Vojna na Ukrajine: Ťažké boje pokračujú, Rusi zaútočili aj na tunel Beskydy a vinia USA z prilievania oleja do ohňa (online)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Vojna na Ukrajine, Kyjev
Zničené vozidlá ruskej armády na predmestí Kyjeva. Foto: SITA/AP.

Pod kontrolou Ruska sa momentálne nachádza pätina ukrajinského územia, pričom Donbas na východe Ukrajiny je „takmer úplne zničený“.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Ako referuje spravodajský web CNN, vo štvrtkovom prejave k luxemburským zákonodarcom to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „K dnešnému dňu (štvrtok 2. júna, pozn. red) je asi 20 % nášho územia pod kontrolou okupantov, takmer 125-tisíc kilometrov štvorcových. To je oveľa väčšie ako rozloha všetkých krajín Beneluxu dohromady,“ povedal Zelenskyj.

Taktiež poznamenal, že pozdĺž frontovej línie, ktorá sa tiahne „viac ako tisíc kilometrov“ od Charkovskej oblasti až po Mykolajiv na juhu Ukrajiny, pokračujú ťažké boje. V súvislosti s Donbasom podotkol, že „kedysi jedno z najmocnejších priemyselných centier v Európe“ je dnes „jednoducho zdevastované“.

Zelenskyj vyhlásil, že od začiatku vojny bolo zabitých viac ako 30-tisíc ruských vojakov. Zdôraznil, že je to viac ako počet sovietskych obetí počas 10-ročnej invázie v Afganistane i straty na ruskej strane počas oboch vojen v Čečensku.

Britská vojenská rozviedka tvrdí, že Rusko prevzalo kontrolu nad väčšinou mesta Sjevjerodoneck na východe Ukrajiny.

Ukrajinské úrady uznali, že Rusko má pod kontrolou 80 percent Sjevjerodonecka a v meste pokračujú tvrdé boje. Sjevjerodoneck a susedné mesto Lysyčansk, ktoré už niekoľko týždňov čelia ťažkému ruskému ostreľovaniu, sú najvýchodnejšie mestá pod kontrolou Ukrajiny.

Rusko čelí nedostatku dronov. Ako referuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na Ukrajinskú bezpečnostnú službu (SBU), ruské sily už počas vojny prišli o veľké množstvo tohto typu vojenského vybavenia, a to dokonca do takej miery, že museli začať používať drony vo vlastníctve ministerstva pre mimoriadne situácie.

Ruská raketa zasiahla železničnú trať vo Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny. Gubernátor oblasti Maksym Kozyckyj uviedol, že päť ľudí utrpelo zranenia. Rusi podľa poradcu ministra vnútra Antona Heraščenka zaútočili na karpatský tunel Beskydy v snahe prerušiť kľúčové železničné spojenie a narušiť dodávky zbraní a paliva. Šéf ukrajinských železníc upresnil, že škody na železnici posudzujú, ale tunel útok ušetril. Útok údajne spôsobil meškanie troch osobných vlakov, ktoré však neskôr pokračovali vo svojej ceste.

Ministerstvo vnútra SR (MV SR) zriadilo kontakty, na ktoré sa môže verejnosť obrátiť v prípade záujmu pomôcť občanom Ukrajiny utekajúcim pred vojnou.

Ako informoval tlačový odbor MV SR, pomoc je možné poskytnúť na mail pomocpreukrajinu@minv.sk a prostredníctvom telefónneho čísla +4212/48 59 33 12.

Kontakty slúžia na nahlasovanie materiálnej pomoci, ako je šatstvo, oblečenie, hygienické potreby vrátane plienok pre deti, potraviny či na ponuky ubytovania.

Spojené kráľovstvo pošle Ukrajine sofistikované raketové systémy stredného dosahu americkej výroby. Britský minister obrany Ben Wallace uviedol, že Ukrajine poskytnú nešpecifikovaný počet raketometov M270, ktoré dokážu vyslať presne navádzané rakety až do vzdialenosti 80 kilometrov.

Londýn svoj krok koordinoval s rozhodnutím Spojených štátov poslať Kyjevu raketomety HIMARS. Ukrajinskí vojaci absolvujú výcvik na používanie strojov v Spojenom kráľovstve.

