Opozičný Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) sa zatiaľ neponáhľa s podaním na Ústavný súd SR, kde by napadol novoprijaté pravidlá výberu a voľby šéfa prokuratúry. Poslanec ústavnoprávneho výboru parlamentu Boris Susko (Smer-SD) povedal, že ešte nevie, či sa strana rozhodne ísť na súd.
„Musíme sa o tom baviť na poslaneckom klube a aj na predsedníctve strany. Zvažujeme to,“ povedal portálu SITA.sk Susko.
Smer-SD pritom od mája tohto roka tvrdo kritizuje novelu zákona o prokuratúre, kedy ju predstavili vládni poslanci. Novela dnes po podpise prezidentkou Zuzanou Čaputovou vyšla v Zbierke zákonov a je účinná.
Voľbu kandidáta na šéfa prokuratúry zrejme nič nezastaví
Ak sa Smer-SD obráti na súd, môže predbežným opatrením požiadať o pozastavenie účinnosti niektorých ustanovení novely. Následne by musel ústavný súd takému návrhu vyhovieť.
Podľa Suska by potom parlamentu nič nebránilo, aby sa kandidát na nového generálneho prokurátora vyberal podľa starých pravidiel. Koaliční politici však často hovorili, že novelu o prokuratúre menia okrem iného práve preto, aby sa zaviedli nové pravidlá a prokuratúra sa viac otvorila.
Poslanec Alojz Baránik (SaS) portálu Webnoviny.sk povedal, že sa už nemá ako zabrzdiť proces výberu a voľby šéfa prokuratúry. Predstava, že by ústavný súd predbežným opatrením zastavil účinnosť nového zákona sa podľa Baránika vymyká realite a pravdepodobnosti, že sa také niečo odohrá.
„Neviem si dosť dobre predstaviť, aký reálny dôvod by si kolegovia našli na zdôvodnenie ústavnej sťažnosti vychádzajúc z toho, že najviac diskutovaná časť návrhu bola na základe veta pani prezidentky eliminovaná,“ pripomenul Baránik.
Podľa neho ústava jasne hovorí, že všetko, čo sa týka prokuratúry, sa upraví zákonom. „Potom je ťažké argumentovať protiústavnosťou, ak to má byť upravené zákonom,“ doplnil.
Zmeny v prokuratúre dostali zelenú, prezidentka Čaputová podpísala novelu zákona
Výhrady aj po zapracovaní pripomienok prezidentky
Podľa Suska má Smer-SD problém s ustanoveniami, ktoré namietal aj v minulosti. Predovšetkým kritizoval, že sa o pozíciu generálneho prokurátora môže uchádzať aj právnik, ktorý nie je prokurátorom. „Nehovoríme, že toto je protiústavné. Hovoríme, že to nie je dobré, aj keď sú tam isté otázky ústavnosti,“ uviedol Susko.
Začiatkom septembra parlament novelu zákona o prokuratúre definitívne schválil aj s výhradami prezidentky Čaputovej. Smeru-SD podľa Suska naďalej prekáža, že ak bude zvolený za generálneho a špeciálneho prokurátora aj neprokurátor, tak po skončení vedúcej funkcie, môže zostať ďalej prokurátorom generálnej prokuratúry.
„Bude tam istá diskriminácia vo vzťahu k podmienkam, ktoré museli splniť všetci ostatní prokurátori, ktorí sú bežnými prokurátormi,“ poznamenal Susko.
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár definitívne skončil vo funkcii 10. augusta. V súčasnosti šéfa prokuratúry zastupuje prvá námestníčka generálnej prokuratúry Viera Kováčiková. Túto úlohu bude plniť až do zvolenia nového generálneho prokurátora.
Parlament by ho mohol zvoliť na októbrovej alebo novembrovej schôdzi. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) oznámi ďalší postup pri voľbe tento týždeň v piatok 11. septembra.