupoľ, ktoré teraz okupuje ruská armáda. „Všetky naše mestá a obce, ktoré sú okupované, dočasne okupované, by mali vedieť, že Ukrajina sa vráti,“ vyhlásil Zelenskyj.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

7:09 USA znova otvorili svoje veľvyslanectvo v Kyjeve tri mesiace po jeho zatvorení a stiahnutí amerických diplomatov pred februárovou ruskou inváziou. Americké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že činnosť veľvyslanectva obnovili v stredu. Diplomati sa natrvalo vrátili do ukrajinského hlavného mesta z dočasného sídla v meste Ľvov na západe Ukrajiny a v susednom Poľsku. Zamestnanci amerického veľvyslanectva sa začali do Kyjiva vracať 8. mája pri príležitosti výročia víťazstva v druhej svetovej vojne v Európe.

7:00 Vitajte pri sledovaní štvrtkového online prenosu (minúta po minúte) o aktuálnej situácii v súvislosti s dianím na Ukrajine.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Josep BorrellUrsula von der LeyenováVladimir PutinVolodymyr Zelenskyj
Firmy a inštitúcie EK Európska komisiaEU Európska únia