Ukrajina vyzvala svojich západných spojencov, aby jej poskytli rakety s dlhším doletom, ktoré by jej pomohli čeliť ruským delostreleckým útokom vo východnom regióne Donbas – ohnisku ofenzívy Ruska. USA uviedli, že Ukrajina sľúbila, že tieto zbrane nevystrelí do Ruska. Moskva však obvinila Washington, že „prilieva olej do ohňa“ konfliktu.

Vojna na Ukrajine (online)

  • minúta po minúte

20:50 Umožniť Ukrajine vstúpiť do Európskej únie (EÚ) je nielen strategickým záujmom, ale aj „morálnou povinnosťou“ európskeho bloku.

Počas štvrtkového príhovoru na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii Globsec v Bratislave to povedala predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová.

Ursula von der Leyenová
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. Foto: SITA/AP

20:44 Prezidentka SR Zuzana Čaputová v štvrtok podpísala novú legislatívu o sociálnych opatreniach pre odídencov z Ukrajiny.

Tá rieši problémy v oblasti sociálnych vecí a rodiny súvisiace s prílevom cudzincov tak, aby bolo možné účinne a efektívne organizovať rôzne formy pomoci a podpory občanom Ukrajiny, ktorí sa zdržiavajú na Slovensku.

20:35 Po ôsmich mesiacoch od platnosti sankcií na dovoz ruskej ropy nebude vedieť spoločnosť Slovnaft zaručiť zásobovanie trhu ropnými produktami v regióne strednej Európy.

Ako uviedol hovorca Slovnaftu Anton Molnár, súčasné znenie sankcií bratislavskej rafinérii totiž neumožní vývoz kľúčových produktov na jej tradičné trhy ako Česko, Rakúsko a Poľsko. To následne obmedzí nadstavené spracovateľské kapacity rafinérie v Bratislave pod technologické minimum.

„V dôsledku toho nebude garantovaná bezpečnosť dodávok na Slovensku. Obmedzením ponuky produktov v regióne a znížením kapacity Slovnaftu, Slovensko a slovenský trh nebude možné zásobovať. Berieme na vedomie sankcie, ktoré boli prijaté, zároveň však chceme upozorniť na možné riziká z nich vyplývajúce,“ uviedol Molnár.

Slovnaft - palivá
Foto: slovnaft.sk.

20:23 Americké ministerstvo financií ohlásilo ďalší balík sankcií proti ruským jednotlivcom. Ako referuje spravodajský web BBC, opatrenia sa zameriavajú na sprostredkovateľskú činnosť súvisiacu s jachtami napojenými na Kremeľ a niekoľko významných ruských vládnych predstaviteľov.

Na zozname je aj Putinov blízky spolupracovník a finančný manažér Sergej Roldugin, ktorý spravuje offshorový majetok ruského prezidenta v zahraničí. V menoslove nechýba ani hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová či jeden z najbohatších Rusov Alexej Mordašov.

20:15 Moldavský parlament v snahe zabrániť šíreniu moskovskej propagandy schválil zákaz vysielania ruských spravodajských programov. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Moldavsko, ktoré bolo kedysi súčasťou Sovietskeho zväzu, susedí s Ukrajinou a tiež so separatistickým regiónom Podnestersko, ktorý podporuje Moskva. Ruská invázia na Ukrajinu preto v krajine, ktorá sa uchádza o členstvo v Európskej únii, zvýšila napätie.

Podnestersko sa od Moldavska odtrhlo v roku 1992 a na jeho území sa nachádza približne 1 500 ruských vojakov.

Vysielanie ruských spravodajských programov je síce v krajine zakázané od začiatku vojny, no parlament legislatívu formálne schválil až vo štvrtok.

Moldavská televízia teraz bude môcť vysielať len ruské zábavné programy, nie politické relácie. Nový zákon určuje aj pokuty a ďalšie tresty za vysielanie dezinformácií.

19:19 Senegalský prezident Macky Sall, ktorý je zároveň šéfom Africkej únie, sa v piatok stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Oznámila to jeho kancelária s tým, že dvojica by mala v čiernomorskom rezorte Soči rokovať o „uvoľnení zásob obilia a hnojív“. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Sall vycestuje do Ruska, pretože „blokáda (exportu obilia a hnojív) ovplyvňuje najmä africké krajiny“, uviedla ďalej senegalská prezidentská kancelária. Rokovania by sa mali sústrediť aj na snahy Africkej únie „prispieť k upokojeniu vojny na Ukrajine“.

