VOĽBY: Strany chcú šikovnú armádu

VOľBY
Foto: Ilustračné foto SITA, AP

BRATISLAVA 30. Mája (WEBNOVINY) – Všetky relevantné politické strany podporujú menšie, dobre vyzbrojené, vycvičené a v zahraničných misiách nasaditeľné Ozbrojené sily SR. Vo volebných programoch však chýba podrobnejšia prezentácia ako tento cieľ dosiahnuť, pričom kandidujúce subjekty nedefinujú, čo znamenajú „menšie“ ozbrojené sily a čo myslia pod kategóriou „dobre vyzbrojené“ ozbrojené sily. Vyhýbajú sa aj jednoznačným vyjadreniam na margo finančného krytia takýchto ozbrojených síl.

„Iba Most-Híd uvádza, že podporuje vojenské výdavky na úrovni 2 percent z HDP, čo by v porovnaní so súčasným stavom obranného rozpočtu znamenalo výrazné zvýšenie finančných prostriedkov pre OS OR,“ uvádza analýza programov strán v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorú spracovalo Centrum pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA).

Pri otázke garantovania bezpečnosti SR a nášho regiónu sa takmer všetky strany zhodli na tom, že základným garantom je NATO. Ich pohľady sú odlišné v tom, aké ďalšie úlohy pripisujú tejto organizácii a ako vnímajú úlohu Európskej únie v otázkach bezpečnostnej politiky. Vytvoril sa „atlanticistický“ blok, napríklad zo strán SDKÚ-DS, SaS, na druhej strane vznikol „proeurópsky“ blok na čele so stranou Smer.

Medzi spoločné témy jednotlivých politických strán patrí Balkán a Ukrajina, resp. ponúknutie „integračnej perspektívy“ týmto štátom – najjednoznačnejšia podpora bola vyjadrená už de facto rozhodnutému členstvu Chorvátska v EÚ.

V rámci regionálnej dimenzie zahraničnej politiky patria vzťahy s Maďarskom k najintenzívnejšie diskutovaným – politické subjekty zhodne preferujú „pokojné vzťahy“, avšak s odlišným akcentom na vnútropolitické súvislosti. Špecifický je v tomto smere postoj SNS, ktorá chce „ čeliť teritoriálnej, politickej a militantnej expanzii Maďarska“. Región strednej Európy takmer všetky politické strany považujú za najdôležitejší priestor zahraničnej politiky SR.

K tradičným otázkam, ktoré napomôžu profilácii programov a plánov, je otázka hodnôt. Predovšetkým mimoparlamentné Most-Híd a SaS obhajujú „principiálny postoj“ v tejto otázke, vrátane obmedzenia kontaktov so štátmi, kde sa porušujú ľudské práva (napr. explicitne spomenutá Čína). V súvislosti s Ruskom boli odpovede vo všeobecnosti vágnejšie – siahali od zdôrazňovania „pragmatických vzťahov“ (napríklad SMER-SD) až po silnejšie zdôrazňovanie ľudských práv, napríklad v prípade SaS a SDKÚ-DS. Prekvapujúco vzťahy s USA sú spomenuté len vo veľmi všeobecnej podobe, alebo vôbec (SDKÚ-DS sa v dotazníku jednoznačne hlási k „strategickým vzťahom“ s USA).

Špecifická téma, ktorá sa dostala do programov všetkých analyzovaných politických strán, je energetika a energetická bezpečnosť. Hoci sa ňou zaoberala každá strana a každá aj uznáva centrálnu dôležitosť problematiky, existujú veľké rozdiely v miere konkrétnosti programov. Najväčším nedostatkom je chýbajúca prezentácia, ako by sa finančne nákladné kroky potrebné pre zabezpečenie vyššej úrovne „energetickej bezpečnosti“ zabezpečovali materiálne.

Centrum pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA) analyzovalo programy parlamentných strán Smeru-SD, ĽS-HZDS, SNS, SDKÚ-DS, KDH, SMK a strán SaS a Most-Híd, ktoré podľa prieskumov majú šancu dostať sa do národnej rady.

SITA

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom