Kam sme sa to dostali? Takzvaná demokratická opozícia sa ani tri týždne pred voľbami nevie zhodnúť ako účinne eliminovať Kotlebu a jeho nasledovateľov. Inokedy ostrý a za hranicu idúci Matovič dnes vyzýva odporcov extrémizmu, aby sa zdržali konfrontácie s kotlebovcami na uliciach.
“S fašizmom sa bojuje, na fašizmus sa nezvyká,” kontruje svojmu najväčšiemu politickému rivalovi kresťanský demokrat Hlina. Uvidíme, ktorá rétorika zaberie na voliča potácajúceho sa medzi OĽaNO a KDH. Pôjde doslova o každý hlas.
Bez lídra a bez vízie
Politické preferencie ukazujú, že slovenský volič stále potrebuje archetyp vodcu. V 90-rokoch to bol “otec zakladateľ” Vladimír Mečiar.
Potom na chvíľu zafungovala obrovská energia útleho a zanovitého Mikuláša Dzurindu, ktorý vyviedol Slovensko z čiernej diery až do Európskej únie. Vyhoretého bežca z trónu zosadil jeden z najväčších politických talentov modernej histórie Robert Fico.
Ale keďže svoju energiu venoval viac uspokojovaniu záujmov oligarchov ako svojej kedysi vlastnej vízii, skončí na smetisku rovnako ako vyššie menovaní páni. Výsledkom sú sklamaní voliči, ktorí stratili vieru v štandardnú politiku a tak si našli Kotlebu.
V akej krajine chceme žiť?
Dá sa predpokladať, že nastávajúce voľby budú skôr aktom pomsty voči politikom ako o rozhodovaní, v akej krajine chceme žiť. A to nie je dobrá správa.
Máme právo byť nahnevaní, sklamaní, unavení aj zmätení z toho všetkého hnusu. Ale máme zároveň zodpovednosť a príležitosť rozhodnúť. Nie o politikoch, ale o nás samotných.