Kremeľ informoval, že Sall a Putin budú diskutovať o ruskej spolupráci s Africkou úniou, „vrátane rozšírenia politického dialógu a ekonomickej a humanitárnej spolupráce“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok uviedol, že ruská blokáda hlavných exportných trás v Čiernom a Azovskom mori zadržiava 22 miliónov ton obilia, čo predstavuje takmer polovicu ukrajinského vývozu.

Kremeľ obvinenia z blokády opakovane odmietol a snaží sa hodiť vinu na Západ, ktorého konanie podľa Moskvy viedlo ku kríze.

19:00 Ruskí lobisti majú zakázaný vstup do Európskeho parlamentu (EP). Oznámila to predsedníčka EP Roberta Metsola, informuje spravodajský portál BBC.

Európania sa podľa nej musia chrániť pred kremeľským vplyvom a propagandou v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

„Zástupcovia ruských spoločností už nesmú vstupovať do priestorov Európskeho parlamentu. Nesmieme im poskytnúť žiadny priestor na šírenie ich propagandy a falošných, toxických naratívov o invázii na Ukrajinu. Zoči-voči autokratom zostaneme jednotní a silní,“ napísala na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter s tým, že toto rozhodnutie začína platiť okamžite.

18:50 Ak Rusko zvíťazí vo svojej vojne na Ukrajine, „nastanú temné časy pre všetkých“ v Európe.

Počas videopríhovoru v luxemburskom parlamente to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

18:13 Európska únia (EÚ) schválila šiesty balík sankcií voči Rusku, ale po námietkach Maďarska vyškrtla zo sankčného zoznamu lídra ruskej pravoslávnej cirkvi – patriarchu Kirilla. Informuje o tom spravodajský web BBC.

Kirill
Líder ruskej pravoslávnej cirkvi – patriarcha Kirill. Foto: SITA/AP

18:00 Európska únia (EÚ) sa dohodla na zákaze 90 % ruskej ropy do konca tohto kalendárneho roka.

Ruská ropa
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

17:54 Turecký výrobca dronov Baykar daruje Litve dron Bayraktar TB2, aby ho následne venovali Ukrajine na pomoc v boji proti ruským silám. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Litva istanbulskú firmu kontaktovala, keď sa v krajine podarilo za niekoľko dní vyzbierať 5,9 milióna eur na kúpu TB2 pre Ukrajinu. Výrobca následne ponúkol dron zadarmo pod podmienkou, že vyzbierané peniaze miesto toho použijú na podporu „humanitárnej pomoci“ pre Ukrajinu. Firma o tom informovala prostredníctvom sociálnych sietí.

Dron TB2 sa počas tri mesiace trvajúcej vojny ukázal ako vysoko úspešný pri zameriavaní a ničení ruských delostreleckých systémov a obrnených vozidiel.

17:34 Organizácie zamerané na pomoc ľuďom z Ukrajiny a dobrovoľníci v podtatranskom regióne sú veľmi dobrým príkladom manažovania krízy a podpory utečencom.

Uviedol to zástupca vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) Sebastien Apatita pre médiá počas štvrtkovej návštevy Popradu a okolia, kam sa prišiel oboznámiť s aktivitami a činnosťou organizácií. V pozitívnom zmysle ho prekvapilo, ako sa ľudia v regióne po vypuknutí utečeneckej krízy zomkli a nečakali na pomoc od vlády.

16:37 V juhoukrajinskom meste Berďansk, ktoré je pod kontrolou ruských síl, nastala vo štvrtok silná explózia. Ako tamojšia mestská rada uviedla na Telegrame, výbuch bolo počuť v blízkosti prístavu. Zatiaľ okrem videa, na ktorom bolo vidieť kúdol dymu, nezverejnili žiadne ďalšie informácie.

16:11 Ruskej ekonomike pod vplyvom západných sankcií hrozí znižovanie počtu pracovných miest a pokles investícií.

Informuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na ruského ministra hospodárstva Maxima Rešetnikova. Ten na brífingu povedal, že súčasná nezamestnanosť sa v Rusku pohybuje na úrovni štyroch percent, no podľa neho je to klamlivé a kríza by mohla viesť k „zníženiu zamestnanosti“. „Vidíme riziká, ktoré sa objavili,“ dodal.

Počiatočný šok zo sankcií prinútil dočasne zatvoriť akciový trh v Rusku a spôsobil dlhé rady pri bankomatoch, keďže ľudia sa obávali o svoje úspory. Vďaka intervenciám centrálnej banky sa ruský rubeľ neskôr vrátil na predvojnovú úroveň. V rámci spomenutých intervencií obmedzili množstvo peňazí, ktoré mohli ľudia previesť do zahraničia. Exportérov zasa prinútili previesť 80 % svojich zahraničných príjmov na ruskú menu.

15:54 Pod kontrolou Ruska sa momentálne nachádza pätina ukrajinského územia, pričom Donbas na východe Ukrajiny je „takmer úplne zničený“.

Ako referuje spravodajský web CNN, vo štvrtkovom prejave k luxemburským zákonodarcom to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „K dnešnému dňu je asi 20 % nášho územia pod kontrolou okupantov, takmer 125-tisíc kilometrov štvorcových. To je oveľa väčšie ako rozloha všetkých krajín Beneluxu dohromady,“ povedal Zelenskyj.

Taktiež poznamenal, že pozdĺž frontovej línie, ktorá sa tiahne „viac ako tisíc kilometrov“ od Charkovskej oblasti až po Mykolajiv na juhu Ukrajiny, pokračujú ťažké boje. V súvislosti s Donbasom podotkol, že „kedysi jedno z najmocnejších priemyselných centier v Európe“ je dnes „jednoducho zdevastované“.

Zelenskyj vyhlásil, že od začiatku vojny bolo zabitých viac ako 30-tisíc ruských vojakov. Zdôraznil, že je to viac ako počet sovietskych obetí počas 10-ročnej invázie v Afganistane i straty na ruskej strane počas oboch vojen v Čečensku.

15:22 Zať bývalého ruského prezidenta Borisa Jeľcina skončil na pozícii neplateného poradcu prezidenta Vladimira Putina, potvrdil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informuje o tom spravodajský portál CNN. „Áno, môžem potvrdiť, že asi pred mesiacom prestal byť pro bono poradcom,“ skonštatoval Peskov. Dodal, že sa rozhodli nevydávať oficiálny dokument na webstránke Kremľa, pretože to nebolo potrebné. Neuviedol však, prečo Jumašev z postu odišiel.

14:36 Napriek tomu, že vzťahy medzi Ruskom a Západom po invázii na Ukrajinu ochladli na minimum, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tvrdí, že Moskva neplánuje „zatvoriť okno do Európy“. Referuje o tom spravodajský web BBC.

Spomenutú frázu „okno do Európy“ kedysi použil ruský cár Peter Veľký, ktorý vládol viac ako 40 rokov až do roku 1725 a na budúci týždeň bude 350. výročie jeho narodenia.

„Pumpovanie zbraní na Ukrajinu nemení parametre tejto špeciálnej operácie,“ povedal Peskov a dodal: „Jej ciele budú dosiahnuté, ale Ukrajine to prinesie viac utrpenia.“

13:52 Rusko varovalo, že rozhodnutie Európskej únie (EÚ) z časti ukončiť dovoz ruskej ropy je „sebadeštruktívny“ krok, ktorý by sa eurobloku mohol vypomstiť. 

Ministerstvo zahraničia v Moskve vyhlásilo, že v pondelok dohodnutý zákaz 90 percent ropy z Ruska „veľmi pravdepodobne vyvolá ďalšie zvyšovanie cien, destabilizuje trhy s energiou a naruší dodávateľské reťazce“.

Moskva tiež trvá na tom, že nebude predávať svoju ropu so stratou. Kremeľ na tlačovom brífingu uviedol, že aj keby dopyt v jednej časti sveta klesol, v inej by sa zvýšil, a ruské toky by sa podľa toho presmerovali.

13:50 Nemecký vicekancelár je presvedčený, že i keď pokračujúce príjmy Ruska z vysokých cien za pohonné hmoty „bolia“, ruská ekonomika kolabuje a „čas pracuje proti Rusku“.

Robert Habeck vo štvrtok v nemeckom parlamente povedal, že „príjem, ktorý (ruský prezident Vladimir) Putin v uplynulých mesiacoch získal vďaka vysokým cenám, bolí a môžeme sa len hanbiť, že sme ešte nedokázali výraznejšie zredukovať túto závislosť“.

Robert Habeck
Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck. Foto: archívne, Fabian Sommer/dpa via AP.

13:46 Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že ich vzdušné sily zostrelili v Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny ukrajinské bojové lietadlo Suchoj SU-25. Na komunikačnej platforme Telegram tiež uviedlo, že použilo „presné letecké rakety“ na zasiahnutie 21 vojenských cieľov na celej Ukrajine.

Okrem toho Moskva tvrdí, že jej sily zabili 240 ukrajinských vojakov a zničili 39 kusov vojenského vybavenia. Informuje o tom spravodajský portál BBC, ktorý zároveň upozorňuje, že tieto tvrdenia sa nedali nezávisle overiť.

12:58 Na prinavrátenie mieru do Európy je podľa prezidentky Zuzany Čaputovej potrebné pokračovať v podpore Ukrajiny, aby bola vo vyjednávaní s Ruskom slobodná a nie pod nátlakom. Uviedla to vo svojom otváracom príhovore na bezpečnostnej konferencii Globsec, ktorý v angličtine poskytol jej hovorca Martin Strižinec.

Zuzana Čaputová
Prezidentka Zuzana Čaputová. Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel.

12:41 Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že ich vzdušné sily zostrelili v Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny ukrajinské bojové lietadlo Suchoj SU-25. Na komunikačnej platforme Telegram tiež uviedlo, že použilo „presné letecké rakety“ na zasiahnutie 21 vojenských cieľov na celej Ukrajine. Okrem toho Moskva tvrdí, že jej sily zabili 240 ukrajinských vojakov a zničili 39 kusov vojenského vybavenia. Informuje o tom spravodajský portál BBC, ktorý zároveň upozorňuje, že tieto tvrdenia sa nedali nezávisle overiť.

12:28 Dánsky minister zahraničia Jeppe Kofod očakáva, že sa Dánsko pridá k spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike Európskej únie (EÚ) od 1. júla. Pred pripojením sa k obrannej dohode musí Dánsko podľa jeho slov podniknúť ešte niekoľko formálnych krokov. Tie zahŕňajú schválenie výsledkov stredajšieho referenda dánskym parlamentom.

V stredajšom referende sa 66,9 percenta voličov vyslovilo za to, aby sa Dánsko vzdalo rozhodnutia spred troch desaťročí nepodieľať sa na spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike EÚ. Voličská účasť bola 65,76 percenta.

Dánske referendum je ďalšou zo série reakcií európskych krajín snažiacich sa o pevnejšie väzby so spojencami v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Nasleduje po historických žiadostiach Švédska a Fínska o vstup do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO).

12:05 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 30 850 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Rusko podľa nich dosiaľ prišlo aj o 1 363 tankov, 3 354 bojových obrnených vozidiel, 2 325 vozidiel a palivových nádrží, 661 delostreleckých systémov, 207 odpaľovacích raketových systémov, 95 systémov protivzdušnej obrany, 175 vrtuľníkov, 210 lietadiel, 521 dronov, 120 striel s plochou dráhou letu, 13 lodí a 51 kusov špeciálnej techniky. Počas stredy zaznamenali ruskí okupanti najväčšie straty v oblasti okolo mesta Bachmut v Doneckej oblasti.

11:38 Bývalý úspešný brazílsky futbalista Pelé vyzval v stredu ruského prezidenta Vladimíra Putina, aby ukončil vojenskú inváziu na Ukrajine, ktorá trvá od konca februára.

Podľa OSN pri konflikte doposiaľ zomrelo viac ako 4-tisíc civilistov a takmer 5-tisíc utrpelo zranenia. Osemdesiatjedenročný trojnásobný majster sveta zverejnil odkaz na svojom instagrame v deň, keď ukrajinskí futbalisti postúpili cez Škótov do finále play-off o postup na MS 2022 v Katare.

„Dnes sa Ukrajina aspoň na 90 minút snaží zabudnúť na tragédiu v ich vlasti. Dostať sa na svetový šampionát je veľmi náročné, no je to skoro nemožné, keď je toľko ľudí v ohrození života. Zastavte inváziu, nie je žiaden dôvod pokračovať v násilí,“ napísal Pelé, ktorý sa momentálne lieči na rakovinu. Pred piatimi rokmi sa pritom osobne stretol s Putinom.

„Keď sme sa naposledy na seba usmiali a podali si ruky, nikdy by som si nemyslel, že budeme mať k sebe tak ďaleko ako teraz. Koniec vojny je vo vašich rukách, v tých istých, s ktorými som si potriasol v Moskve v roku 2017,“ dodal Pelé.

11:24 Spojené kráľovstvo pošle Ukrajine sofistikované raketové systémy stredného dosahu americkej výroby.

Britský minister obrany Ben Wallace uviedol, že Ukrajine poskytnú nešpecifikovaný počet raketometov M270, ktoré dokážu vyslať presne navádzané rakety až do vzdialenosti 80 kilometrov. Londýn svoj krok koordinoval s rozhodnutím Spojených štátov poslať Kyjevu raketomety HIMARS. Ukrajinskí vojaci absolvujú výcvik na používanie strojov v Spojenom kráľovstve.

Ukrajina vyzvala svojich západných spojencov, aby jej poskytli rakety s dlhším doletom, ktoré by jej pomohli čeliť ruským delostreleckým útokom vo východnom regióne Donbas – ohnisku ofenzívy Ruska. USA uviedli, že Ukrajina sľúbila, že tieto zbrane nevystrelí do Ruska. Moskva však obvinila Washington, že „prilieva olej do ohňa“ konfliktu.

11:09 Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová podporila kroky súčasnej nemeckej vlády, Európskej únie, USA, NATO a ďalších, ktorých cieľom je „ukončiť barbarskú vojnu“ na Ukrajine.

Informuje o tom spravodajský web BBC. Merkelová, ktorá bola nemeckou kancelárkou v rokoch 2005 – 2021, na podujatí v Berlíne odsúdila konanie Ruska. „Moja solidarita smeruje k Ukrajine, napadnutej Ruskom, a k podpore jej práva na sebaobranu,“ povedala Merkelová.

Tú v minulosti kritizovali za to, že sa počas svojho 16-ročného funkčného obdobia snažila o dobré vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, a tiež pre jej súhlas s výstavbou plynovodu Nord Stream 2. Tento projekt dva dni pred ruskou inváziou zastavil jej nástupca Olaf Scholz.

Angela Merkelová
Nemecká kancelárka Angela Merkelová. Foto: archívne, SITA/AP

10:46 Britská vojenská rozviedka tvrdí, že Rusko prevzalo kontrolu nad väčšinou mesta Sjevjerodoneck na východe Ukrajiny.

Hlavná cesta do Sjevjerodonecka „pravdepodobne zostáva pod kontrolou Ukrajiny, ale Rusko naďalej dosahuje stabilné miestne zisky, čo umožňuje veľká koncentrácia delostrelectva“, uviedlo britské ministerstvo obrany vo svojom najnovšom hlásení o vojne s tým, že Rusko „v tomto procese utrpelo straty“. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Prekročenie rieky Siverskyj Donec, ktorá je prirodzenou prekážkou pre ich osi postupu, je životne dôležité pre ruské sily, pretože zabezpečujú Luhanskú oblasť a pripravujú sa na presun na Doneckú oblasť, uvádza ministerstvo.

Ukrajinské úrady uznali, že Rusko má pod kontrolou 80 percent Sjevjerodonecka a v meste pokračujú tvrdé boje. Sjevjerodoneck a susedné mesto Lysyčansk, ktoré už niekoľko týždňov čelia ťažkému ruskému ostreľovaniu, sú najvýchodnejšie mestá pod kontrolou Ukrajiny.

10:33 Rusko čelí nedostatku dronov. Ako referuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na Ukrajinskú bezpečnostnú službu (SBU), ruské sily už počas vojny prišli o veľké množstvo tohto typu vojenského vybavenia, a to dokonca do takej miery, že museli začať používať drony vo vlastníctve ministerstva pre mimoriadne situácie.

10:25 Medzi Ukrajincami, ktorých nútene deportovali do Ruska a rozmiestnili ich po krajine, je podľa ukrajinského prezidenta aj 200-tisíc detí. To zahŕňa deti z detských domovov, deti, ktoré vzali s ich rodičmi, aj deti odlúčené od rodín. Volodymyr Zelenskyj to povedal v stredu, na Medzinárodný deň detí, počas jeho nočného videopríhovoru. Zelenskyj tiež uviedol, že od začiatku vojny bolo zabitých 243 detí, 446 utrpelo zranenia a 139 je nezvestných. Tieto čísla však môžu byť podľa jeho slov vyššie, keďže vláda nemá úplný obraz o situácii v oblastiach okupovaných ruskými silami.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

10:11 Stredajšie stretnutie zástupcov Európskej únie (EÚ) sa skončilo bez konečného schválenia šiesteho sankčného balíka voči Moskve. Ako informuje spravodajský portál BBC s odvolaním sa na diplomatické zdroje, Maďarsko namieta proti sankciám na patriarchu ruskej pravoslávnej cirkvi Kirilla, ktorý je spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina.

Viktor Orbán
Maďarský premiér Viktor Orbán. Foto: archívne, SITA/AP.

9:59 Spojené kráľovstvo a Holandsko schválili nové projekty so zemným plynom.

9:44 Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v stredu viac ako 2800 osôb. Z toho bolo 744 mužov, 1 621 žien a 481 detí. O dočasné útočisko požiadalo 177 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za včerajší deň viac ako 2 800 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 43 policajtov, 53 hasičov, 94 colníkov, 156 vojakov, 58 dobrovoľníkov, 43 príslušníkov zahraničných zložiek, 120 zamestnancov okresných úradov a 22 zamestnancov migračného úradu.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu prekročilo takmer 477-tisíc osôb, udelených bolo viac ako 79-tisíc dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali viac ako 222-tisíc osôb.

9:12 Slovensko má Ukrajine dodať celkovo osem kusov samohybných húfnic Zuzana 2.

ARMÁDA: Prevzala samohybné húfnice Zuzana 2
Príslušníci OS SR pochodujú počas odovzdávania samohybných kanónových húfnic Zuzana 2 Ozbrojeným silám (OS) SR v priestoroch Vojenského útvaru 4374 Kasární SNP v Martine. Martin, 22. júl 2021. Foto: archívne, SITA/Milo Fabian.

8:50 Generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) oznámil, že zvoláva stretnutie vysokopostavených predstaviteľov Fínska, Švédska a Turecka v snahe prekonať námietky Ankary voči vstupu severských krajín do vojenskej aliancie.

Rokovania sa uskutočnia o pár dní v Bruseli, povedal Jens Stoltenberg novinárom vo Washingtone, kde sa stretol s americkým ministrom zahraničia Antonym Blinkenom. „Som presvedčený, že nájdeme cestu vpred,“ vyhlásil tiež Stoltenberg. Vyriešiť otázku tureckej blokády členstva Fínska a Švédska by chcel šéf NATO vyriešiť ešte pred samitom aliancie. Ten sa bude konať v Madride od 28. do 30. júna.

Fínsko a Švédsko, podnietené bezpečnostnými obavami z ruskej vojny na Ukrajine, požiadali o vstup do NATO minulý mesiac. Blokuje to však turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, podľa ktorého nerobia dosť pre boj proti kurdskému extrémizmu.

8:24 Ruská raketa zasiahla železničnú trať vo Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny. Gubernátor oblasti Maksym Kozyckyj uviedol, že päť ľudí utrpelo zranenia. Rusi podľa poradcu ministra vnútra Antona Heraščenka zaútočili na karpatský tunel Beskydy v snahe prerušiť kľúčové železničné spojenie a narušiť dodávky zbraní a paliva. Šéf ukrajinských železníc upresnil, že škody na železnici posudzujú, ale tunel útok ušetril. Útok údajne spôsobil meškanie troch osobných vlakov, ktoré však neskôr pokračovali vo svojej ceste.

8:12 Dánski voliči v stredu v historickom referende odhlasovali, aby sa ich krajina vzdala rozhodnutia spred troch desaťročí nepodieľať sa na spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike Európskej únie (EÚ). Dánski vojaci sa tak budú môcť zúčastňovať na vojenských misiách EÚ a krajine sa tiež otvoria dvere do agentúr únie súvisiacich s bezpečnosťou. Za účasť na spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike EÚ hlasovalo 66,9 percenta voličov, čo je najvyšší podiel hlasov v histórii referend v krajine, účasť voličov však zas bola medzi najnižšími – len 65,8 percenta. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

8:00 Vitajte pri sledovaní štvrtkového online prenosu (minúta po minúte) o aktuálnej situácii v súvislosti s dianím na Ukrajine.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Dmitrij PeskovUrsula von der LeyenováVladimir PutinVolodymyr Zelenskyj
Firmy a inštitúcie EU Európska únia